Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613200767
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613200767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu N. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. C. XX, proti žalovaným 1. D. C. (F.), 2. C. W. (C.), 3. I. C., 4. I. W. (C.), 5. Z. W. (C.),
6. D. W. (C.), 7. R. W. (C.), 8. N. W. (C.), 9. N. W. (Petrigala), XX. J. H., XX. I. C. (F.), všetci bytom na
neznámom mieste, XX. G. W., nar. X.X.XXXX, bytom G., Ľ. D. XXX/X, XX. U. W., nar. X.X.XXXX, bytom
G., 8. mája XXX/X, XX. I. W., rod. C., bytom na neznámom mieste, XX. N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G.

XXX, XX. Z. S., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., gen. G. XXX/XX, XX. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
T. C. XX, XX. N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. 7, XX. V.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., I. XXX/XX,
XX. mal. Z. H., bytom na neznámom mieste, XX. I. G., bytom na neznámom mieste, XX. N. G., bytom na
neznámom mieste, XX. I. Y., rod. H., bytom na neznámom mieste, XX. V. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. C. 8, XX. I. H., nar. X.XX.XXXX, bytom T. C. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom parcely C KN 56 - záhrada vo výmere 160 m2 tak, ako je
táto zakreslená na geometrickom pláne Michala Zelizňaka - GEOS, Vyšná Jedľová 51, 089 01 Svidník,

IČO: 35 247 568 číslo plánu 35247568-25-2/2012 zo dňa 2.7.2012, overeného dňa 24.7.2012, ktorá
bola vytvorená z časti parcely E KN 27 - ostatné plochy vo výmere 383 m2 vedenej na liste vlastníctva
č. 160 katastrálne územie Nová Polianka a z parcely E KN 31 - ostatné plochy vo výmere 160 m2
vedenej na liste vlastníctva č. 170 katastrálne územie Nová Polianka.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám C KN

56 - záhrada vo výmere 160 m2 a C KN 58 - zastavaná plocha vo výmere 89 m2 katastrálne územie
obce Nová Polianka tak, ako sú tieto zakreslené na geometrickom pláne Michala Zelizňaka - GEOS,
Vyšná Jedľová 51, Svidník, IČO: 35 247 568, číslo 35247568-25-2/2012 zo dňa 2.7.2012, overený dňa
24.7.2012, ktoré boli vytvorené z časti parcely E KN 27 - ostatné plochy vo výmere 383 m2 vedenej
na liste vlastníctva č. 160 a z parcely E KN 31 - ostatné plochy vo výmere 160 m2 vedenej na liste
vlastníctva č. 170 katastrálne územie obce Nová Polianka.

Žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním na základe § 134

Občianskeho zákonníka, nakoľko ich užíva a drží ako svoje vlastné, nikým nerušene, dobromyseľne a
nepretržite po svojom otcovi už nebohom Jánovi Barvirčákovi, nar. 1.2.1910 od roku 1966 až doteraz.
Pôvodným užívateľom a držiteľom týchto nehnuteľností bol jeho otec, ktorý uvedené nehnuteľnostiužíval a držal ako svoje vlastné od nepamäti. V obci bol považovaný za výlučného vlastníka. Jeho otec
Ján Barvirčák, nar. 1.2.1910 zomrel dňa 24.12.1966 a po jeho smrti vstúpil do držby a užívania týchto
nehnuteľností on. Parcely C KN 56 a C KN 58 má v prírode čiastočne oplotené, čiastočne ohraničené

medzami a nemal nikdy s nikým ako aj jeho otec spory, a je považovaný v obci za výlučného vlastníka.

Žalovaný v 19. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.5.2013 uviedol, že s určením
vlastníckeho práva nesúhlasí z dôvodu, že na parcela C KN 58 sa nachádza drobná stavba - hnojisko,
ktoré jeho rodina využíva viac ako 50 rokov a o tejto skutočnosti sa v žalobe zámerne nič nehovorí.

Nakoľko žalovaní v 1. až 11. rade, 14. rade, 20. až 24. rade sa toho času zdržujú na neznámom mieste,
bol im uznesením tunajšieho súdu č. k. 2C/30/2013-15 zo dňa 12.3.2013 ustanovený opatrovník a to

zástupkyňa starostu obce Nová Polianka Eva Barvirčáková, ktorá ich v konaní zastupuje, chráni ich
záujmy a preberá súdne zásielky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Z geometrického plánu číslo 35247568-25-2/2012 vyhotoveného dňa 2.7.2012, overeného dňa
24.7.2012 je zrejme, že parcely č. 58 - zastavaná plocha vo výmere 89 m2 a 56 - záhrada vo výmere

160 m2 boli vytvorené z časti z časti parcely č. 27 - ostatné plochy vo výmere 383 m2 vedenej na liste
vlastníctva č. 160 a z parcely č. 31 - ostatné plochy vo výmere 160 m2 vedenej na liste vlastníctva č.
170 katastrálne územie obce Nová Polianka.

