Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/56/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711202380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudcom JUDr. Romanom Majerským v právnej veci navrhovateľa: R. B., I..

XX.XX.XXXX, Z. G. X, N., proti odporcovi: Okresný úrad Pezinok, so sídlom M. R. Štefánika 10, Pezinok,
o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa28.02.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť 148.568,- € titulom náhrady škody.

Návrh odôvodnil tým, že v roku 1992 boli ukončené pozemkové úpravy pre katastrálne územie Svätý Jur.
Listomz14.08.1998žiadalozrušenieužívaciehoprávanapozemkyponebohomW..F..Zaregistrovalsa
akosamostatnehospodáriaciroľník.Pozemkovéúpravypokračovaliaždoroku2010.PožiadalObvodný

pozemkový úrad o doplnenie RPS a doterajší stav v usporiadaní vlastníctva aj v štátom deklarovanom
slobodnom užívaní majetku. Listom č. OPÚ/2008-554/2010-92 z 09.02.2010 mu bolo oznámené, že
pozemky budú zapísané do listov vlastníctva. Neusporiadaním vlastníctva ho Obvodný pozemkový úrad
donútil zakúpiť si farmu kde pestuje topinambur s výnosnosťou

5 kg na 1 m2 a predáva kilogram za 4,- €. Nevydanie pôdy predstavuje teoretickú stratu 792.840,- € za
rok a za 20 rokov stratu 14.856.800,- €.

Odporcavpísomnomvyjadreníknávrhuuviedol,ženavrhovateľovibolivroku1992a1993schválenédo
náhradného užívania pozemky a pôvodné pozemky mimo obvodu pozemkových úprav mu boli vytýčené

v roku 2009. Z uvedeného preto vyplývalo, že navrhovateľ mal pridelené pozemky, ktoré mohol užívať,
pôvodné pozemky mu boli vymerané na pôvodnom mieste, ostatné zdedené pozemky sú zapísané na
listoch vlastníctva. Odporca postupoval v súlade so zákonom a preto žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný.
Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a súhlasil, aby súd
prejednal vec v jeho neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, osvedčenia o zápise do evidencie samostatne
hospodáriaceho roľníka, ponukového a dodacieho listu, návrhu na mimosúdnu dohodu, listu Obvodného
pozemkového úradu z 09.02.2010, rozhodnutia Pozemkového úradu Bratislava - vidiek z 24.11.1993,

ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného k 28.02.2011, ku dňu podania návrhu na začatie
konania (ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody,c/rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe,alebod/nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1, koná v mene štátu

a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,

b/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,

c/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej
správy alebo poverený colný orgán,

d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h/ Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,j/ Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k/ Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l/ orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo
veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný

bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu,
ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie
nároku

Podľa § 17 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 zákona výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a
8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej

slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Z podaného návrhu na začatie konania, jeho obsahu v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená vykonaním,
resp. nevykonaním pozemkových úprav v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. V príčinnej súvislosti s

(ne)konaním pozemkových úradov, preto tvrdil, že za dvadsať rokov prišiel o zisk na poľnohospodárskej
rastlinnej produkcii vo výške 14.856.800,- €, z ktorej sumy si uplatnil iba jej časť.

Vykonanie pozemkových úprav je zákonom zverené orgánu verejnej moci a preto na navrhovateľom
uplatnený nárok sa vzťahuje režim zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva osobitne upravený postup

uplatnenia si nároku na náhradu spôsobenej škody spočívajúci v označení zodpovedného štátu,
predbežného prerokovania nároku (delenej právomoci na rozhodnutie o uplatnenom nároku) a iné.

Z obsahu podaného návrhu na začatie konania vyplývalo, že navrhovateľ neoznačil ako odporcu
zákonom označený zodpovednostný subjekt - štát, a nevyplývalo, že by sa s nárokom obrátil na
konkrétny orgán štátnej moci k jeho predbežnému prerokovaniu. Takého nedostatky podaného návrhu

mali hmotnoprávnu povahu a preto bol vylúčený postup súdu podľa § 5 a § 43 Občianskeho súdneho
poriadku.

Spomenuté nedostatky návrhu viedli k zamietnutiu návrhu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
odporcu v konaní, bez vecného skúmania dôvodnosti navrhovateľom uvedených skutočností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď odporca mal vo veci plný úspech, avšak

náhradu trov mu nepriznal, nakoľko túto si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.