Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213231491
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213231491.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci starostlivosti o mal. C.

T., L.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky T. T., L.. X.X.XXXX, J. T., Ž. X, zastúpenej JUDr. Martinom
Fabiánom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a otca C. T., L.. X.X.XXXX, J. J., N.O. XXXX/
XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska č. 45, v
konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na zníženie aj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.12.2013 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu
povinnosť voči maloletému C. T., L.. X.X.XXXX určenú mu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
č.k. 8CoP/111/2011-119, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.10.2011, vo výške 80,- eur mesačne a to na
výšku 27,13 eur mesačne. Ako dôvod svojho návrhu uviedol, že okrem mal. C. má ešte dve vyživovacie
povinnosti voči dcére L. T. vo výške 45,- eur mesačne a voči synovi C. T. vo výške 45,- eur mesačne.
Uviedol, že okrem troch vyživovacích povinností spláca ešte spotrebný úver vo výške 116,91 eur, ktorý
si vzal v roku 2008 na rekonštrukciu bývania, keďže žije v rodičovskom dome spolu s rodičmi, ktorí sú na

starobnom dôchodku. Na bývanie im prispieva sumou 100,- eur mesačne. Od júla 2013 bol zamestnaný
vo firme B.-V. D..O..M.. J. na dobu určitú s mesačným príjmom 338,- eur. Pracovný pomer ukončil kvôli
zdravotným ťažkostiam a od 12.10.2013 je zaevidovaný na úrade práce a požiadal o dávky v hmotnej
núdzi.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 oznámila súdu, že so znížením výživného

nesúhlasí a žiada zvýšiť výživné na mal. C. zo strany otca zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa tým, že v súčasnej dobe mal. C. je už žiakom druhého stupňa základnej školy,
s čím sú spojené zvýšené výdaje. Uviedla prehľad svojich mesačných výdavkov a to: platba za byt 200
eur/mes., splátka hypotekárneho úveru 62,- eur/mes., poistenie bytu 5,50 eur/mes., stavebné sporenie
pre mal. C. 65,- eur/mes., TV+internet + mobil mal. C. 50,- eur/mes., stravné mal. C. v ŠJ 22,- eur/mes.,
jednorazový ročný poplatok ZRŠ 40,- eur/mes., jednorazová úhrada pobytu mal. C. v škole v prírode

95,- eur/ mes., voľnočasová aktivita mal. C. 35,- eur/mes., doprava na tréningy 25,- eur/mes., hokejová
výstroj 300,- eur, zubný strojček 280,- eur + kontrola 2 x 8,50 eur, náklady na spoločnú životnú poistku
pre matku a mal. Mateja vo výške 19,- eur mesačne.Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.4.2014 uviedol, že navrhuje upraviť výšku
výživného primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na pomery na strane

povinného rodiča.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi, najmä správou

kolízneho opatrovníka, odpisom mzdových listín matky, odpisom mzdových listín otca, rodným listom
maloletého, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/157/2009 a Krajského súdu v Košiciach
č.k. 8CoP/111/2011-119 zo dňa 26.9.2011 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom č.k. 23P/157/2009-71 zo dňa 16.2.2011 tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany
otca voči mal. C. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 100,- eur mesačne od 1.6.2009 a následne na základe

podaného odvolania Krajský súd v Košiciach zmenil napadnutý rozsudok č.k. 23P/157/2009-71 tak,
že zvýšil výživné od otca pre mal. C. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
17C/347/2003 zo sumy 1.000,- Sk (33,19 eur) na 80,- eur mesačne počnúc dňom 1.6.2009. Dlžné
výživné v sume 983,01 eur za obdobie od 1.6.2009 do 28.2.2011 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť

dňa 10.10.2011. V čase rozhodovania prvostupňového súdu a Krajského súdu v Košiciach otec bol
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nemal žiadne príjmy, pričom poukazoval na výdavok a to
platbu 430,- eur splátku auta a 160,- eur príspevok rodičom, ktoré čiastky mal uhrádzať zo svojich
úspor. Otec mal v tom čase ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to voči dcére L. L.. XXXX v sume 700,-
eur mesačne a mal. C. L.. E. S. XXXX v sume 23,30 eur mesačne. Býval v rodinnom dome svojich

rodičov, vlastnil motorové vozidlo Škoda Superb rok výroby 2008. Matka v tom čase bola zamestnaná
v trvalom pracovnom pomere s čistým priemerným mesačným zárobkom 440,- eur. Bývala v 3-izbovom
byte, kde výdavky na bývanie činili 185,- eur. Byt kúpila na hypotekárny úver, ktorý splácala po cca 68,-
eur mesačne plus bankový úver 68,- a stavebné sporenie 55,- eur mesačne. Mal. C. navštevoval prvý
stupeň základnej školy.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že majetkové a finančné pomery otca
sú dostatočné a nepomerne vyššie ako prezentoval otec vo svojej výpovedi, o čom svedčil jeho životný
štýl, kde sú konštatoval, že bolo ťažké uveriť, žeby bol otec schopný z úspor uhrádzať všetky výdaje
ním uvádzané, ako napr. leasingové splátky, mesačné platby na benzín, poistku, príspevky rodičom,
rekonštrukciu rodičovského domu a podobne.

