Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20Cbi/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232424
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111232424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci

navrhovateľa: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, správca
úpadcu: T.M.W., s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, o určenie právneho
dôvodu a výšky popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je voči úpadcovi T.M.W., s.r.o., IČO: 31 647 456 veriteľom pohľadávok
prihlásených v konkurze na majetok úpadcu T.M.W., s.r.o., IČO: 31 647 456 vedeného na Okresnom
súde Žilina pod spisovou značkou 3K/8/2011, a to:

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za december 2010 za neodvedenie

preddavku na daň v lehote splatnosti vo výške 38,90 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 29
zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/98,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za október 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 68,90 eur prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 30 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/99,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za november 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 71,- eur prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 31 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/100,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za september 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 109,30,- eur prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 32 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/101,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za august 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 128,70 eur prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 33 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/102,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za jún 2010 za neodvedenie preddavku
na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 179,30- eur prihlásenej prihláškou pohľadávky

por. č. 34 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/103,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za máj 2010 za neodvedenie preddavku
na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 180,40 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky
por. č. 35 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/104,- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za júl 2010 za neodvedenie preddavku
na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 185,60 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky
por. č. 36 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/105,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za marec 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 189,90 eur prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 37 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/106,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za február 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 192,80 eur prihlásenej prihláškou

pohľadávky por. č. 38 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/107,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za apríl 2010 za neodvedenie preddavku
na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 227,10 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky
por. č. 39 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/108,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za január 2010 za neodvedenie
preddavku na daň v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 260,40 eur prihlásenej prihláškou

pohľadávky por. č. 40 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/109,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za nezaplatenie dane vo výške priznanej
v hlásení za rok 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 806,10 eur prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 41 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 11/110,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za nezaplatenie dane vo výške priznanej

v hlásení za rok 2008 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 3.300,70 eur prihlásenej
prihláškou pohľadávky por. č. 42 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky
11/111,

- titulom sankčného úroku na dani z príjmov zo závislej činnosti za nezaplatenie dane vo výške priznanej
v hlásení za rok 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 4.478,50 eur prihlásenej

prihláškou pohľadávky por. č. 43 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky
11/112,

- titulom sankčného úroku na dani z motorových vozidiel za nezaplatenie dane vo výške priznanej v
daňovom priznaní za rok 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 40,70 eur prihlásenej
prihláškou pohľadávky por. č. 46 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky

11/115,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za máj 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 19,50 eur
prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 65 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/134,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za apríl 2011 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 77,90 eur
prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 66 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/135,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške

priznanej v daňovom priznaní za apríl 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 131,70 eur
prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 67 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/136,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za marec 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 155,50

eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 68 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/137,- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za október 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 162,90
eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 69 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom

pohľadávky 11/138,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za február 2011 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 247,40
eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 70 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/139,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za október 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 620,10
eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 71 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/140,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za august 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 877,70

eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 72 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/141,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za jún 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 888,30 eur
prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 73 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom

pohľadávky 11/142,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za jún 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 1.148,90 eur
prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 74 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/143,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za január 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 1.274,10
eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 75 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/144,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške

priznanej v daňovom priznaní za február 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 1.974,-
eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 76 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/145,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za apríl 2010 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 2.369,70

eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 77 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
pohľadávky 11/146,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za január 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške 3.023,-
eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 78 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom

pohľadávky 11/398,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za december 2008 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške
7.756,30 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 79 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok
pod číslom pohľadávky 11/147,

- titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške
priznanej v daňovom priznaní za december 2009 v lehote splatnosti vzniknutej zo zákona vo výške
22.670,80 eur prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 80 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok
pod číslom pohľadávky 11/148.Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2011 v spojení s písomným podaním

doručeným súdu dňa 22.06.2012 domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávok prihlásených
v konkurze na majetok úpadcu T.M.W., s.r.o., IČO: 31 647 456 (ďalej aj len "úpadca") vedeného na
Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/8/2011 tak, ako sú tieto pohľadávky vymedzené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 25.07.2011 doručil
odporcovi v zákonom stanovenej lehote prihlášky pohľadávok pod poradovými číslami 1 až 83, ktorými
si prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu daňové pohľadávky spolu vo výške 366.163,07 eur v poradí

