Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 4, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/508/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219680
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212219680.2

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 € a
nemajetkovej ujmy v sume 870,37 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 7 Er 1061/09 tým, že súd o návrhu súdneho exekútora

na vydanie poverenia rozhodol v rozpore so zákonom ( ktorý mu ustanovuje povinnosť rozhodnúť
o nej v lehote 15 dní od podania návrhu na začatie exekúcie na súd ) až po 472 dňoch, pričom
navrhovateľ počas tejto doby vynaložil ako hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej
činnosti exekučného súdu a nemajetkovú ujmu si uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich

konečné vymoženie pohľadávky, ku ktorým došlo v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
súdu. Navrhovateľ tiež namietal, že tým, že exekučný súd včas nevydal rozhodnutie o vydaní ( alebo
nevydaní ) poverenia na vykonanie exekúcie, bol navrhovateľ ukrátený na jeho právach a vznikla mu
majetková škoda tým, že navrhovateľ si svoju oprávnenú pohľadávku nemohol vymôcť včas, prípadne
vôbec.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
( tak ako v tomto prípade ) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
odporca namietal, že navrhovateľ prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako
navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda

vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala ( čo bolo aj jedným
z dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa na ÚS SR, navrhovateľ taktiež neuvádza
na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že navrhovateľ svoj návrh
podal predčasne, pred uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku odporcom. Nakoniec
odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods.
1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o

škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Namietal tiež výšku uplatneného nároku, ktorý navrhovateľ nijako nepreukázal atiež to, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi prípadne navrhovateľovi spôsobenou škodou a
činnosťou súdu.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas
vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil len právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že z dôvodu
práceneschopnosti ( doklad o trvaní PN bol pripojený ) pracovníka vybavujúceho príslušnú agendu žiada
pojednávanie odročiť.

Súd ospravedlnenie právneho zástupcu akceptoval, nie však jeho žiadosť o odročenie pojednávania,
pretože jednak advokátska kancelária, ktorá navrhovateľa zastupuje, disponuje ďalšími pracovníkmi,
ktorí mohli v uvedenej veci zastupovať navrhovateľa na pojednávaní ( nielen p. Kohútom, ktorý bol
práve PN ), navyše jeho práceneschopnosť trvala od 28.3.2014, žiadosť o odročenie pojednávania bola
ale podaná až 4.4.2014 ( t.j. v deň pojednávania ), nie je preto žiaden dôvod takúto žiadosť o odročenie
pojednávania akceptovať a súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 7 Er 1061/09 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora

na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na
Okresnom súde Komárno dňa 23.11.2009 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením
zo dňa 12.1.2011 zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 29.7.2011 zastavil. Rozhodnutie o
zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2011.

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného

zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy

prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie
uvedených dôvodov.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 7 Er 1061/09 je preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny
exekútor na Okresnom súde Komárno dňa 23.11.2009 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora
súd uznesením zo dňa 12.1.2011 zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 29.7.2011 zastavil.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2011.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotovený dňa 17.1.2014 Znaleckým ústavom - Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, znalcom v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a Ekonómia a manažment
súd zistil, že znalec v ňom odpovedá na otázku aká bola výška majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami súdov SR.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného

exekučného konania nebol dôvodný ( oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu ) a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených
so správou a vymáhaním pohľadávky ( ktoré vyčíslil navrhovateľ na sumu 125 € ) si navrhovateľ spôsobil
sám podaním nedôvodného návrhu na súde ( resp. u exekútora ) a to bez ohľadu na to kedy súd o

žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou
odporcu pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá) ExP sa
nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie
zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z toho, že uvedená 15-dňová lehota je uvedená iba v druhej vete §
44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí

žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie
je na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti, neurčuje súdu
žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch ( 870,37 € ), ktorá mala navrhovateľovi

vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok navrhovateľa dôvodný, pretože
pokiaľ aj navrhovateľovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného ( navrhovateľa ).

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo a návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady
alebo nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku, že konaním exekučného súdu ( preskúmavaním správnosti exekučného titulu ),
ktorá bola nad rámec jeho právomoci boli porušené práva navrhovateľa, súd konštatuje, že takéto
porušenie zistené nebolo a ani existencia posudku č. 1/2014 vyhotovený dňa 17.1.2014, ktorý dal
vyhotoviť navrhovateľ a ktorý súdu predložil nemení nič na tom, že exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2
ExP oprávnene skúmal exekučný titul a pokiaľ zistil rozpor so zákonom ( ku čomu aj došlo ) v súlade so

zákonom zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia a preto tento argument navrhovateľa
neobstojí nech už je obsah uvedeného posudku akýkoľvek. Uvedený znalecký posudok totiž odpovedá
na otázku „aká bola škoda spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
súdov SR“, avšak ako súd konštatuje nižšie, ku spôsobeniu škody navrhovateľovi vôbec nedošlo, preto
tento znalecký posudok je pre toto konanie irelevantný. Išlo preto totiž o nedôvodne začatú exekúciu,

resp. exekúciu, ktorá nebola začatá na základe exekučného titule vydaného v súlade so zákonom a
navrhovateľovi, ktorý ju takto začal a sám si podaním nedôvodného návrhu na začatie exekúcie spôsobil
trovy preto nemôže náležať žiadna náhrada škody. Nemožno totiž súhlasiť s tvrdením navrhovateľa o
tom, že konaním exekučného súdu nad rámec jeho právomoci bolo spôsobené, že navrhovateľ sa
nemohol v rámci exekúcie domôcť vymoženia svojej oprávnenej pohľadávky, pretože exekučný súd

skúmaním exekučného titulu a zistením jeho rozporu so zákonom postupoval v súlade so zákonom a
naopakzistil,žepohľadávkanavrhovateľapostavenánaexekučnomtitule,ktorýjevrozporesozákonom
a preto nemôže byť oprávnená.Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.1.2011 svoj návrh na náhradu škody

navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.9.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktorá je trojročná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu
trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu

v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.