Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/68/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210403
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108210403.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej

vecinavrhovateľky:Ľ.Y.,bydliskoV.Č..XXX,XXXXXV.,zastúpenáprávnouzástupkyňou:JUDr.Tatiana
Vongrejová, advokátka, Pri Kríži č. 16, 841 02 Bratislava, proti odporcovi: Krajský súd v Bratislave,
Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
rozhodnutím odporcu č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007 a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 31. 03. 2008 domáhala uloženia povinnosti

odporcovi vyplatiť všetky nad rámec zákona zadržiavané finančné prostriedky spolu s 12,99% úrokom
z omeškania, každý jeden zvlášť od doby zadržania až do doby vyplatenia, vyhlásenia ukončenia
pracovného pomeru za neplatné z dôvodu nedodržania zrušenia jej pracovného miesta, pretože
na jej pracovné miesto bola prijatá nová zamestnankyňa, zaplatenia odporcom všetkých náležitostí
vyplývajúcich z neplatného ukončenia pracovného pomeru, vrátane všetkých iných pridružených
nákladov (doslovná citácia návrhu).

Vzhľadom na nejasnosť návrhu súd uznesením zo dňa 20. 05. 2008, čl. 25, vyzval navrhovateľku na
odstránenie vád návrhu. Navrhovateľka na túto výzvu reagovala podaním doručeným súdu dňa 09. 06.
2008, čl. 27, v ktorom opravila iba označenie odporcu. Dňa 31. 07. 2008, čl. 33, navrhovateľka opätovne
doplnila svoj návrh, kde uviedla už úplne iné skutočnosti ako v návrhu. Súd tak opätovne uznesením zo
dňa 11. 11. 2008, čl. 35, vyzval navrhovateľku na odstránenie vád návrhu, pretože z návrhu a jeho dvoch
doplnení nebolo zrejmé čoho sa navrhovateľka domáha. Na túto výzvu súdu navrhovateľka reagovala
podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2008, čl. 39, ktorým však neodstránila vady návrhu.

Z dôvodu nemožnosti ustáliť čoho sa navrhovateľka predmetným návrhom domáha, súd vytýčil v
tejto veci pojednávanie za účelom ustálenia tejto skutočnosti. Na pojednávaní dňa 30. 10. 2009, čl.
75, navrhovateľka prostredníctvom už splnomocneného zástupcu, uviedla, že sa domáha vyplatenia
neoprávnene zadržiavanej čiastky z odstupného, na ktoré mala nárok a ktoré jej bolo priznané vo
výške 993, 16 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 12, 99 % ročne z tejto sumy od 19. 12.
2007 až do zaplatenia, vyhlásenia neplatnosti ukončenia jej pracovného pomeru z dôvodu zrušenia

jej pracovného miesta, nakoľko tento dôvod nebol pravdivý, vyplatenia všetkých ostatných mzdových
nárokov, ktoré boli odporcom zadržané nad rámec zákona vo výške 2 556.- Sk od 19. 12. 2006 spolu
s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu medzi zákonom stanovenou sumou a fyzicky zrazenou sumou
vo výške 2 538.- Sk spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu vo výške 1 111.- Sk od 10. 02. 2006až do zaplatenia spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu vo výške 924.- Sk od 10. 03. 2006 až
do zaplatenia spolu s príslušenstvom, vyplatenia 1 466.- Sk od 10. 01. 2006 do zaplatenia spolu s
príslušenstvom, vyplatenia rozdielu vo výške 49 907, 73.- Sk od 09. 06. 2008 do doby zaplatenia

spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu medzi výškou dôchodku, ktorá je 100 euro od 15. 09.
2009 až do zaplatenia spolu s príslušenstvom (doslovná citácia).Na pojednávaní dňa 07. 05. 2010,
čl. 114, 115, splnomocnený zástupca navrhovateľky, podal návrh na zmenu návrhu, ktorému súd na
tomto pojednávaní, za prítomnosti oboch účastníkov konania, vyhovel. Navrhovateľka sa domáhala,
okrem vyššie uvedených skutočností, i vyplatenia odchodného vo výške 416, 75 euro spolu s úrokom

z omeškania vo výške 12, 99% ročne z tejto sumy od 18. 12. 2007 až do zaplatenia a zaplatenia sumy
3 264, 14 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 12, 99% ročne z tejto sumy od 26. 03. 2010 až
do zaplatenia.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 04. 2009, čl. 2009, uviedol, že
štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľkou a odporcom bol skončený v zmysle ustanovenia

§ 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe rozhodnutím zo dňa 17. 12.
2007 z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta na základe rozhodnutia odporcu o
zrušení štátnozamestnaneckých miest zo dňa 10. 12. 2007. Pri oznámení tejto skutočnosti boli
navrhovateľke ponúknuté dve voľné štátnozamestnanecké miesta vo funkcii odborný referent - asistent
senátu. Tieto ponúknuté miesta však navrhovateľka odmietla. V danom čase nemal odporca