E. Odporca dňa 26.08.2011 poprel právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok vymedzených vo
výroku rozsudku súdu, pričom dôvod popretia bol rovnaký pri všetkých pohľadávkach. Odporca uviedol,
že prihlásené pohľadávky popiera čo do právneho dôvodu, nakoľko má dôvodnú pochybnosť, či postup
správcu dane vyrubiť sankčný úrok interným oznámením je v súlade so zákonom, nakoľko v zmysle
§ 30 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. je možné ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len

rozhodnutím. Odporca ďalej uviedol, že úpadca sankčný úrok neevidoval v účtovníctve a sankčný úrok
bol vyčíslený 11.07.2011 (prihláška pohľadávky č. 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40),
12.07.2011 (prihláška pohľadávky č. 41, 42, 43), 06.07.2011 (prihláška pohľadávky č. 46), a 07.07.2011
(prihláška pohľadávky č. 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80), teda po
vyhlásení konkurzu. Navrhovateľ uviedol, že pri prihlasovaní daňových pohľadávok postupoval v zmysle

ustanovení Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a Zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov. V Zákone č. 511/1992 Zb. sú v ôsmej časti uvedené osobitné ustanovenia pre
konkurz a reštrukturalizáciu. V § 95 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. je definovaná daňová pohľadávka
na účely konkurzu a reštrukturalizácie ako nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla

podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Za daňovú pohľadávku na účely konkurzu sa považuje
aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.
Pokuta, sankčný úrok, úrok sa považujú za daňovú pohľadávku na účely konkurzu len vtedy, ak mohli
byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Navrhovateľ
uvádza, že pod sankcie, ktoré mohli byť vyrubené pred vyhlásením konkurzu, radí tie, u ktorých už

pred vyhlásením konkurzu existoval dôvod na uloženie sankcie, teda boli splnené zákonom stanovené
podmienky na uloženie sankcie (napr. niektorý z dôvodov podľa § 35 alebo § 35b Zákona č. 511/1992
Zb.). Popreté prihlásené daňové pohľadávky predstavovali sankčné úroky, ktoré mohli byť vyrubené
do vyhlásenia konkurzu, teda dôvod na ich uloženie nastal pred 15.08.2011, avšak vyrubené neboli.
Vzhľadom na ustanovenie § 95 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. navrhovateľ nevyrubené sankčné

úroky vypočítal v interných oznámeniach do dňa predchádzajúceho dňu vstupu úpadcu do konkurzu.
V takomto rozsahu boli sankčné úroky aj v konkurze prihlásené. Povinnosť navrhovateľa prihlásiť v
konkurze daňové pohľadávky definované podľa § 95 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva z § 95
ods. 8 Zákona č. 511/1992 Zb., čo navrhovateľ stanoveným spôsobom a v lehote ustanovenej zákonom
vykonal. Aj keď Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 30 ods. 1 stanovuje, že v daňovom konaní možno

ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím, navrhovateľ namietol, že na účely
konkurzu je pri prihlasovaní daňových pohľadávok povinný postupovať podľa ustanovenia § 95 ods.
1 a 8 Zákona č. 511/1992 Zb., t.j. prihlásiť v konkurze aj nevyrubené daňové pohľadávky vzniknuté
pred vyhlásením konkurzu riadne a včas. K uvedenému dôvodu popretia prihlásených pohľadávok
navrhovateľa, že sankčné úroky boli vyčíslené po vyhlásení konkurzu, pričom interné oznámenia neboli

doručené daňovému subjektu - úpadcovi, a preto neboli evidované v jeho účtovníctve, navrhovateľ
uviedol, že predmetné vyčíslenie vyrubenej daňovej pohľadávky (sankčného úroku) vzniknutej pred
vyhlásením konkurzu a jej následné prihlásenie v konkurze formou interného oznámenia navrhovateľ
vypočítava práve z dôvodu momentu vyhlásenia konkurzu a vypočítava ju do dňa, ktorý predchádza
dňu vyhlásenia konkurzu za účelom jej prihlásenia v konkurze. Predmetným vyčíslením nevyrubených

daňových pohľadávok v konkurze navrhovateľ vymedzí daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením
konkurzu, ktoré je povinný prihlásiť, od daňových pohľadávok vzniknutých po vyhlásení konkurzu, ktoré
Zákon č. 7/2005 Z.z. definuje ako pohľadávky proti podstate. Podľa ustanovenia § 29 ods. 6 Zákona č.
7/2005 Z.z. platí, že ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného
predpisu, k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, čo navrhovateľ vykonal.

