Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/110/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512208015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: G.

N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/a, T. - Š., právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou
Kostolanskou, so sídlom Štúrova 4, Piešťany proti odporcovi: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X,
T. - Š., právne zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou Lányiovou, so sídlo Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec,
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške
353,69 eur, k rukám právnej zástupkyne odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom,doručenýmtunajšiemusúdudňa29.06.2012,sanavrhovateľkadomáhalaurčenia,ževlastníci

nehnuteľností vedených na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX v k.ú. Š., obec T., a to parc. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXX/
X majú právo prechodu cez parcelu č. XXX/X vedenú na LV č. XXXX v k.ú. Š., Obec T. vo vlastníctve
odporcu a parcelu č. XXX/X bez založeného LV a bez vlastníka, evidovanú v katastrálnej mape Správy
katastra Hlohovec a toto právo je vecným bremenom.

Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu zapísané na LV č.
XXXX bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve zapísanými na LV č. XXXX v k.ú.
Š.. Účastníci sú zároveň v príbuzenskom pomere, keď odporca je navrhovateľkin synovec. Všetky

špecifikované parcely vo vlastníctve účastníkov konania v minulosti patrili K. E., rod. V., ktorá bola
matkou navrhovateľky a starou matkou odporcu. Navrhovateľka na predmetných parcelách bývala spolu
s matkou a súrodencami až do roku 1972, potom odišla bývať (po svadbe) do Ružindolu.

V roku 1980 sa navrhovateľka aj so svojimi deťmi vrátila bývať k svojej matke, ktorá aj v tom čase
naďalej vlastnila oba rodinné domy postavené na predmetných parcelách vrátane oboch týchto parciel.
Matka navrhovateľky následne darovala jeden rodinný dom s časťou pozemku svojej dcére - sestre
navrhovateľky a zároveň matke odporcu. Zvyšná časť nehnuteľností vo vlastníctve matky navrhovateľky
prešla po jej smrti do vlastníctva bratov navrhovateľky - C. E. a Š. E.. Po smrti Š. E. nehnuteľnosti

nadobudol brat navrhovateľky C. E., od ktorého ich navrhovateľka odkúpila, a od roku 2009, ich obýva
spoločne so svojou dcérou, vnúčatami a synom.Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že jediný prístup k rodinnému domu súp. č. XXXX v jej
vlastníctve, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X je už viac ako 50 rokov realizovaný cez parcelu č. XXX/
X vo vlastníctve odporcu, ktorá predstavuje dvor jeho rodinného domu. Podľa navrhovateľky odporca,

ktorý predmetné nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nadobudol od jeho matky (sestry navrhovateľky), o
tradícii prechodu cez uvedenú parcelu vedel, nakoľko tam vyrastal, a preto prechod navrhovateľky a jej
rodinných príslušníkov žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti niekoľko rokov bez námietok umožňoval
tak ako aj jeho právni predchodcovia vrátane matky odporcu. Následne sa vzťahy medzi rodinnými
príslušníkmi zhoršili a matka odporcu bez uvedenia dôvodu začala navrhovateľke a osobám žijúcim s

ňou v spoločnej domácnosti brániť v prechode cez pozemok vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľka
zo strachu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie jej rodinných príslušníkov, bola nútená viackrát
volať aj políciu. Navrhovateľka ďalej tvrdila že v súčasnosti spolu so svojimi plnoletými deťmi a tromi
vnúčatami vchádzajú do jej domu z hlavnej cesty cez okno, a obdobne aj vychádzajú. Obmedzené sú
aj ich aktivity, nemôžu sa chodiť napr. bicyklovať, nakoľko nemajú ako dostať bicykel z domu na ulicu.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň uviedol, že

tvrdenia navrhovateľky o tom, že musí do jej domu spolu s rodinnými príslušníkmi, vchádzať cez okno
nie sú pravdivé, nakoľko vstup do domu má navrhovateľka zabezpečený z hlavnej cesty, od ktorej má
vstup do domu oddelený plotom (prakticky predzáhradka) a do domu vstupuje cez balkónové dvere,
ktoré si môže vymeniť za vchodové dvere. Na preukázanie týchto tvrdení zároveň odporca predložil aj
niekoľko kusov fotografií ktoré zobrazujú ako vchod do domu navrhovateľky, tak aj vchody do domov

ostatných obyvateľov danej ulice.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane
pripojených výpisov z listov vlastníctva, snímkou z katastrálnej mapy, fotografiami, a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Š. súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX/