iné štátnozamestnanecké miesta, ktoré by navrhovateľke mohol ponúknuť. Dňa 17. 12. 2007 bolo
navrhovateľke doručené rozhodnutie o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka
bola riadne poučená o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podľa ustanovenia §
137 zákona o štátnej službe. Odvolania sa však navrhovateľka písomne vzdala dňa 18. 12. 2007,
a tak štátnozamestnanecký pomer zanikol dňa 18. 12. 2007. Skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru navrhovateľky odporca považoval za platné. Odporca namietal, že nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľky, že na zrušené miesto navrhovateľky bola prijatá iná, nová zamestnankyňa. Agenda
navrhovateľky bola prerozdelená v rámci prerozdelenia miest medzi iné zamestnankyne. Odporca ďalej
uviedol, že všetky zrážky (príkaz, čl. 56, na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy súdnej exekútorky
Mgr. Angeliky Slopovskej zo dňa 06. 01. 2006, doručený odporcovi dňa 10. 01. 2006, zrážky boli

odvádzané na depozitný účet), ktoré boli počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky
vykonávané z jej mzdy, boli vykonávané v súlade so zákonom a vo výške stanovenej zákonom.
Odporca nevykonával zrážanie žiadnych zvýšených zrážok. Odporca navrhovateľke zrážal zo mzdy
v súlade s dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo dňa 17. 12. 2004 sumu 5 556.- Sk, počnúc
januárom 2005. Učtáreň odporcu zrážala navrhovateľke zo mzdy i úhrady za obedy, telefónne hovory,

odborový príspevok, dôchodkové doplnkové sporenie. Keďže navrhovateľka nepožiadala do augusta
2006 o zrušenie dohody o dobrovoľnej zrážke, mzdová učtáreň odporcu mala za to, že navrhovateľka
súhlasí s týmto zrážaním. Mzdová učtáreň zastavila toto zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku
počnúc 09/2006, a to i napriek tomu, že navrhovateľka písomne o zastavenie nepožiadala, ale len ústne
naliehala. Následne o tejto skutočnosti odporca dňa 28. 09. 2006 upovedomil, čl. 63, i veriteľa na základe

zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 12. 2004, čl. 62, navrhovateľky spoločnosť Profieral Slovakia, s. r. o.
Odporca vo svojich písomných vyjadreniach, čl. 80, 86, 109, 141, 147, ďalej uvádzal, že všetky zrážky zo
mzdy navrhovateľky počas jej trvania štátnozamestnaneckého pomeru vykonával v súlade so zákonom,
v nadväznosti na rozhodnutie súdnej exekútorky a dobrovoľne podpísanej dohody o zrážkach zo mzdy.
Uvádzal, že navrhovateľke v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu neexistoval

zákonný dôvod pre vyplatenie odchodného, čo navrhovateľka počas konania ani žiadnym spôsobom
nezdôvodnila, ani dôkazmi nepreukázala. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak odporca
žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepreukázaný. Odporca si trovy konania neuplatnil.

Po vykonanom dokazovaní súd v tejto veci rozsudkom č. k. 8C 68/2008 - 181 zo dňa 07. 09.

2010, čl. 181, návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že počas celého konania nebolo možné ustáliť čoho sa v návrhu, vrátane doplnení,
navrhovateľka domáha. Navrhovateľka počas konania jasne neuviedla čoho sa domáha. Jednotlivé
nároky, ktoré navrhovateľka uvádzala vo svojich doplňujúcich podaniach k návrhu, nevedela právne
odôvodniť, kvalifikovať (odporca sa vo svojich vyjadreniach iba domnieval a kvalifikoval tieto nároky nad

rámce návrhu iba mysliac si čoho sa asi navrhovateľka domáha). Jednotlivé nejasne uvádzané nároky
navrhovateľkanezdôvodnilažiadnymirelevantnýmitvrdeniami,aninepreukázaladôkazmi.Vzhľadomna
nejasnosť predmetného návrhu súd skonštatoval, že nebolo v danej veci možné ustáliť skutkový stav,anihoprávnevyhodnotiťapreto,spoukazomnaneunesenie bremenatvrdeniaabremenadokazovania,
návrh v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto prvostupňovému rozsudku podala navrhovateľka dňa 09. 11. 2010, čl. 186, odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co 51/2011 - 219 zo dňa 22. 11. 2011, čl. 219, napadnuté
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07. 09. 2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že prvostupňový súd v prejednávanej veci
zamietol žalobu navrhovateľky všeobecne formulovaným záverom, že žalovaný petit, vrátane jeho

doplnení, je absolútne chaotický a nejasný, v dôsledku čoho nie je možné ustáliť skutkový stav a jeho
právnu kvalifikáciu. S týmito závermi prvostupňového súdu nemôže Krajský súd v Bratislave súhlasiť.
Z podaní a vyjadrení navrhovateľky v priebehu prvostupňového konania je možné jednoznačne ustáliť,
že sa navrhovateľka domáha - vyslovenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru,
pretože nebola splnená podmienka zrušenia jej pracovného miesta z dôvodu jej nadbytočnosti v
súvislosti s vnútroorganizačnými zmenami zamestnávateľa a v súvislosti s tým vyplatenia mzdových

nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ďalej sa domáha vrátenia nezákonne
zrazených častí mzdy bez jej súhlasu v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou v prospech oprávneného
Profireal, s.r.o., pričom uviedla konkrétne čiastky, akých sa z tohto titulu voči odporcovi domáha, ďalej
sa navrhovateľka domáha vyplatenia odchodného, na ktorý má podľa zákona právo pri prvom odchode
do dôchodku s tým, že jeho výšku žiadala preukázať predložením kolektívnej zmluvy v rozhodnom