Žalovaná v 16. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či predmetné nehnuteľnosti
užíva žalobca.

Žalovaný v 17. rade vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože vie, že jeho starý otec
Peter Fečko, ktorý zomrel asi pred 12 rokmi daroval nehnuteľnosť, ktorú mal vo svojom vlastníctve
svojej dcére Anne Lucikovej, aby si zriadila na tejto nehnuteľnosti hnojisko, pričom táto nehnuteľnosť
je súčasťou jej dvora. Odkedy sa pamätá, hnojisko je tam stále a nachádza sa za domom žalobcu. Kde
sa nachádza hnojisko, nie je žiadne oplotenie.

Žalovaný v 19. rade vo svojej výpovedi uviedol že na parcele č. 58 stojí hnojisko, ktoré je zapustené pod
úroveň terénu, je vybetónované po celom obvode a presahuje terén zhruba o 1 m. Parcela C KN 58
nerešpektuje existujúci stav, nakoľko na tejto parcele nie je zakreslené hnojisko. Predmetné hnojisko
tvorísúčasťdvora.Zároveňnavrhol,abybolavykonanáohliadkanamiestesamom.Naohliadke uviedol,
že pôvodnú parcelu č. 27 užívala rodina Fečkových od nepamäti. Jeho matka bola z tejto rodiny. Keď sa

vydala do rodinného domu, ktorý sa nachádza vedľa parcely žalobcu, jej rodičia užívali parcelu č. 27.
Vzhľadom na to, že na dvore vládli stiesnené pomery, rodina Fečkových darovala rodine Lucikových
časť pozemku, kde sa v súčasnej dobe nachádza betónové hnojisko. Táto časť parcely bola výslovne
darovaná za účelom vybetónovania hnojiska. Múrik má okolo 1 m nad zemou a 1m pod zemou.
Jeho matka sa tu vydala v roku 1963 a hnojisko bolo urobené v priebehu rokov 1965-1966. Jeho otec

predmetné hnojisko vybudoval z dôvodu, aby neohrozoval stavbu, ktorá existovala. t. j. stodolu, ktorá je
v súčasnej dobe vo vlastníctve žalobcu. Od roku 1985 bol rodinný dom neobývaný a následne v tomto
období pribudla drevená stavba, ktorá sa nachádza vpravo vedľa hnojiska, kde žalobca chová ošípané.
Nesúhlasil s určením vlastníckeho práva k parcele č. 58.

Žalovaná v 13. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v obci sa narodila a tu aj vyrástla. V súčasnej

dobe býva vo Svidníku. Pozemok, kde sa nachádza hnojisko, tak tento patril jej rodine. Peter Fečko
dochoval jedného brata jej starého otca, ktorý bol zo štyroch detí a dostal 1 tohto pozemku, kde teraz je
aj hnojisko. V obci nebýva už od roku 1988, ale vie, kde je hnojisko. Tam je parcela rodiny Lucikovej a
súhlasila s určením vlastníckeho práva k parcele č. KN 56. Čo sa týka parcely č. KN 58, toto ponechala
na súd.Žalovaný v 17. rade vo svojej výpovedi uviedol, že do obce sa prisťahoval pred 17 rokmi. Peter Fečko
bol jeho starý otec. Potvrdil, že jeho starý otec daroval parcelu matke žalovaného v 19. rade Anne
Lucikovej. Keď chodil do obce ako dieťa na prázdniny, tak hnojisko sa tam už nachádzalo. Súhlasil s

určením vlastníckeho práva k parcele č. KN 56. Podľa jeho názoru parcela č. KN 58 by mala patriť
žalovanému v 19. rade.

Zástupkyňažalovanéhov18.radeuviedla,že vobcibýva už49rokovapomerydobrepozná. Súhlasila
surčenímvlastníckehoprávakparceleč.56.Nesúhlasilavšaksurčenímvlastníckehopráva kparceleč.
57, nakoľko vlastnícke vzťahy k tejto parcele si mali vysporiadať predchodcovia súčasných vlastníkov,

pretože oni lepšie vedeli, ako to v skutočnosti bolo.

Žalovaná v 24. rade vo výpovedi uviedla, že v obci býva od narodenia a čo sa pamätá, tak hnojisko
tu bolo stále. Súhlasila s určením vlastníckeho práva k parcele č. 56 a čo sa týka parcely č. KN 58,
rozhodnutie ponechala na súd.