X o výmere 330 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na
parc. č. XXX/X.

Spoluvlastnícky podiel v 1/2 predmetných nehnuteľnosti navrhovateľka nadobudla na základe kúpnej
zmluvy, ktorú uzavrela s jej bratom C. E. dňa 24.09.2002 a vklad vlastníckeho práva navrhovateľky bol
príslušnou správou katastra povolený 23.10.2002.

Druhú 1/2 spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností navrhovateľka nadobudla na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s B. D. (neterou navrhovateľky) zo dňa 21.12.2007, vklad vlastníckeho práva
navrhovateľky na jej základe bol príslušnou správou katastra povolený 18.01.2008.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Š. súd zistil, že odporca je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere
477 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X, a to na základe

darovacej zmluvy zo dňa 21.08.2003, na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti nadobudol darom od
svojej matky, ktorá má v predmetných nehnuteľnostiach zároveň právo doživotného užívania.

Zo snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníkov spolu susedia.

Z listín doručených súdu Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor vyplýva, že parcely č. XXX/
X K. XXX/X v minulosti tvorili jednu parcelu, ktorá bola rozdelená na základe geometrického plánu č.

XXXXXXXX - XXX - XX zo dňa 24.11.1999, vyhotoveného B.. R. I..

Z notárskej zápisnice N 077/2000 NZ156/2000 zo dňa 21.08.2000 spísanej notárkou JUDr. Adrianou
Vorelovou vyplýva, že bolo osvedčené vlastnícke právo matky odporcu K. D., nar. XX.XX.XXXX k
parcele č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 477 m2 a dom súp. č. XXX.Z notárskej zápisnice N 037/2006 NZ 8902/2006 zo dňa 09.03.2006 spísanou JUDr. Adrianou Vorelovou
súd zistil, že darovacou zmluvou C. E., nar. XX.XX.XXXX (brat navrhovateľky) daroval B. D., nar.
XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel v 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/

X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 330 m2 a dom s.č. XXXX postavený na parc. č. XXX/X.

Z vyjadrení účastníkov ďalej vyplýva, že priestor ako pred domom navrhovateľky ako aj pred domom
odporcu nie je v ich vlastníctve, odporca uviedol, že sa jedná o mestský pozemok.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť na základe vydržania. Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z ustanovení § 129, 130 a 134 OZ možno vyvodiť nasledovné
podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu:

a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí,

b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov (nepriamym
predmetom vydržania môže byť iba nehnuteľnosť),

c) do 10-ročnej doby sa započíta i doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu,

d) na plynutie vydržacej doby sa primerane použijú predpisy o premlčaní,e) vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb.

Právnym následkom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je, že sa doterajšia
oprávnená držba tohto práva premení na samotné právo z vecného bremena.

Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného
práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho

titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený, ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti, o neplatnosti (resp. o
skutočnostiach ju spôsobujúcich) nevie a nemusí vedieť. Môže tiež ísť o prípad tzv. domnelého právneho
dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že tu taký titul je.

Na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez

toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“,
napr. i inými obyvateľmi obce, rodinnými príslušníkmi a pod. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že
mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom
oprávňujúcim na také presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia.