období. Podľa odôvodnenia Krajského súdu v Bratislave takýto petit je dostatočne formulovaný na to,
aby súd mohol vykonať na preukázanie jeho dôvodnosti dokazovanie a vo svojom rozhodnutí (aj keby
bolo opätovne zamietajúce) vyporiadať sa so všetkými tvrdeniami a argumentáciou navrhovateľky. Ak je
petit žaloby nejasný len sčasti, je to dôvod na čiastočné zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu, pričom
vo zvyšku je súd povinný riadne sa žalovaným nárokom zaoberať a vykonať v jeho rozsahu potrebné

dokazovanie. Navrhovateľka ako účastník konania nie je povinná v podanej žalobe právne kvalifikovať
predmet sporu, pretože právnou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Je povinná naformulovať a špecifikovať
žalovaný petit tak, aby bol jasný a zrozumiteľný po skutkovej stránke, pričom právne posúdenie je vecou
súdu. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel

k záveru, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený a nedostatočným odôvodnením rozsudku bola
odňatá reálna možnosť navrhovateľke konať pred súdom. Preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vec mu podľa odseku 2 tohto ustanovenia vrátil
na ďalšie konanie. V novom konaní súd vykoná potrebné dokazovanie v plnom rozsahu podanej žaloby
navrhovateľky, ustáli skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu, a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Po zrušení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 07. 09. 2010 uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 14Co 51/2011 - 219 zo dňa 22. 11. 2011 a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
navrhovateľka prostredníctvom svojej novej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 27. 09.
2013, čl. 329, už právne kvalifikovane uviedla čoho sa v predmetnej veci domáha. S poukazom na

uvedené doplňujúce podanie tak súd na pojednávaní dňa 26. 08. 2014, čl. 395, 397, za prítomnosti
právnej zástupkyne navrhovateľky a odporcu, pripustil návrh na zmenu návrhu v časti petitu tak, že
navrhovateľka sa v danej veci nakoniec domáha - Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom na základe rozhodnutia odporcu č. Spr 7737/07 - Sc zo
dňa 17.12.2007 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170,62 € a od
01.01.2008 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13
€ mesačne spolu s úrokmi z omeškania a v zákonnej výške počítanými odo dňa nasledujúceho po
výplatnom termíne až do zaplatenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo
výške 401,14 € z neoprávnene zrazenej mzdy za obdobie od januára do augusta 2006. Odporca je

povinnýzaplatiťnavrhovateľkenáhradupríspevkunastravovanievovýške0,26€zakaždýpracovnýdeň
od 19.12.2007 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku od 19.12.2007
do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Odporca je
povinný vyplatiť navrhovateľke odchodné podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s kolektívnou

zmluvou, časť B bod 4 vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu t.j. 796,26 € a
odmenu podľa § 94 ods. 1 písm. d) v spojení s kolektívnou zmluvou, časť B bod 5 vo výške trojnásobku
posledného funkčného platu t.j. 1 194,39 €.Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v uvedenom podaní uviedla, že sa domáha
určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky a následne tak určenia,
že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky trvá naďalej. Návrh v tejto časti odôvodnila tým, že

štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky s odporcom bol skončený dňa 18. 12. 2007 na základe
rozhodnutia vydaného predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12.
2007 podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Toto rozhodnutie
považovala za neplatné z dôvodu, že dôvod uvedený v tomto rozhodnutí nie je pravdivý a odporca ho
nemôže preukázať, a výrok tohto rozhodnutia je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením. Predmetné

rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého začiatku neplatným. Je zmätočné, obsahovo
rozporné a jeho opravu nie je možné spätne vykonať, čl. 329.

Navrhovateľka sa následne titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky domáhala vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. a
tood 19.12.2007do31.12.2007vovýške170,62euroaod01.01.2008dodňaopätovnéhozaradenia

navrhovateľky do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398, 13 euro, spolu s príslušenstvom
určenom v zákonnej výške za jednotlivé mesiace vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až
do zaplatenia, čl. 331.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 401, 14 euro

z neoprávnene zrazenej mzdy za obdobie od januára 2006 do augusta 2006. Uvedená vymáhaná suma
predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol odporca oprávnený
a povinný vykonať a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke po neoprávnene
zrazenej mzde a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po oprávnenej zrazenej
mzdezamesiacejanuáražaugust2006,čl.331.Taktourčenýrozdieljesumou,ktorábolanavrhovateľke

neoprávnene zrazená zo mzdy a je základom pre výpočet úrokov z omeškania, ktorých sa navrhovateľka
domáha, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla navrhovateľka používať, ale boli u odporcu
na depozitnom účte a dňa 26. 03. 2010 boli odvedené vo výške 3 264, 14 .- Sk odporcom na
účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Navrhovateľka tento svoj nárok odôvodnila tým, že
odporca podal podrobný výklad nariadením vlády SR č. 268/2006 Z.z. or rozsahu zrážok zo mzdy pri

výkone rozhodnutia, podľa ktorého postupoval pri vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky. Uvedené
nariadenie sa vzťahuje len na zrážky vykonané po 01.07.2006, teda od jeho účinnosti, v jej prípade
na zrážky v mesiacoch 07/2006 a 08/2006, ktoré však nie sú vykonané v súlade s týmto nariadením.
Odporca priložil k jeho vyjadreniu výplatné listy navrhovateľky za mesiace 01/2006, 02/2006 a 03/2006,
ktoré preukazujú spôsob výpočtu zrážok zo mzdy odporcom za tieto mesiace. Navrhovateľka je

toho názoru, že rovnaký spôsobom výpočtu musel odporca použiť aj pri výpočte zrážok zo mzdy
navrhovateľky aj za mesiace 04/2006, 05/2006 a 06/2006. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č.
89/1997 Z.z. základná suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy je: 1 600,- Sk na
osobu povinného, po 600,- Sk na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, a 600,- Sk na manžela,
aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky je výška základnej sumy 1 600 + 600 + 600 = 2