Navrhovateľ má za to, že ako veriteľ v súlade so zákonom prihlásil ním evidované daňové pohľadávkyvzniknuté pred vyhlásením konkurzu v konkurze na majetok úpadcu a preukázal ich právny dôvod a
výšku.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania doručenom súdu dňa 23.08.2012 uviedol,

že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol v dôvode popretia sporných pohľadávok navrhovateľa
a takto uplatnený nárok navrhovateľa - interným oznámením bez vydania rozhodnutia so zákonom
predpísanými náležitosťami neuznáva.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 05.08.2014 zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu.
Poukázal na to, že hoci ustanovenie § 30 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. uvádza, že daňovú povinnosť je
možné ukladať len rozhodnutím, tak v prípade, ak bol vyhlásený konkurz, správca dane postupuje podľa

ustanovenia § 95 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb., ktorý definuje daňovú pohľadávku na účely konkurzu
a reštrukturalizácie a bolo povinnosťou navrhovateľa sporné pohľadávky prihlásiť podľa ustanovenia
§ 95 ods. 8 Zákona č. 511/1992 Zb. Pokiaľ odporca namietal, že úpadca sankčný úrok neevidoval v
účtovníctve,takvúčtovníctveplatí,žeakpohľadávkuprihlasujeveriteľ,ktorýjepovinnýviesťúčtovníctvo
podľa osobitného predpisu, podľa § 29 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, k prihláške pripojí

aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, čo veriteľ vykonal.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 05.08.2014 zotrval na dôvodoch popretia sporných pohľadávok
navrhovateľa, ktoré boli uvedené v tlačive prihlášky pohľadávky. Navrhovateľ mal podľa jeho názoru
dostatok času na to, aby daňovú povinnosť uložil rozhodnutím s jeho predpísanými náležitosťami v
súlade s ustanovením § 30 Zákona o správe daní a poplatkov pred vyhlásením konkurzu tak, aby bolo

možné voči nemu podať opravný prostriedok. Takto uplatnené pohľadávky veriteľa, ktorých dôkazom
majú byť interné oznámenia adresované samotnému veriteľovi, sú nepreskúmateľné a správca nemá
inú možnosť, iba ich s odbornou starostlivosťou poprieť. Ustanovenie § 95 Zákona č. 511/1992 Zb. podľa
jeho názoru nevylučuje postup podľa ustanovenia § 30 Zákona č. 511/1992 Zb., teda vydanie platného
rozhodnutia. Aj v zmysle zásady rovného postavenia veriteľov v konkurze je neprípustné, aby jeden

veriteľ, hoci sa v danom prípade jedná o štát, mal výhodnejšie postavenie než iní veritelia. Podanie
navrhovateľa zo dňa 20.06.2012 označené ako "Žaloba o určenie pohľadávky - návrh na pripustenie
zmeny petitu žaloby" považuje odporca za nový návrh podaný po prekluzívnej lehote. Taktiež považuje
nárok navrhovateľa za nevymáhateľný s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c) Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené mimozmluvné alebo

zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak na ne vznikol nárok, boli uložené alebo prirástli po
vyhlásení konkurzu, pričom poukázal na to, že všetky interné oznámenia navrhovateľa boli datované po
vyhlásení konkurzu. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil prihlášky sporných popretých pohľadávok
tak, ako sú tieto pohľadávky vymedzené vo výroku rozsudku súdu, spolu s prílohami označenými

v prihláškach, ktorou je pri každej prihláške pohľadávky listina označená ako "Interné oznámenie
- prihlásenie pohľadávky", z obsahu ktorého vyplýva vymedzenie právneho dôvodu prihlásenej
pohľadávky a výpočet jej výšky, pričom skutočnosti uvedené v jednotlivých interných oznámeniach
korešpondujú s vymedzeným právnym dôvodom vzniku pohľadávky a jeho výškou tak, ako sú tieto
uvedené v jednotlivých prihláškach pohľadávok. Prihlášky pohľadávok, ktoré sú súčasťou spisového

materiálu a ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na začatie konania, boli porovnané s
originálmi prihlášok, ktoré sa nachádzajú v konkurznom spise vedenom na Okresnom súde Žilina pod
spisovou značkou 3K/8/2011, pričom bolo konštatované, že údaje uvedené v prihláškach predložených
navrhovateľom sa zhodujú s údajmi uvedenými v prihláškach nachádzajúcich sa v konkurznom spise
(úradný záznam č.l. 246 spisu). Zároveň z konkurzného spisu Okresného súdu Žilina spisová značka