Ani ústny súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok nemôže byť právnym dôvodom

oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Základnou podmienkou pre vydržanie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva. K vydržaniu nestačí len
správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva (napr. prechádzanie cez cudzí pozemok, odber
vody zo susedovej studne), takéto správanie, ak má viesť k vydržaniu, musí byť vykonávané ako právo
a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom

vykonávaného práva. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), teda ešte neznamená, že
je držiteľom vecného práva ( NS ČR 22 Cdo 2241/2005).

Spoukazomnavykonanédokazovanieacitovanézákonnéustanovenia,dospelsúdkzáveru,žepodaný
návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.

V danom prípade sa súd nestotožňuje s názorom navrhovateľky, že vydržaním nadobudla právo
prechodu cez parcelu č. 980/2 vo vlastníctve odporcu, keď si do doby potrebnej na vydržanie tohto práva
započítala aj dobu, po ktorú cez predmetnú parcelu prechádzali jej právni predchodcovia vrátane jej
matky a bratov resp. že tento prechod sa realizuje viac ako 50 rokov.

Z vyššie špecifikovaných listín totiž vyplýva, že matka navrhovateľky, a zároveň stará matka odporcu,

bola v minulosti vlastníčkou oboch predmetných parciel, t.j. parc. č. XXX/X aj parc. č. XXX/X ako aj
oboch rodinných domov, ktoré sa na nich nachádzajú. Pokiaľ teda využívala právo prechodu cez obe
parcely a spolu s ňou aj jej rodinní príslušníci, ktorí s ňou počas doby, po ktorú tieto nehnuteľnosti
vlastnila, s ňou bývali v spoločnej domácnosti, boli tieto parcely užívané vlastníčkou (a osobami, ktoré s
ňou na základe jej vlastníckeho titulu žili v jednej domácnosti) ako súčasť oprávnení vlastníckeho práva.

Pri uvedenom užívaní tak chýbal základný a pojmový znak vecného bremena spočívajúci v tzv. slúžiacej
a panujúcej nehnuteľnosti, na základe ktorého by sa vôbec dalo uvažovať o existencii akéhokoľvek
vecného bremena medzi týmito nehnuteľnosťami (majúcimi rovnakého vlastníka) a teda aj o plynutí
vydržacej doby. Z hľadiska započítania doby potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu tohto práva, nemôže byť právnym predchodcom oprávneného držiteľa osoba, ktorá súčasne

vlastnila nehnuteľnosť, ktorá má byť vecným bremenom zaťažená (NS ČR 22 Cdo 2044/2000)Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že navrhovateľka sa spoluvlastníčkou v podiele 1/2
nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti v jej vlastníctve, stala 28.10.2002 a spoluvlastnícky podiel druhej
polovice týchto nehnuteľností nadobudla dňa 18.01.2008. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2012,

pričom v jej obsahu samotná navrhovateľka uvádza, že ešte pred jej podaním podávala na odporcu
oznámenia na polícii a rovnako bola predmetná kauza aj medializovaná.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľky výzvou zo dňa 11.06.2012
vyzývala odporcu na mimosúdne riešenie sporu.

Z rozhodnutia centra právnej pomoci kancelária Hlohovec, sp. zn. N1101/12 zo dňa 23.05.2012 zároveň
vyplýva, že centru bola 11.04.2012 doručená žiadosť navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci

týkajúcej sa zastupovania v predmetnom spore voči odporcovi.

Z uvedeného vyplýva, že najneskôr dňa 11.04.2012, kedy bola Centru právnej pomoci doručená žiadosť
navrhovateľky, táto prestala byť dobromyseľná v tom, že jej právo prechodu cez parcelu vo vlastníctve
odporcu patrí. S poukazom na vyžadovanú 10 ročnú vydržaciu dobu, by tak navrhovateľka v danom
prípade (s poukazom na dátum podania žaloby 29.06.2012, dátum kedy bola Centru právnej pomoci

doručená jej žiadosť 11.04.2012 a dátumy kedy nadobudla predmetné nehnuteľnosti v jej vlastníctve,
t.j. 28.10.2002 a 18.01.2008) mohla predmetné právo vydržať iba za predpokladu, že by si započítala
držbu tohto práva jej právnymi predchodcami v zmysle §151o ods. 1 v spojení s § 134 Občianskeho
zákonníka.