800,- Sk. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z.z. v § 1 určuje nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa povinnému
nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia. Od účinnosti nariadenia 01.07.2006 do
30.06.2007 to boli sumy: 2 988,- Sk na osobu povinného, 1 245,- Sk na každú ďalšiu osobu, ku ktorej
má povinný vyživovaciu povinnosť, a 1 245,- Sk na manžela povinného, aj keď má samostatný príjem.
V prípade navrhovateľky bola výška nepostihnuteľnej časti mzdy 5 478,- Sk (vzťahuje sa na zrážky

vykonané v mesiacoch 07/2006 a 08/2006). Potvrdenie mzdovej učtárne odporcu zo dňa 16.10.2007
o príjme navrhovateľky za obdobie január - december 2006 jednoznačne preukazuje, že odporca pri
výpočte zrážok v mesiacoch január - august 2006 tieto nariadenia nerešpektoval a neriadil sa nimi.
Zrážky za mesiace september - december 2006 sú vypočítané už v správnej výške, preto nie sú ani
predmetom sporu. Odporca rovnako nerešpektoval zásadu, že z 3. tretiny sa zrážky nevykonávajú,

tá vždy za každých okolností ostáva povinnému. Ďalej odporca nerešpektoval zásadu, že z 2. tretiny
sa môžu uspokojovať len prednostné pohľadávky a ak zvyšok čistej mzdy povinného nedosiahne
ani výšku nepostihnuteľných súm, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť, nie je možné exekučné
zrážky vykonať. Tvrdenie odporcu v podaní zo dňa 28.04.2009, cit.: "Nakoľko žalobkyňa písomne
nepožiadala do augusta 2006 o zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy na vyššie uvedenú pôžičku,

mzdová učtáreň mala za to, že menovaná súhlasí i naďalej s poukazovaním tejto splátky pôžičky, a
preto zamestnávateľ postupoval v zmysle ustanovenia § 73 EP." je neprijateľné a neobstojí z viacerých
dôvodov. Dohoda o dobrovoľných zrážkach zo mzdy je datovaná 17.12.2004, teda v čase, kedy nebolo
voči navrhovateľke začaté žiadne exekučné konanie zrážkami zo mzdy. Príkaz na začatie exekúcieprevzala dňa 10.01.2006, teda vo výplatný deň. ihneď po zistení vykonaných zrážok ústne upovedomila
mzdovú učtáreň odporcu, že nesúhlasí s vyššími ako zákonnými zrážkami a zrušila súhlas s vykonaním
dobrovoľných zrážok. Písomná forma na takéto zrušenie nie je podľa jej názoru potrebná. V opačnom

prípade bol odporca povinný na túto skutočnosť navrhovateľku upozorniť a vyžiadať si do nej zrušenie
súhlasu v písomnej forme, čo však neurobil. Ako uvádza sám odporca vo vyjadrení z 28.04.2009, cit.: Na
základe sústavného ústneho naliehania žalobkyne zastavila učtáreň žalovaného zrážanie dobrovoľných
splátok na pôžičku počnúc 09/2006..." Odporca teda sám priznáva, že navrhovateľka viackrát žiadala o
zastavenie dobrovoľných zrážok a že tieto žiadosti nerešpektoval. Napriek tomu tak urobil na základe

ústnych žiadostí počnúc mesiacom 09/2006, teda nie na základe žiadosti písomnej a mohol tak urobiť
už po prvom vyslovení nesúhlasu navrhovateľky s dobrovoľnými zrážkami. Skutočnosť je však taká, že
odporcarešpektovalžiadosťnavrhovateľkyažpotom,čosanavrhovateľkasťažovalanapostupodporcu
u vtedajšieho ministra spravodlivosti JUDr. Harabina.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi titulom neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške
0, 26 euro za každý pracovný deň od 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky
do štátnej služby, spolu s príslušenstvom, čl. 397. Tento svoj nárok navrhovateľka odôvodnila tým,
že podľa ustanovenia čl. 2 Kolektívnej zmluvy odporcu - Zásady pre používanie sociálneho fondu
má navrhovateľka nárok na náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0, 26 euro (8.- Sk) za každý

pracovný deň od 19. 12. 2007 až do dňa jej opätovného zaradenia do štátnej služby, čl. 332.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi titulom neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku do
19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, a to spolu so zákonnými

úrokmi z omeškania, čl. 397. Tento svoj nárok odôvodnila tým, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy
za dovolenku, ktorú si nemohla vyčerpať z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého
pomeru a to vo výške čistého funkčného platu resp. jeho pomernej časti do 19. 12. 2007 až do dňa
opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, čl. 332.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia odchodného podľa ustanovenia § 105a
zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške
dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 796, 26 euro, čl. 397.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia odmeny podľa ustanovenia § 94 ods. 1

písm. d) zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy vo výške
trojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 1 194, 39 euro, čl. 397.