3K/8/2011 boli vyhotovené fotokópie príslušných častí konečného zoznamu pohľadávok (č.l. 248 až 282
spisu) týkajúce sa sporných prihlásených pohľadávok navrhovateľa. Súd konštatuje, že z výňatkov z
konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod
spisovou značkou 3K/8/2011 vyplýva, že všetky sporné pohľadávky navrhovateľa boli zo strany odporcu
popreté dňa 26.08.2011 čo do právneho dôvodu a výšky, pričom dôvod popretia právneho dôvodu vo

vzťahu ku všetkým sporným pohľadávkam navrhovateľa odporca vymedzil rovnakým spôsobom, t.j.
uvedením, že prihlásenú pohľadávku popiera čo do právneho dôvodu, nakoľko správca má dôvodnúpochybnosť, či postup správcu dane vyrubiť sankčný úrok interným oznámením je v súlade so zákonom.
V zmysle § 30 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. je možné ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva
lenrozhodnutím.Úpadcapredmetnýsankčnýúrokneevidovalvúčtovníctveasankčnýúrokbolvyčíslený

po vyhlásení konkurzu s odkazom na dátum jednotlivých interných oznámení navrhovateľa, ktoré tvoria
prílohu prihlášok sporných pohľadávok. V písomnom vyhotovení rozsudku súd nepovažoval za potrebné
obsah jednotlivých listinných dôkazných prostriedkov, t.j. prihlášok sporných pohľadávok a ich príloh
spolu so zodpovedajúcimi výňatkami z konečného zoznamu pohľadávok v konkurzu na majetok úpadcu
vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/8/2011, podrobne opisovať, nakoľko tento

vyplýva z listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a nebol medzi účastníkmi konania sporný.

Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.06.2011
č.k. 3K/8/2011-57, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 125B/2011 dňa 29.06.2011 s
účinkami vyhlásenia konkurzu dňom 30.06.2011. Uznesením o vyhlásení konkurz bol za správcu úpadcu
ustanovený odporca. Posledným dňom lehoty na prihlásenie pohľadávok bol 15.08.2011, posledným
dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol 14.09.2011 a posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej

žaloby bol 14.10.2011.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ZKR),

(1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia

úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

(3) Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

(4) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie

pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a
rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v
zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku
čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím
lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje

za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená
pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

(6) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie,
zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v

žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

(9) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného
konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v
rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v
konkurze neprihliada.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písmeno c) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné
alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli
po vyhlásení konkurzu.

Podľa ustanovenia Čl. VI veta prvá zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z.), tento zákon nadobúda účinnosť 1.

januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2012.Podľa ustanovenia § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., právne úkony a ich účinky pri správe daní,
ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 1a písmeno a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v

sústave územných finančných orgánov v znení posledného stavu textu (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.),
právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní možno ukladať daňovú
povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym
spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia ôsmej časti (osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu) § 95

(prihlasovanie daňových pohľadávok) zákona č. 511/1992 Zb.,

(1) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma
dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú
pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo
vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú za daňovú

pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia
reštrukturalizácie.

(2) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie
má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, a to aj v prípade, keď si tento
nárok neuplatnil.

(3) Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa
odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred
povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej
pohľadávky podľa odseku 5.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa rovnako vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením

konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.

(5) Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia
reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za
daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový
záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po

vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po
vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

(6) V konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku
zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred vyhlásením konkurzu, aj
bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

(7) V reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú
pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením
reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

(8)Povyhláseníkonkurzualebopopovoleníreštrukturalizáciesprávcadaneprihlásidaňovúpohľadávku
podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.

(9) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu
dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať
aj tretia osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, na základe
podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. V
reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitným predpisom.Podľa ustanovenia § 35b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., sankčný úrok vyrubí správca dane

a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú
povinnosť priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,

b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení
alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo
výške podľa osobitného zákona,

c) platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote
alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov
zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania

ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň,

d) daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou
medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola
zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,

e) daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného
zákona; pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia
lehoty na podanie daňového priznania,

f) daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného
zákona, alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,

g) platiteľovi dane, ak sumu na zabezpečenie dane podľa osobitného zákona neodviedol v lehote alebo
vo výške podľa osobitného zákona,

h) platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý nespĺňal podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu do
30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný
odpočet vznikol, a to za obdobie 30 dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu vrátane.