Otec na pojednávaní dňa 4.9.2014 predniesol, že napriek tomu, že do určitej miery došlo k zmene
jeho aktuálnych zárobkových a majetkových pomerov, trvá na podanom návrhu a navrhuje znížiť
jeho vyživovaciu povinnosť stanovenú naposledy rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

8CoP/111/2011 zo sumy 80,- eur mesačne na sumu približne 30,- eur mesačne. Uviedol, že dlhšie
obdobie váhal s podaním tohto návrhu, avšak jeho zlá finančná situácia ho k tomu prinútila, pretože
t.č. mu musia pomáhať jeho rodičia, pretože výdavky ktoré má sám nezvláda. T.č. je síce zamestnaný,
avšak sa mu nedarí nájsť pracovný pomer trvalý, pracuje v spol. G. D..O..M.., kde je zamestnaný na
dohodu od 1.5.2014 a to takým spôsobom, že so zamestnávateľom je dohodnutý, že ho zavolajú, keď

potrebujú, spočiatku to bolo iba jedenkrát za týždeň, v 08/2014 odpracoval viac hodín, avšak mzda za
august, kedy mal odpracovaných najviac hodín činila iba cez 70,- eur v čistom. Snaží sa aj brigádnicky
pracovať na svadbách a podobne, snažil sa hľadať si prácu v zahraničí, kde je to tiež veľmi zložité,
pretože je potrebné uhradiť poplatky agentúram za sprostredkovanie a podobne. Poukázal na to, že
t.č. býva v J., kde je to s prácou veľmi ťažké a tiež poukázal na svoj vek, kde jeho skúsenosť je

taká, že zamestnávatelia nemajú záujem o zamestnancov starších ako 30 rokov. Predtým, ako začal
pracovať na dohodu pre túto spoločnosť bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce približne jeden
a pol mesiaca, naposledy predtým ako sa zaevidoval na úrade práce ako nezamestnaný, pracoval
pre spoločnosť E., kde jeho čistý priemerný mesačný zárobok činil okolo 350-360,- eur, pracoval ako
čašník, prácu vykonával na Donovaloch, kde do určitej miery to bolo pre neho nevýhodné, pretože

musel vynakladať veľké prostriedky na cestu, pričom opäť, aj keď sa jednalo o trvalý pracovný pomer,
prácu nemal stále iba vtedy, keď boli ľudia, keď neboli, penzión bol zatvorený. Preto sa stávalo, že päť
dní odpracoval, potom bol doma, čo nebolo pre neho výhodné, preto ukončil pracovný pomer. Keďže
pracoval ako čašník, dostával aj prepitné, to však činilo približne iba 22,- - 23,- eur na mesiac, čo mupokrylo výdaje na stravu, ktorú si musel hradiť sám. Ďalej uviedol, že predtým pracoval v spoločnosti
Lesy, kde sa jednalo o prácu v inej oblasti, bola to kontrola súčiastok pod lupou, bola to sedavá práca,
ktorá mu nevyhovovala kvôli jeho zdravotným problémom. S týmto zamestnávateľom ukončil pracovný

pomer zo zdravotných dôvodov. U tohto zamestnávateľa dosahoval zárobok okolo 370,- eur mesačne
v čistom. K svojim aktuálnym výdajom uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti na C. má ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti a to na dcéru L., ktorá bude mať 17 rokov, kde vyživovacia povinnosť mu
bola zvýšená rozhodnutím Okresného súdu v Bardejove na sumu 80,- eur mesačne od 4.3.2014 do
budúcna a zároveň bol zaviazaný uhrádzať dlžné výživné spolu v sume 312,26 eur, kde mu bolo

povolené toto výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne. Ďalej má
vyživovaciu povinnosť k synovi C. v sume 30,- eur mesačne. T.č. naďalej býva u rodičov v rodinnom
dome, ktorým neprispieva v súčasnosti na bývanie žiadnymi príspevkami, pretože mu to jeho aktuálne
príjmy nedovoľujú, naopak, rodičia mu pomáhajú so všetkým, napr. je to aj s úhradami úveru, ktorý
spláca v sume 116,91 eur mesačne. Je to bezúčelový úver, ktorý si zobral na opravu prístavby u
rodičov predtým, ako som sa tam nasťahoval, pretože sa tam nedalo bez úpravy bývať. U aktuálneho

zamestnávateľa má aj takú možnosť, že sa tam môže za výhodné ceny stravovať, preto mu to tiež
teraz vyhovuje. Na otázku súdu otec doplnil, že u aktuálneho zamestnávateľa pracuje tiež v pozícii
čašník, avšak okrem spomínanej výhody stravovania za minimálne čiastky nemá iné výhody, aj čo sa
týka prepitného, jedná sa o zariadenie, kde sa chodia ľudia stravovať za stravenky a teda prepitné je
minimálne, resp. žiadne. Otec doplnil, že vyššie spomínaný úver bral ešte v roku 2008, kedy mal odlišné