Súd vykonal v tejto veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľkou i odporcom (kompletný spisový materiál vzťahujúci sa na všetky zrážky zo mzdy

navrhovateľky, doklady týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky), ako aj
všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer,
ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,
b) na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),
c) v skúšobnej lehote (§ 42) alebo
d) uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo
v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto
dôvodov:

a)zrušeniajehoštátnozamestnaneckéhomiesta,akštátnyzamestnanec,ktoréhoštátnozamestnanecké

miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné
štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním;
v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného
platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne samu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa
§ 25 ods. 2 písm. c),
b) nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na

štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z
dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak,
pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu
úraduapredstavenému,ktorýbolodvolanýpodľa§31ods.2,saposkytnenáhradavovýšketrojnásobku
jeho funkčného platu,

c) štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu alebo
d) štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných
šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. (účinný k 17. 12. 2007) ak je podľa

právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné,
štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,
ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. (účinný k 17. 12. 2007) štátnemu zamestnancovi

možno poskytnúť odmenu

a) za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností
vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,
b) za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred

určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),
c) pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu,
d) pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného
platu.

Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 zákona č. zákona č. 312/2001 Z. z. (účinný k 17. 12. 2007) návrh
na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní
príslušný predstavený.

Podľa ustanovenia § 105a ods. 1 zákona č. zákona č. 312/2001 Z. z. (účinný k 17. 12. 2007) pri prvom
skončeníštátnejslužbyponadobudnutínárokunapredčasnýstarobnýdôchodok,nastarobnýdôchodok
alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške posledne
priznaného funkčného platu.

Podľaustanovenia§105aods.2 zákonač. zákonač.312/2001Z.z.(účinnýk17.12.2007)akštátnemu
zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu, poskytne sa mu odchodné vo
výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil tento skutkový stav veci:

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr.
Máriou Šrámkovou, predsedníčkou krajského súdu, o vymenovaní do štátnej služby č. Spr. 670/2003
- Pers. zo dňa 26. 11. 2003, čl. 283, bola navrhovateľka v súlade s ustanoveniami § 15, § 16, §19
zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov vymenovaná do funkcie štátneho

zamestnanca, hlavný referent - súdny tajomník pre Justičnú pokladnicu, druh štátnej služby, prípravná
štátna služba. Štátnozamestnanecký pomer vznikol 01. 12. 2003 so skúšobnou dobou 3 mesiace.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr.
Tiborom Kubíkom, povereným riadením krajského súdu, o vymenovaní do stálej štátnej služby č. Spr.

236/2004 - Pers. zo dňa 28. 05. 2004, čl. 284, bola navrhovateľka vymenovaná v súlade s ustanovením
§ 20 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov do funkcie štátneho
zamestnanca,hlavnýreferent-súdny tajomníkpreJustičnúpokladnicu,zdruhu štátnejslužbyprípravná
do stálej štátnej služby, od 29. 05. 2004.Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca č. Spr. 7439/07 - Sp. Zo
dňa 02. 07. 2007, čl. 291, od 01. 07. 2007 patril navrhovateľke vo funkcii hlavný referent, platová

trieda 4, funkčný plat v zložení - platová tarifa podľa prílohy č. 2 zákona 11 400.- Sk, zvýšenie
platovej tarify podľa ustanovenia § 159b ods. 2 vo výške 3 080.- Sk, zvýšenie platovej tarify podľa
ustanovenia § 82 ods. 3 o 4% vo výške 460.- Sk, spolu funkčný plat celkom mesačne 14 940.- Sk.
Výplata doterajšieho platu bola zastavená dňom 30. 06. 2007. Funkčný plat bol vyplácaný v stanovených
termínoch po vykonaných zrážkach z platu z zmysle platných predpisov, pokiaľ sa nezmenia podmienky,

za ktorých sa priznal.

Z listu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriely Šimonovej č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa
07. 12. 2007, čl. 259, adresovanom C.. L. G., predsedovi Základnej organizácie Odborového zväzu
pracovníkov justície pri Krajskom súde v Bratislave vyplýva, že predsedníčka krajského súdu týmto
listom v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce a ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o

štátnej službe požiadala zamestnaneckého zástupcu o prerokovanie výpovedí a rozhodnutí o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru týmto zamestnancom - V.. U. Z., X. P., V. X., C.. R. F., Z. P. a Ľ. Y..

Zo zápisnice zo zasadnutia výboru odborovej organizácie pri Krajskom súde v Bratislave dňa 07.
12. 2007, čl. 260, vyplýva, že výbor odborovej organizácie pri Krajskom súde v Bratislave na

svojom zasadnutí dňa 07. 12. 2007 prerokoval v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce a
ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 312/2002 Z . z. o štátnej službe skončenie pracovného pomeru
a štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov krajského súdu uvedených v liste predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriely Šimonovej č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 07. 12. 2007, čl. 259.