Podľa ustanovenia § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej
sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku
daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený
alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca
dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky

nedosiahne 15%, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí sankčný úrok za
každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu
dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa §
63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa

vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy
uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v
predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta
najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok
sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňové priznanie alebo hlásenie je povinný
podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona,
alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na
podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2011

(ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň
znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázaniaalebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., daňové priznanie sa podáva do troch

kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla
po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca
kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania
je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu 122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník,
ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku

3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v
lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote
na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu
na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre
daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady v znení účinnom do 30.11.2012, daňovník je povinný podať daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie do 31. Januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k
31.12.2011,daň,ktorújepovinnýplatiťplatiteľpodľa§69,jesplatnádo25dníposkončenízdaňovacieho
obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným

orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak
platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri
dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť")
uvedie do daňového priznania.

Predmetom konania v prejednávanej veci bola incidenčná žaloba podľa ustanovenia § 32 ods. 6

ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, ktorou sa navrhovateľ domáhal, že je voči úpadcovi veriteľom
pohľadávok s vymedzeným právnym dôvodom vzniku a výškou tak, ako tieto vyplývajú z návrhu
navrhovateľa zo dňa 06.10.2011 doručeného súdu dňa 11.10.2011, doplneného písomným podaním
zo dňa 20.06.2012 doručeného súdu dňa 22.06.2012, a ako sú tieto pohľadávky, ich právny dôvod a
výška vymedzené vo výroku rozsudku súdu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané,

že sporné pohľadávky navrhovateľa si navrhovateľ riadne a včas prihlásil v konkurze na majetok
úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/8/2011 prihláškami pohľadávok
tak, ako tieto boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na začatie konania a zo strany súdu
stotožnené s prihláškami pohľadávok, ktoré sú obsahom konkurzného spisu Okresného súdu Žilina
spisová značka 3K/8/2011. Oboznámením sa s výňatkom z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze

na majetok úpadcu, týkajúceho sa navrhovateľom prihlásených pohľadávok, mal súd pteukázané, že
sporné prihlásené pohľadávky navrhovateľa boli zo strany odporcu popreté čo do právneho dôvodu
a výšky, určenia ktorých sa navrhovateľ môže domáhať incidenčnou žalobou podľa ustanovenia § 32
ods. 6 ZKR. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli naplnené hmotnoprávne podmienky podania
incidenčnejžalobyvzmysleustanovenia§32ods.6ZKR,t.j.žežalobabolapodanávzákonnejlehote30

dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, kedy posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej
žaloby bol 14.10.2011, pričom žaloba bola podaná na Okresnom súde Žilina dňa 11.10.2011. Žaloba
bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to Slovenskou republikou ako veriteľom popretých
pohľadávok(Čl.59ÚstavySlovenskejrepubliky),zaktorúkonáDaňovýúradŽilina(§5ods.3písmenoa/
a ods. 6 Zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov v spojení s ustanovením § 2 písm. a) Zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Žaloba smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, a to odporcovi ako správcovi úpadcu. Zároveň
súd konštatuje, že bola naplnená dikcia ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR veta za bodkočiarkou, v zmysle
ktorého v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Námietku odporcu, že podanie navrhovateľa zo dňa 20.06.2012 označené ako "Žaloba o určenie

pohľadávky - návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby" je novým návrhom podaným po prekluzívnejlehote, súd nepovažuje za dôvodnú. Písomné podanie navrhovateľa zo dňa 20.6.2012, doručené
súdu dňa 22.6.2012 súd neposudzuje ako zmenu návrhu na začatie konania. Predmetným podaním
navrhovateľ reagoval na uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 2.3.2012 č.k. 20Cbi/13/2011-83,

ktorým ho súd vyzval na opravu a doplnenie návrhu zo dňa 6.10.2011 formuláciou petitu návrhu tak, aby
spĺňal náležitosti podľa § 32 ods. 6 ZKR. Požiadavku, že z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé,
čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že navrhovateľ je povinný sformulovať návrh
znenia rozhodnutia súdu. Na naplnenie ustanovenia § 79 ods. 1 veta druhá OSP je postačujúce, aby
navrhovateľ určito a zrozumiteľne označil spôsob určenia právneho vzťahu, práv alebo povinností, o