Navrhovateľka v konaní zároveň nepreukázala ani existenciu právneho titulu, od ktorého odvíja svoje

presvedčenie o existencii práva prechodu cez parcelu vo vlastníctve navrhovateľa. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že subjektívny pocit navrhovateľky ako držiteľky (resp. jej právnych predchodcov), že
jej právo prechodu patrí, nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby tohto práva. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/2 spoluvlastníckeho podielu v roku

2002 a v druhej 1/2 v roku 2008. V žiadnej z týchto zmlúv (ako sú špecifikované vyššie), ktoré boli
podkladom pre zápis jej vlastníckeho práva, nie je právo prechodu navrhovateľky (vecné bremeno) cez
parcelu vo vlastníctve odporcu, vôbec spomenuté. Samotná navrhovateľka uviedla, že sa spoliehala na
ústny sľub jej sestry, t.j. matky odporcu, a preto toto právo prechodu písomne v predmetných zmluvách
neriešila. Pokiaľ sa teda navrhovateľka ako nadobúdateľka nehnuteľností vrátane parc. č. 980/1

uspokojila iba so zaužívaným stavom voľného prechodu cez pozemok vo vlastníctve odporcu, prípadne
ústnymoznámenímprávnejpredchodkyneodporcu,pričomtakátookolnosťvžiadnejzuvedenýchzmlúv
upravená nebola, nemôže byť navrhovateľka so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej
toto právo prechodu prislúcha resp. patrí, pretože v opačnom prípade, pri normálnej miere opatrnosti,
ktorú je možné od každého požadovať, by jednoznačne musela trvať na tom, aby toto právo bolo

upravené aj v oboch zmluvách na základe ktorých nadobudla vlastnícke právo a následne zapísané v
príslušnom liste vlastníctva v okamihu, keď tieto nehnuteľnosti nadobúdala. Naviac, keď ako sama tvrdí,
toto právo sa realizuje vrátane jej právnych predchodcov viac ako 50 rokov.

Ak sa navrhovateľka pri uzatváraní kúpnych zmlúv, na základe ktorých nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, uspokojila iba s ústnym vyhlásením či už prevodcu alebo tretej osoby,

že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu resp., že sa takéto
právo vykonáva, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ
sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že jej toto právo prislúcha.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné

bremeno a právne relevantným spôsobom nepreukázala, že jej vydržaním vzniklo právo vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok vo vlastníctve odporcu. V zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť rovnako ako v prípade
vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Právovecného bremena možno teda nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia
je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov ak sú splnené aj ostatné zákonom vyžadované
podmienky. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec

alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa. Takýto držiteľ sa domnieva,
že má právo k veci, hoci v skutočnosti to tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí
trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú
spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci alebo práva a svedčiace

o poctivosti nadobudnutia tzv. titulu uchopenia sa držby. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že tak kúpne zmluvy, na základe
ktorých nadobudla do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka, tak ani notárska
zápisnica N 077/2000 Nz 156/2000 zo dňa 21.08.2000, ktorá osvedčovala vydržanie vlastníckeho
práva matky odporcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve odporcu, rovnako

neobsahovala žiadne vyhlásenie o existencii resp. vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vlastníkov nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľky. Predovšetkým žiadne
takéto vyhlásenie resp. osvedčenie o existencii práva prechodu cez parcelu, ktorá je v súčasnosti vo
vlastníctve odporcu, neobsahuje ani notárska zápisnica N 77/2000 Nz 157/2000 zo dňa 21.08.2000,
na základe ktorej bolo svedčené vydržanie vlastníckeho práva parc. č. XXX/X a domu s.č. XXXX

(v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľky), na základe ktorej bolo osvedčenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam bratmi navrhovateľky, t.j. C. E., nar. XX.XX.XXXX a Š. E., nar.
XX.XX.XXXX, každého v jednej polovici.