Rozhodnutím predsedníčky Krajského súdu v Bratislave o zrušení štátnozamestnaneckých miest na
Krajskom súde v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 10. 12. 2007, čl. 261, v nadväznosti na
list Ministerstva SR č. 4093/2007 - 41 zo dňa 06. 12. 2007, ktorým došlo k znižovaniu plánovaného
počtu zamestnaneckých miest (štátna služba a výkon práce vo verejnom záujme) na Krajskom súde
v Bratislave, vydala predsedníčka krajského súdu toto rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých

miest. Týmto rozhodnutím služobný úrad rozhodol, že v rámci znižovania štátnozamestnaneckých miest
sa k 12. 12. 2007 rušia, okrem iných, i miesto navrhovateľky, hlavný referent, súdny tajomník.

Z listinného dôkazu, úradného záznamu odporcu zo dňa 11. 12. 2007, čl. 262, vyplýva, že zástupcovia
odporcu (L.. U. U., U.. U. M., F. N.,, U. Y.) navrhovateľke oznámili, že rozhodnutím predsedníčky

Krajského súdu v Bratislave o zrušení štátnozamestnaneckých miest na Krajskom súde v Bratislave č.
Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 10. 12. 2007, v nadväznosti na list Ministerstva SR č. 4093/2007 - 41 zo dňa
06. 12. 2007, ktorým došlo k znižovaniu plánovaného počtu zamestnaneckých miest na Krajskom súde v
Bratislave, bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky k 12. 12. 2007. Navrhovateľke a
jej kolegyniam (C.. F. a Z. P.) boli ponúknuté dve voľné štátnozamestnanecké miesta vo funkcii odborný

referent,asistentsenátu.Navrhovateľkapožiadalaomožnosťvyjadriťsaktýmtoponúkanýmmiestamdo
12. 12. 2007. Navrhovateľka sa v uvedenom čase k ponúkaným miestam nevyjadrila. Z tohto úradného
záznamu vyplýva, že navrhovateľka ihneď po ukončení tohto stretnutia navštívila svoju lekárku, ktorá
jej vystavila doklad o pracovnej neschopnosti s dátumom 11. 12. 2007. Keďže však navrhovateľka bolo
oboznámená o zrušení jej štátnozamestnaneckého miesta ešte pred jej návštevou lekárky a vystavením

dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti, malo byť navrhovateľke doručené rozhodnutie o skončení
jej štátnozamestnaneckého pomeru po návrate z dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr.
Gabrielou Šimonovou, predsedníčkou krajského súdu, o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

služobným úradom č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007, čl. 292, bol štátnozamestnanecký
pomer navrhovateľky v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
službe v znení neskorších predpisov skončený dňom 18. 12. 2007. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. 4093/2007 - 41 zo dňa 06. 12. 2007 znížilo plánovaný
počet štátnozamestnaneckých miest na Krajskom súde v Bratislave. Z tohto dôvodu bolo k 12. 12.

2007 zrušené štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky. Služobný úrad posúdil zákonné možnosti a
rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2
písm. a) zákona č. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov
rozhodol služobný úrad v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z poučenia uvedeného v rozhodnutívyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podľa ustanovenia § 137 zákona č. č. 312/2001 Z. z.
o štátnej službe v znení neskorších predpisov písomné odvolanie na Krajský súd v Bratislave, do
15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie bolo navrhovateľke

doručené dňa 17. 12. 2007, po jej návrate z dočasnej pracovnej neschopnosti, čl. 264. Právoplatnosť a
vykonateľnosť nadobudlo dňa 18. 12. 2007, čl. 292, pretože navrhovateľka dňa 18. 12. 2007 sa písomne
vzdala svojho práva podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, čl. 265.

Súd po vyššie uvedenom ustálení skutkového stavu veci, danú vec takto právne vyhodnotil:

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala určenia neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky a následne tak určenia, že štátnozamestnanecký
pomer navrhovateľky trvá naďalej. Svoj návrh v tejto časti odôvodnila tým, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky rozhodnutím vydaným predsedníčkou Krajského súdu
v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007 podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a)

zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov považovala za neplatné,
pretože dôvod uvedený v tomto rozhodnutí je nepravdivý, nepreukázaný, výrok rozhodnutia je v
rozpore s jeho odôvodnením. Predmetné rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého
začiatku neplatným, je zmätočné, obsahovo rozporné. Odporca s touto námietkou navrhovateľky
nesúhlasil. Poukazoval na to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky je platné,

pretože rozhodnutie vydané predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo
dňa 17. 12. 2007 podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej
službe v znení neskorších predpisov o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky
ku dňu 18. 12. 2007 je právoplatné a vykonateľné dňom 18. 12. 2007, keďže sa navrhovateľka
písomne vzdala podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru bolo riadne prerokované zástupcom zamestnancov. Navrhovateľke pred skončením jej
štátnozamestnaneckého pomeru boli ponúknuté dňa 11. 12. 2007 dve voľné štátnozamestnanecké
miesta, ktoré však navrhovateľka neprijala. Súd po vyhodnotení právnej argumentácie oboch účastníkov
konania má za to, že návrh navrhovateľky v tejto časti je právne nedôvodný, a preto návrh v tejto časti
zamietol. Súd svoj názor odôvodňuje nasledovne. Navrhovateľka sa predmetným návrhom v tejto časti

domáhala určenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru a následne tak určenia, že
jej štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol skončený
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr.
Gabrielou Šimonovou, predsedníčkou krajského súdu, o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
služobným úradom č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007. Z tohto rozhodnutia vyplýva,