podmienky a jeho situácia bola iná, keďže pracoval ešte v pekárňach a taktiež poukázal na to, že u
tohto zamestnávateľa sa mu javí, že bude môcť pracovať neskôr v trvalom pracovnom pomere, kedy
sa jeho podmienky pravdepodobne zlepšia. Situácia by sa mohla zmeniť vo výhľade jedného až dvoch
mesiacov, kedy by sa mohla vyriešiť záležitosť prijatia do trvalého pracovného pomeru.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu predniesla, že trvá na svojom stanovisku vyjadreného v
písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.2.2014, na ktoré v plnej miere poukázala a zotrvala na
svojom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur, navrhla, aby súd návrh na
zníženie výživného zo strany otca zamietol.

K svojim aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že jej príjmová situácia je dlhodobo
stabilná, pracuje u toho istého zamestnávateľa už 9 rokov, príjem činí okolo 440,- eur v čistom, okrem
toho poberá rodinné prídavky 23,- eur a výživné zo strany otca na mal. C. - 80,- eur. Poukázala na
skutočnosť, že nad rámec súdom stanoveného výživného otec neprispieva inou formou, ani neprejavuje
osobný záujem o dieťa. Výdavky má v súvislosti s bývaním, kde platba činí 200,- eur mesačne, jedná

sa o byt v osobnom vlastníctve, za ktorý uhrádza hypotéku - 62,- eur, uhrádza poistenie bytu 5,50 eur
mesačne, stavebnésporeniepremal.C.-65,-eurmesačne,zaTV,internetamobilnýtelefónC.uhrádza
50,- eur mesačne, pričom ona používa firemný telefón, mal. C. sa stravuje v školskej jedálni, kde platba
činí okolo 22,- eur mesačne, jednorazový ročný poplatok ZRPŠ 40,- eur, pobyt v škole prírode 95,- eur,
mal. C. sa vo voľnom čase venuje hokeju, kde pravidelný poplatok činí 35,- eur mesačne, za dopravu

uhradí približne 25,- eur mesačne, za hokejovú výstroj jednorázovo vynaložila 300,- eur v decembri
2013 alebo v januári 2014. Mal. C. má nosiť zubný strojček, kde jednorazový doplatok činí okolo 280,-
eur a následne pravidelné kontroly 2 x mesačne musí absolvovať, kde poplatok za každú kontrolu činí
8,50 eur. Má spoločnú životnú poistku pre seba a mal. C. - 19,- eur mesačne. Uviedla, že v byte býva
sama so synom a čo sa týka výdajov, ktoré prevyšujú jej príjmy s týmto jej obdobne ako otcovi pomáhajú

jej rodičia, ktorí jej pomáhajú približne čiastkou 200-250,- eur mesačne a pomáhajú jej podľa možností aj
jej bratia, či formou darčekov a podobne, kedy pokrývajú potreby dieťaťa, ktoré ona nevie pokryť. Ďalej
matka uviedla, že ona sa snaží poskytnúť mal. aj takéto možnosti napr. čo sa týka mimoškolských aktivít
ako je hokej, pretože jej práve s týmto aktuálne pomáhajú rodičia a bratia a považuje ich za odôvodnené
výdaje.

Z potvrdenia o príjme vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti W. P. D..O..M.. T., kde jej čistý
priemerný mesačný príjem činil za obdobie roka 2013 vo výške 443,42 eur.

Z odpisov mzdových listín otca vyplýva, že otec je zamestnaný v spoločnosti O. S. P. D., kde za obdobie
1-11/2012 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 568,- eur.Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine zo dňa 29.4.2014 vyplýva, že otec trvá
na svojom návrhu o zníženie výživného, syna naposledy videl v roku 2004 po rozvode manželstva, od

tejto doby sa s ním nijakým spôsobom nekontaktoval. Tvrdí, že matka mu bráni v kontakte so synom.
Vyživovaciu povinnosť na syna vo výške 80 eur mesačne si pravidelne plní, iným spôsobom sa na
potrebách syna nepodieľa.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/18/2014 vyplýva, že rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2014 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov 9C/110/1999
zo dňa 22.7.1999 vo výroku o výžinom pre mal. L. tak, že otec je povinný prispievať na výchovu a výživu
mal. L. mesačne sumou 80,- eur od 4.3.2014 do budúcna. Zároveň súd povolil dlžné výživné spolu v
sume 312,26 eur otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe zisteného skutkového stavu a cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nebolo

možné zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti a to ani v súlade s návrhom otca
na zníženie výživného, ani v súlade s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko
podľa názoru súdu nedošlo u účastníkov konania k takej závažnej zmene ich aktuálnych zárobkových
a majetkových pomerov, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila a ktorá by odôvodňovala zmenu
právoplatného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti.

S poukazom na uvedené súd návrh na zníženie aj zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol a ponechal
vyživovaciu povinnosť v pôvodne stanovenej výške t.j. 80,- eur mesačne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal

účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti

rodičov a detí od poplatku oslobodené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).