Žalovaný v 25. rade vo svojej výpovedi uviedol, že býva v obci od narodenia. Niekoľko rokov pôsobil
vofunkciitajomníka Národného výboruvNovejPolianke.Čosapamätá,vie,žebolisporymedzistarými

rodičmi žalovaného v 19. rade ako aj rodinou Fečkových. Bolo to medzi Michalom Lucikom a Petrom
Fečkom. Spor bol o pozemok, kde sa nachádza hnojisko. Bolo to asi v 70 - tych rokoch. Už presne
nevie, ako sa dohodli, nakoľko pozemok, ktorý pokračuje za hnojiskom bol v celku rodiny Fečkových.
Napokon Peter Fečko previedol pozemok, ktorý je pod hnojiskom na matku žalovaného v 19. rade
Annu Lucikovú. Nevie, či pozemok bol prevedený, ale hnojisko bolo postavené so súhlasom Petra

Fečka. Rodina Lucikových stále užíva predmetné hnojisko až doteraz. Čo sa týka parcely č. KN 56, tak
ohľadom tejto parcely spory nie sú. Súhlasil, aby bolo určené vlastnícke práva na žalobcu k parcele
č. KN 58. Nesúhlasil s určením vlastníckeho práva k parcele č. KN 56.

Opatrovník žalovaných na neznámom mieste uviedol, že v obci je len 7 rokov, a preto sa k veci
vyjadriť nevie. Potvrdil, že žalovaní označení v žalobe ako na neznámom mieste sa v obci skutočne

nenachádzajú.

Podľa Občianskeho zákonníka zák. č. 141/1950 Zb. (§ 115, § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145),
vlastnícke práva k nehnuteľnej i hnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a
nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t. j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Vydržanie
bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Za oprávneného

držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľou na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec
patrí a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného,
nemohol vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964
podmienkou prevodu vlastníctva, ale zostal mu význam iba deklaratórny. Od 1.4.1964 bolo v zmysle §

10 ods. 2 zák. č. 22/1964 vykonávanie zápisov v pozemkových knihách celkom zastavené.

PodľaobyčajovéhoprávaplatnéhonaúzemíSlovenskado 31.12.1950vlastníckepráva knehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe.

Zatiaľ, čo podľa obyčajového práva platného na území do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť
pri nastúpení do držby, podľa Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť

potrebná po celú vydržaciu dobu. Avšak aj podľa obyčajového práva i ustanovenia § 116 ods.
2 Občianskeho zákonníka zák. č. 141/1950 platila zásada, kto nadobudol oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, mohol za dobu započítať vydržaciu dobu predchodcu.Podľa platnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zák. č. 509/1991 Zb) s
účinnosťou od 1.1.1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu 3, resp. 10
rokov.Žiadneďalšiepodmienkynamožnosťnadobudnutia vlastníckehopráva vydržanímstanovenénie
sú a k nadobudnutiu vlastníctva dôjde pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho
zákonníka splnené predpoklady uvedené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej

mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 1.1.1992.

Iná otázka je dobrá viera držiteľa k nehnuteľnosti. Táto sa musí posudzovať ako objektívna skutočnosť
nielen vo vzťahu k subjektívnemu presvedčeniu účastníka konania (držiteľa). Tu je stále potrebné zistiť,
či držiteľ nehnuteľnosti pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho vzhľadom na okolnosti danej
veci požadovať, nemal alebo nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, či
mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zanikne vtedy, ak sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré

objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Pri oprávnenej držbe musia byť splnené tri podmienky a to:

1. faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva,

2. vôľa nakldať s vecou alebo s právom ako svojim,

3. a dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca mal vstúpiť do držby predmetných
nehnuteľností po smrti svojho otca Jána Barvirčáka, ktorý zomrel v roku 1966. Tento mal nehnuteľnosti

užívať podľa žalobcu od nepamäti. Pokiaľ ide o parcelu C KN 56, výpovede svedkov jednoznačne
potvrdili, že túto parcelu užíva žalobca nerušene a nepretržite po vstupe do jej držby a táto je v
prírode aj ohraničená plotom. Nakoľko tu boli splnené podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho
zákonníka, súd v tejto časti žalobe vyhovel. Nemohol však tak urobiť aj čo sa týka parcely C KN 58.
Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že na tejto parcele je postavené betónové hnojisko asi od

roku 1965-1966. Toto si postavila rodina Lucikových za súhlasu majiteľa tohto pozemku Petra Fečka,
ktorý pozemok daroval Anne Lucikovej, matke žalovaného v 19. rade. Odvtedy ho rodina Lucikových
užívala. Preto žalobca nemohol vydržať vlastnícke právo aj k parcele č. C KN 58, nakoľko žalobca
fakticky pozemok neovládal a nenakladal s ním ako so svojim vlastným. Taktiež nemohol mať dobrú
vieru v to, že mu pozemok patrí. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ohľadom parcely C KN 58

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p., nakoľko účastníci mali vo veci úspech
len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na

tunajšom súde.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané

a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.