že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol skončený v súlade s ustanovením § 40 ods. 2
písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov skončený dňom
18. 12. 2007, z dôvodu k 12. 12. 2007 zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky.
Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je administratívnym individuálnym aktom, nepodala
odvolanie, a to i napriek tomu, že o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok

podľa ustanovenia § 137 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov
bola poučená priamo v rozhodnutí, v časti poučenie. Naopak, dňa 18. 12. 2007 sa navrhovateľka
písomne vzdala svojho práva podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, z čoho vyplýva, že v
danom čase toto rozhodnutie považovala za zákonné. Následne tak predmetné rozhodnutie,
na základe ktorého skončil štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky, nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 18. 12. 2007. Navrhovateľka nevyužila ani možnosť danú jej ustanovením §
144 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, a nepodala ani žalobu
na preskúmanie tohto rozhodnutia vo veciach zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Z týchto
uvedených skutočností podľa názoru súdu vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky
skončil dňa 18. 12. 2007 a to na základe právoplatného a vykonateľného dňa 18. 12. 2007 rozhodnutia

odporcu zo dňa 17. 12. 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Súd pri rozhodovaní o
návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha určenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého
pomeru, je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím (právnym podkladom), na základe
bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončený. Súd v predmetnom civilnom konaní
rozhodujúci o určovacom návrhu navrhovateľky, či skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru je

platnéaleboneplatné,niejeoprávnenýpreskúmavaťužprávoplatnéavykonateľnérozhodnutieodporcu
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. Preskúmavať toto rozhodnutie odporcu by
boloprávnenýjedine, nazákladepodaniaodvolaniaprotitakémutorozhodnutiupodľaustanovenia§137
zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, Krajský súd v Bratislave alebonásledne už právoplatné rozhodnutie príslušný správny súd. Preto tento súd pri rozhodovaní o určení
platnosti alebo neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí vychádzať z predmetného
právoplatného rozhodnutia odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. A keďže rozhodnutie

odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky je právoplatné a vykonateľné
(nebolo nikdy zrušené, zmenené, napadnuté navrhovateľkou žiadnym opravným prostriedkom), súd tak
vyhodnotil, že návrh navrhovateľky v tejto časti je právne nedôvodný, pretože neexistuje právny základ,
na základe ktorého by súd mohol v tejto časti návrhu rozhodnúť inak.

Navrhovateľka sa následne titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru domáhala
vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. a to od 19. 12. 2007 do 31.
12. 2007 vo výške 170, 62 euro a od 01. 01. 2008 do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej
služby vo výške čistého funkčného platu 398, 13 euro, spolu s príslušenstvom určenom v zákonnej
výške za jednotlivé mesiace vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až do zaplatenia.
Titulom neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru sa ďalej domáhala proti odporcovi

i zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške 0, 26 euro za každý pracovný deň od 19.
12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, spolu s príslušenstvom, a
zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku do 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia
navrhovateľky do štátnej služby, a to spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Odporca tieto nároky
neuznával, pretože ich prípadná úspešnosť by musela vychádzať z určenia neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, čo odporca namietal. Súd návrh v týchto uvedených častiach, bez
ďalšieho právneho vyhodnotenia v merite veci, zamietol s poukazom na právnu nedôvodnosť
týchto nárokov, keďže neexistuje právny základ (určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľky), na základe ktorého by navrhovateľke prináležali finančné a iné nároky.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 401, 14
euro z neoprávnene zrazenej mzdy odporcom za obdobie od januára 2006 do augusta 2006. Uvedená
vymáhaná suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol
odporca oprávnený a povinný vykonať a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke
po neoprávnene zrazenej mzde a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po

oprávnenej zrazenej mzde za mesiace január až august 2006. Takto určený rozdiel je sumou, ktorá bola
navrhovateľke neoprávnene zrazená zo mzdy a je základom pre výpočet úrokov z omeškania, ktorých
sa navrhovateľka domáhala, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla navrhovateľka používať,
ale boli u odporcu na depozitnom účte a dňa 26. 03. 2010 boli odvedené vo výške 3 264, 14 .-
Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Odporca ani tento navrhovateľkou

uplatnený nárok čo do právneho dôvodu i čo do výšky neuznával. Odporca uvádzal, že všetky zrážky
zo mzdy, ktoré boli počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky vykonávané z jej
mzdy, boli vykonávané v súlade s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. zákonom a vo výške
stanovenej zákonom. Odporca nevykonával zrážanie žiadnych zvýšených zrážok. Súd po vyhodnotení
právnej argumentácie oboch účastníkov konania má za to, že návrh navrhovateľky je i v tejto časti

nedôvodný. Súd zistil na základe vykonaného dokazovania, že odporca navrhovateľke zrážal zo mzdy
v súlade s dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo dňa 17. 12. 2004 sumu 5 556.- Sk, počnúc
januárom 2005. Učtáreň odporcu zrážala navrhovateľke zo mzdy i úhrady za obedy, telefónne hovory,
odborový príspevok, dôchodkové doplnkové sporenie. Keďže navrhovateľka nepožiadala písomne do
augusta 2006 o zrušenie tejto dohody o dobrovoľnej zrážke, mzdová učtáreň odporcu mala za to, že