ktorých má súd rozhodnúť. Formuláciu výroku rozhodnutia následne vykonáva súd. Hoci navrhovateľ
v písomnom návrhu doručenom súdu dňa 11.10.2011 sformuloval návrh výroku rozsudku súdu tak, že
sa domáha určenia, že sporné pohľadávky sú zistené čo do právneho dôvodu a výšky, hoci zistenie
pohľadávky je priamo zákonným dôsledkom jej určenia v incidenčnom konaní (§ 32 ods. 9 ZKR),
uvedenou formuláciou súd nebol viazaný. Návrh navrhovateľa doručený súdu dňa 6.10.2011 spĺňal
náležitosti návrhu na začatie konania pokiaľ ide o vymedzenie toho, čoho sa navrhovateľ domáhal. Z

obsahu návrhu bolo zrejmé, že navrhovateľ sa domáha určenia právneho dôvodu a výšky v návrhu
špecifikovaných popretých pohľadávok navrhovateľa prihlásených v konkurze na majetok úpadcu
T.M.W., s.r.o., IČO: 31 647 456 vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/8/2011.
Z návrhu bol zrejmý tvrdený právny dôvod aj výška sporných pohľadávok a písomným podaním zo
dňa 20.6.2012, doručeným súdu dňa 22.6.2012 nedošlo ku kvalitatívnej ani kvantitatívnej zmene vo

vymedzení toho, čoho sa navrhovateľ domáha.

Dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku súd posudzoval vo väzbe na dôvody popretia sporných
pohľadávok navrhovateľa tak, ako tieto boli vymedzené odporcom v zákonnej lehote na popieranie
pohľadávok a ako tieto vyplývajú z výňatkov z konečného zoznamu pohľadávok na č.l. 248 až 282 spisu,
a v nadväznosti na námietku o nevymáhateľnosti navrhovateľom prihlásených pohľadávok s odkazom

na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c) ZKR vznesenú odporcom na pojednávaní dňa
05.08.2014. Súd konštatuje, že výška navrhovateľom prihlásených pohľadávok bola zo strany odporcu
popretá len vo väzbe na popretie právneho dôvodu týchto pohľadávok, a preto ako taká nebola v
konaní sporná a súd nepovažoval za potrebné osobitne sa ňou zaoberať. V dôvodoch popretia sporných
pohľadávok odporca po prvé uvádzal, že mal dôvodnú pochybnosť, či postup správcu dane vyrubiť

sankčnýúrokinternýmoznámenímbolvsúladesozákonom,kedypodľaustanovenia§30ods.1Zákona
č. 511/1992 Zb. je daňovú povinnosť možné ukladať len rozhodnutím. Oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom mal súd zistené, že prílohou prihlášky každej
spornej pohľadávky bolo interné oznámenie správcu dane, ktorým skutkovo vymedzil právny dôvod
prihlásenej pohľadávky (sankčný úrok) a jej výšku uvedením zdaňovacieho obdobia, dlžnej sumy, dňa

splatnosti dane a počtom dní omeškania ku dňu predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu. Súd považoval za rozhodujúce znenie Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011, a to v
nadväznosti na prechodné ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku č. 563/2009 Z.z. účinného v
Čl. 1 od 01.01.2012, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 31 ods. 1 stanovoval, že
v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím, pričom
daňou na účely tohto zákona sa v zmysle ustanovenia § 1a písm. a) rozumela daň podľa osobitných
zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré
spravuje správca dane. Zároveň ale, v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok daňového subjektu,

Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanoveniach ôsmej časti upravoval osobitné ustanovenia pre konkurz a
reštrukturalizáciu a spôsob prihlasovania daňových pohľadávok v prípade vyhlásenia konkurzu alebo
povolenia reštrukturalizácie daňového subjektu. V zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 Zákona č. 511/1992
Zb. za daňovú pohľadávku sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje aj daňová pohľadávka,
ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok a úrok

sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia
konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. V zmysle ustanovenia § 95 ods. 6 Zákona č. 511/1992
Zb. v konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku
zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred vyhlásením konkurzu
aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie

správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v
osobitnom predpise, ktorým je § 28, 29, 121 a 122 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii(§ 95 ods. 8 Zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Z uvedených zákonných ustanovení
vyplýva, že hoci v daňovom konaní správca dane zásadne v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona
č. 511/1992 Zb. ukladá daňovú povinnosť rozhodnutím, v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok

daňového subjektu je postup správcu dane upravený osobitným ustanovením § 95 Zákona č. 511/1992
Zb., z ktorého vyplýva, že ak sankčný úrok mohol byť správcom dane vyrubený do vyhlásenia konkurzu,
tento sa v konkurze uplatňuje správcom dane ako daňová pohľadávka aj bez jej predchádzajúceho
vyrubenia a prihlasuje sa prihláškou pohľadávky postupom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Vzhľadom na časové súvislosti uplatnených daňových pohľadávok titulom sankčného úroku tak, ako

tieto vyplývajú z interných oznámení, ktoré boli prílohou jednotlivých prihlášok sporných pohľadávok
navrhovateľa (deň splatnosti dane) a v súlade s ustanovením § 35b ods. 1 písm. c) Zákona č.
511/1992 Zb. súd konštatuje, že všetky sporné pohľadávky navrhovateľa mohli byť správcom dane
vyrubené do vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 Zákona
č. 511/1992 Zb. považujú za daňovú pohľadávku, ktorú v zmysle ustanovenia § 95 ods. 8 Zákona č.
511/1992 Zb. správca dane správne prihlasuje v konkurze na majetok úpadcu prihláškou, a to aj bez

jej predchádzajúceho vyrubenia tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 6 Zákona č. 511/1992 Zb.
Výška sankčného úroku uplatneného v jednotlivých prihláškach pohľadávok bola stanovená v súlade
s ustanovením § 35b ods. 2 Zákona č. 511/1992 Zb., a ako už bolo konštatované, sama
o sebe nebola odporcom rozporovaná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že
postup správcu dane pri prihlásení sporných pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu bol v súlade s

ustanovením § 95 Zákona č. 511/1992 Zb.

Odporca v dôvodoch popretia sporných prihlásených pohľadávok ďalej uvádzal, že úpadca sankčný
úrok neevidoval v účtovníctve. Táto skutočnosť nie je dôvodom na popretie pohľadávky, ktorá by bola
spôsobilá spochybniť resp. vylúčiť jej oprávnenosť.

Odporca ďalej namietal, že sankčný úrok v prípade všetkých sporných pohľadávok bol vyčíslený

interným oznámením datovaným po vyhlásení konkurzu. Vo vzťahu k tejto námietke odporcu súd
uvádza, že všetky prihlásené pohľadávky navrhovateľa vznikli pred vyhlásením konkurzu, resp. mohli
byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu a sankčný úrok bol správcom dane uplatnený
najneskôr do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Okamih, kedy došlo
k vyčísleniu sankčného úroku interným oznámením správcu dane, nie je pre posudzovanie charakteru

pohľadávky a spôsobu jej prihlasovania v konkurze relevantný.

Za nedôvodnú súd taktiež považoval námietku odporcu, že nároky navrhovateľa sú uspokojenia v
konkurze vylúčené podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) ZKR. V prípade sporných pohľadávok
ide o zákonnú sankciu za omeškanie so splnením daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 35b
ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb., nárok na ktorú vznikol pred vyhlásením konkurzu, a ktorú bol

navrhovateľ oprávnený za obdobie do vyhlásenia konkurzu prihlásiť v konkurze na majetok úpadcu
aj bez predchádzajúceho vyrubenia. Za relevantný súd považuje moment vzniku nároku na sankčný
úrok, ktorý v zmysle ustanovenia § 35b ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. písm. c) vyrubuje správca dane
platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote
alebo vo výške podľa osobitného zákona, hoci vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu

nedošlo v súlade s ustanovením § 95 Zákona č. 511/1992 Zb. k vyrubeniu, resp. uloženiu sankčného
úroku rozhodnutím správcu dane. Interné oznámenie správcu dane, ktoré bolo predložené ako príloha
prihlášok pohľadávok, súd nepovažuje za spôsob uloženia sankčného úroku v zmysle ustanovenia § 100
ods. 2 písmeno c) ZKR, ale len za formu jeho skutkového vymedzenia čo do právneho dôvodu a výšky
(odôvodnenia) pre potreby prihlásenia v konkurze. Vzhľadom na uvedené sporné pohľadávky nemajú

charakter pohľadávky podľa § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, ktoré by boli z uspokojenia v konkurze vylúčené.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že popretie sporných pohľadávok
navrhovateľa zo strany odporcu nebolo dôvodné. Navrhovateľ v nadväznosti na odporcom vymedzené
dôvody popretia sporných pohľadávok v konaní preukázal ich právny dôvod a výšku, a preto súd jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovel.Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní v celom

rozsahu úspešný, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, rozhodol súd tak, že mu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na

jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).