Nad rámec uvedeného odôvodnenia, keď predmetom konania je určenie práva prechodu, na základe
petitu podaného návrhu, ktorým je súd viazaný, považuje súd za potrebné uviesť, že navrhovateľka sa

podaným návrhom domáhala určenia vzniku iba práva prechodu (t.j. pešo) cez parcelu vo vlastníctve
odporcu. Podaný návrh sa preto javí aj z tohto hľadiska nedôvodný, nakoľko vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že navrhovateľka má prístup (pešo) do svojho domu zabezpečený, keď doň vchádza
z prednej strany, cez osadené dvere, aj keď balkónové, ktoré sa však dajú opatriť zámkou alebo
vymeniť za vchodové, a zároveň má priestor pred domom od cesty oddelený plotom a bránkou. V

tomto priestore tak môže mať odložené bicykle či umiestnené smetné nádoby. Samotný tento oddelený
priestor pred jej domom, má pritom rovnaký právny režim ako priestor pred domom odporcu, nakoľko
ani jeden z nich nie je vlastníkom aj tejto časti parcely pred ich domami. Je potom na navrhovateľke,
aby si z hľadiska vnútorného členenia, svoj dom upravila tak, aby ho prispôsobila tejto skutočnosti
resp. spôsobu vchádzania do domu. Z predložených fotografií napokon vyplýva, že na predmetnej

ulici takýmto spôsobom vchádzajú do domov aj iní vlastníci stavieb, čo napokon nespochybnila ani
navrhovateľka.

Pokiaľ ide o určenie práva prechodu navrhovateľky cez parcelu č. 980/4 bez založeného listu vlastníctva,
v tejto časti navrhovateľka neuviedla prakticky žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by preukazovali, že
by jej takéto právo (prechodu cez túto parcelu) vzniklo (vydržaním).

Vo vzťahu k tejto parcele sa navrhovateľka v podstate domáha „zriadenia“ práva prechodu (aj keď petit
podaného návrhu tomu nezodpovedá) s odôvodnením, že je potrebné zriadiť vecné bremeno aj na tejto
parcele, čím sa predíde podobnému sporu v budúcnosti s prípadným budúcim vlastníkom parcely č.
980/4. V tejto časti podaného návrhu tak navrhovateľka vôbec neuniesla dôkazné bremeno vzniku práva
prechodu cez túto parcelu (v zmysle podaného petitu, ktorým je súd viazaný) a v tejto časti je tak podaný

návrh neodôvodnený a súd mu rovnako nemohol vyhovieť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a odporcovi,
ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 353,69 eur podľa § 11a, §
15, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej pomoci po 60,07 eur (prevzatie a príprava
zastúpenia zo dňa 25.02.2013), 3 úkony právnej pomoci po 61,87 eur (zastupovanie na pojednávaní

v dňoch 03.06.2014 a 11.09.2014, písomné vyjadrenie zo dňa 08.09.2014), 1 x režijný paušál v sume
7,81 eur za úkon vykonaný v roku 2013, 3 x režijný paušál po 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014.Náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie dňa 03.06.2014 v sume 11,24 eur (Hlohovec -
Piešťany a späť t.j. 40 km, priem. spotreba PHM 7l/100 km, cena PHM 1,40 eur / 1 l, paušálna náhrada
0,183 eur / 1 km), náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie dňa 11.09.2014 v sume 11,24

eur (Hlohovec - Piešťany a späť t.j. 40 km, priem. spotreba PHM 7l/100 km, cena PHM 1,40 eur / 1 l,
paušálna náhrada 0,183 eur / 1 km).

Náhrada za stratu času cestou na súdne pojednávanie v dňoch 03.06.2014 a 11.09.2014 v sume 26,80
eur (4 polhodiny x 13,40 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na
pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.