navrhovateľka súhlasí s týmto zrážaním a zrážky zo mzdy na základe tejto dohody o dobrovoľnej zrážke.
Mzdová učtáreň zastavila toto zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc 09/2006, a to i napriek
tomu, že navrhovateľka písomne o zastavenie nepožiadala, ale len ústne požiadala. Následne o tejto
skutočnosti odporca dňa 28. 09. 2006 upovedomil i veriteľa spoločnosť Profieral Slovakia, s. r. o., v
prospech ktorého na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 12. 2004 odporca zrážal navrhovateľke zo

mzdy sumu 5 556.- Sk. Odporca ďalej zrážal zo mzdy navrhovateľky na základe doručeného mu dňa
10. 01. 2006 príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 06. 01. 2006 súdnej exekútorky
Mgr. Angeliky Slopovskej na vymoženie pohľadávky oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a
zrazené peniaze, keďže exekučný príkaz nebol doručený platiteľovi mzdy, boli odvádzané na depozitný
účet odporcu a dňa 26. 03. 2010 boli odvedené odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky

Slopovskej. Z vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že zrážky zo mzdy, tak ako ich namietala
navrhovateľka, prebiehali v súlade s platnou právnou úpravou a odporca ako platiteľ mzdy nezrazil zo
mzdy navrhovateľky žiadnu časť jej mzdy neoprávnene. Preto predmetný nárok navrhovateľky, ktorým
sa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy neoprávnene zrazenej jej odporcom zo mzdy,ktorú podľa navrhovateľky mala mať k dispozícii a neoprávnenými zrážkami zo mzdy tak nemala, je
nedôvodný.

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenia odchodného podľa
ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej
zmluvy vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 796, 26
euro. Odporca tento navrhovateľkou uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky neuznával.
Uvádzal, že navrhovateľke v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu dňa 18.

12. 2007 neexistoval zákonný dôvod pre vyplatenie odchodného. Súd po vyhodnotení argumentácií
oboch účastníkov konania má za to, že návrh navrhovateľky v tejto časti nároku je právne nedôvodný.
Súd zistil, že po skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky odporca navrhovateľke
vyplatil tzv. odstupné a to vo výške trojnásobku jej funkčného platu čo činilo 44 820.- Sk. Túto
skutočnosť nerozporovala ani navrhovateľka. Podľa ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z. z.
o štátnej službe v znení neskorších predpisov, pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí

nároku na, u navrhovateľky predčasný starobný dôchodok, patrí štátnemu zamestnancovi odchodné
vo výške posledne priznaného funkčného platu. Z ustanovenia § 67 zákona č. 461/2003 Z. z.
(účinný k 18. 12. 2007) vyplýva, že o predčasný starobný dôchodok musí štátny zamestnanec
požiadať, pretože podľa ustanovenia § 67 ods. 3 tohto zákona nárok vzniká najskôr odo dňa podania
žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nestačí, že si myslí, že má teoreticky na neho nárok,

ale ešte o predčasný starobný dôchodok nepožiadal. Z výkladu účelu inštitútu odchodného a znenia
ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov má
súd za to, že okrem splnenia podmienky faktického požiadania Sociálnu poisťovňu o predčasný
starobný dôchodok, musí štátny zamestnanec fakticky požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte
pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo počas procesu jeho skončenia. Pripustenie

možnosti podania takejto žiadosti o predčasný starobný dôchodok po skončení štátnozamestnaneckého
pomeru (napr. v akej lehote po skončení), by bolo podľa názoru v rozpore s zmyslom úpravy
tohto inštitútu. Navrhovateľka tieto zákonné podmienky pre prípadné priznanie jej nároku na
odchodné nesplnila. Nepožiadala fakticky Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok ani pred
skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru (pred 17. 12. 2007), ani počas procesu skončenia jej

štátnozamestnaneckéhopomeru(vdňoch17.12.2007deňdoručeniarozhodnutia,deň18.12.2007deň
vzdania sa podania odvolania), a preto súd vyhodnotil tento nárok navrhovateľky ako právne nedôvodný
a návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia odmeny podľa ustanovenia § 94 ods. 1

písm. d) zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy vo
výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 1 194, 39 euro. Podľa
ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších
predpisov štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu pri prvom skončení štátnej služby po
nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu. Zo znenia tohto ustanovenia zákona,
o ktorý navrhovateľka opierala tento svoj nárok, vyplýva, že nejde o nárokovateľný nárok napr. ako
pri odchodnom, ale o fakultatívny nárok, čo je vyjadrené pojmom "možno poskytnúť". Preto bolo na
odporcovi, jeho vlastnej úvahe, či navrhovateľke, ak by i splnila zákonnú podmienku a preukázala, že
požiadala Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok v čase pred alebo počas skončenia jej

štátnozamestnaneckého pomeru, čo však nepreukázala, poskytol takúto odmenu alebo nie. Preto súd
i tento nárok navrhovateľky vyhodnotil ako právne nedôvodný a návrh v tejto časti uplatneného nároku
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave.Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Okresný súd Bratislava I dňa 04. 09. 2014

JUDr. Otília Doláková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská