Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206773
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512206773.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: D. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: G.. P. I., trvale bytom
W., H. X a otca: G.. U. X., trvale bytom P., E. cesta XXX, v skutočnosti bytom W., H. XX, zastúpený
advokátskou kanceláriou Niku & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, na návrh
matky o zmenu splátok zročného výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 20C 238/2004-546 zo dňa 14.10.2008 v časti dlhu
na zročnom výživnom tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 29.01.2003 do 14.10.2008 ku

dňu 14.11.2013 v neuhradenej výške 9.374,38 eur je otec maloletého D. I., nar. XX.XX.XXXX povinný
zaplatiť v siedmych splátkach splatných vždy do 15. dňa v mesiaci od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia, z toho v šiestich splátkach po 1.500,- eur mesačne a v jednej splátke vo výške 374,38 eur,
pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

Ohľadom stretávania sa otca s maloletým rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v tomto znení:

Styk otca s maloletým sa neurčuje, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20C
238/2004-546 zo dňa 17.10.2008 v časti styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2012 sa matka domáhala zmeny rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 20C 238/2004-546 zo dňa 14.10.2008 v časti dlhu na zročnom výživnom a to

tak, že súd otca zaviaže prispievať na výživu maloletého do 15. dňa v mesiaci a dlžné výživné, ktoré
bolo v čase vyhlásenia rozsudku vo výške 465.484,- Sk (15.451,24 eur) je otec povinný zaplatiť formou
mesačných splátok vo výške 1.500 eur vždy do 15. dňa v mesiaci popri bežnom výživnom od podania
návrhu na zmenu uvedeného rozsudku. Súčasne žiadala aj o zmenu citovaného rozhodnutia tak, že otec
bude oprávnený stretávať sa s maloletým poslednú sobotu v mesiaci od 07.00 hod do 13.00 hod s tým,
že matka maloletého dieťa odovzdá otcovi v mieste jej bydliska, kde otec dieťa matke odovzdá, prípadne
súd upraví styk odporcu s maloletým na základe dokazovania s prihliadnutím na spis tunajšieho súdu

vedený pod sp. zn. 2Em 1/2010, v ktorom sa nachádza aj list od otca zo dňa 21.03.2012, v ktorom otec
okrem iného uvádza, že sa nebude dožadovať ďalších stretnutí. V tejto časti návrh matka odôvodnila
tým, že doterajší styk otca so synom neprispel k tomu, aby si vybudovali citovú väzbu. Žiadala prípadnezvážiť, či by nebolo možné, aby sa styk otca s maloletým realizoval za prítomnosti matky, prípadne za
účasti odborného poradcu alebo nestrannej osoby z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V časti styku otca s maloletým rodičia na pojednávaní konanom dňa 24.01.2013 uzavreli čo do

časti konania o styku otca s maloletým rodičovskú dohodu, ktorou sa v podstate rozhodli upustiť od
autoritatívneho vymedzenia styku v ostatnom rozhodnutí súdu. Túto dohodu súd v súlade s ust.§ 25
ods. 1 v spojení s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine prevzal do výroku tohto rozhodnutia, pričom v tomto
smere nevykonával ďalšie dôkazy.

Návrhnazmenuostatnéhorozhodnutiavčastisplátoknadlžnomvýživnomnavrhovateľkaodôvodňovala
predovšetkým tým, že podstatnou zmenou okolností v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím je

skončené dedičské konanie po otcovi otca maloletého D.. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností v čase
začatia konania zistili, že v ňom figuruje množstvo nehnuteľností, ktoré nadobudli príbuzní odporcu.
Navrhovateľka mala za to, že šlo aj o majetok, ktorý mohol a má zdediť otec maloletého a pokiaľ sa ho
vzdal v prospech svojej matky a sestry, odmietnutím dedičstva úmyselne skrátil majetok, ktorý mohol
nadobudnúť a ktorý neskôr mohol nadobudnúť jeho syn. Túto skutočnosť považovala za tak podstatnú

zmenu okolností, ktorá odôvodňuje vyhovenie jej návrhu. Ďalej matka argumentovala tým, že sama
pôvodne chcela požiadať o zmenu rozhodnutia ohľadom dlhu na výživnom tak, aby jej to otec zaplatil
naraz. Keďže však nechcela, aby musel predať majetky, pristúpila k žiadosti o splátky vo výške 1500
eur. Mala za to, že by ich otec bol schopný uhradiť, keď má vedomosť o tom, že okrem oficiálneho príjmu
má aj príjmy pomimo a hlavne z diét, keď aj v súčasnosti chodí na časté služobné cesty do Rakúska.

Pokiaľ by bol celý dlh vyplatený v r. 2008 resp. 2009 prichádzala by vtedy do úvahy liečba delfínmi,
ktorá by vzhľadom na diagnózu maloletého bola indikovaná. Maloletý bude potrebovať novú posteľ a
pravdepodobne aj kompletný nábytok do detskej izby, keďže v bytovom dome majú opakovane problém
s plošticami, čo neskôr aj zdokladovala potvrdeniami správcu a tiež lekárskym potvrdením. Keďže otec
nezaplatil výživné za mesiace máj a jún 2013, spôsobilo im to značné problémy, keďže z májového

výživného synovi platila tábor. V tomto čase nemohol ísť plávať a ani ísť do školy v prírode. Taktiež
by maloletý chcel rehabilitačného koňa, ktorý stojí cca 690 eur a peniaze by celkovo mohla použiť na
rehabilitácie.

Odporca s návrhom nesúhlasil a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ho žiadal ako nedôvodný
v plnom rozsahu zamietnuť. V danom prípade nevideli takú podstatnú zmenu okolností na strane otca,

keď jeho pomery sa v zásade nezmenili, resp. ak, tak v jeho neprospech, keďže momentálne má oproti
predchádzajúcej úprave znížený príjem. Naďalej však vlastní garsónku a spláca úver. Otec mal za to,
že dohoda dedičov z roku 2011 nemôže mať za dôsledok zmenu výšky splátky určenej v roku 2008. Ak
by aj bol nadobudol otec nehnuteľnosti, ešte to neznamená, že nadobudol majetok, z ktorého by mohol
uhradiť dlh na výživnom v požadovaných splátkach, keďže by najskôr musel mať možnosť tento majetok

speňažiť. Ak by však aj odporca dedil, nadobudol by iba majetok, ktorý by však bol vždy v podielovom
spoluvlastníctve s predkupným právom rodiny, preto aj prípadné scudzenie, resp. vôbec scudziteľnosť
týchto nehnuteľností by bola značne problematická. Poukázal tiež na hodnotu nehnuteľností, ktoré boli
nadobudnutétitulomdedenia.Vkonanísasnažilipreukázať,žezjehostranynešloodobrovoľnévzdanie
sa majetku, ale dohoda vychádzala z istých historických okolností, keď otec dostal za života poručiteľa

dary, ktoré boli zarátané a tiež boli zohľadnené investície sestry otca do nehnuteľnosti. Dedičské konanie
by mohlo byť zohľadnené výlučne v inom konaní v spojení s ustanovením § 75 Zákona o rodine, keď v
danom prípade musí súd striktne posudzovať zmenu okolností, resp. porovnávať okolnosti, za ktorých
bolo prijaté pôvodné rozhodnutie a v súčasnosti. Právne argumentoval ďalej tým, že z majetkových
pomerov by súd mohol vychádzať pri tvorbe úspor. Návrhu by mohol vyhovieť v prípade, ak by otec

napr. vyhral v športke alebo mu bola vyplatená mimoriadna odmena. Otcovi sa však nedarí predať ani
garsónku, ktorú má vo vlastníctve. Okrem príjmu, ktorý je dokonca nižší než suma, ktorú platí na výživu
mal. D. vrátane splátok na dlhu na výživnom, iný príjem ani majetok nemá. Súčasná situáciu považoval
dokonca za výhodnejšiu pre matku a maloletého, keď matka nepracuje a v zásade žije spolu so synom
z výživného zasielaného otcom.

Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahu súdu v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkýň P.. B. X. a G. X., potvrdeniami
o príjme účastníkov, poštovými poukážkami preukazujúcimi splátky na dlžnom výživnom, oboznámilsa s obsahom spisov Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 25D 335/2011, Dnot 73/2011, Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 20C 238/2004 a tunajšieho súdu č.k. 17P 81/2010, ako aj ďalším na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.10.2008, sp. zn.. 20C 238/2004, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2009, sp. zn. 4Co 75/09, bolo určené otcovstvo
k maloletému, maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi určená vyživovacia povinnosť
v sume 5.000,-Sk mesačne od 29.1.2003 do 31.12.2003, v sume 5.500,-Sk mesačne od 1.1.2004 do
31.12.2004, v sume 6.000,-Sk mesačne od 1.1.2005 do 31.12.2005, v sume 9.000,-Sk mesačne od

1.1.2006 do 31.12.2006, v sume 15.000,-Sk mesačne od 1.1.2007 do 31.12.2007 a v sume 11.000,-Sk
mesačne od 1.1.2008. Tiež bol upravený styk otca s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci od 9.00
do 12.00 hodiny. V tom čase bola matka na ďalšej rodičovskej dovolenke do šiestich rokov veku dieťaťa,
pričom v roku 2008 činil ňou poberaný rodičovský príspevok 4.560,-Sk mesačne. Vo vlastníctve mala
dvojgarsónku na H.j X v Bratislave. Matka bola slobodná, bez iných vyživovacích povinností. Otec bol
taktiež slobodný a ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, vlastnil garsónku na H. XX v W.. V roku 2008

dosiahol čistý príjem cca 38.203,-Sk netto mesačne.

Rozsah vyživovacej povinnosti otca bol naposledy posudzovaný v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 17P 81/2010, v ktorom bol rozsudkom zo dňa 27.10.2010 zamietnutý návrh matky
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy zo sumy 365,13 eur na sumu 689,- eur. V tom
čase súd vychádzal zo stavu, keď o rozsahu vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodované iba

bezmála o dva roky skôr. V tej dobe už maloletý navštevoval základnú školu, teda z uvedeného
hľadiska k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, rovnako ani z hľadiska zdravotného, keďže
zdravotné problémy maloletého pretrvávajú od jeho narodenia. V dôsledku doby uplynulej od určenia
výživného taktiež súd nemohol konštatovať takú významnú zmenu pomerov u maloletého v súvislosti
s vývojom životných nákladov, ktorá by zakladala jeho nárok na vyššie výživné. K zmene pomerov

došlo u oboch rodičov maloletého, keď matka ukončila čerpanie ďalšej rodičovskej dovolenky a v
súvislosti s nástupom maloletého do školy mala vytvorenú možnosti zaradiť sa aspoň v obmedzenom
rozsahu do pracovného procesu a zabezpečiť si tak vyšší príjem, než v predchádzajúcom sledovanom
období. Otcovi vznikla vyživovacia povinnosť k manželke uzavretím manželstva (14.02.2009), keď
manželka otca bola študentkou denného vysokoškolského štúdia a zníženie jeho zárobku v dôsledku

zmeny zamestnávateľa. Nakoľko otec ukončil predchádzajúce zamestnania vo firme Terraprojekt, a.s.
dohodou po rozhodnutí zamestnávateľa, že ďalší zamestnanecký pomer otca je nežiaduci z pohľadu
zamestnávateľa, ako aj zamestnania pre výhrady zamestnávateľa voči jeho konaniu k zákazníkom
spoločnosti, súd následné zníženie zárobku otca u ďalšieho zamestnávateľa vyhodnotil v súlade
s ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Z dôvodu veku maloletého a jeho zdravotného

stavu súd zohľadňoval osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k
nemu, aj keď už nie až v takej miere, ako v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom, a to
z dôvodu ukončenia jej čerpania rodičovskej dovolenky a nástupu maloletého na povinnú školskú
dochádzku. Súd považoval návrh matky o zvýšenie výživného za nedôvodný v dôsledku absencie takej
podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého, ktorá by mala za následok potrebu väčšej participácie

otca na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého, ako aj v dôsledku v konaní preukázaných
nezmenených možností, schopností a majetkových pomerov otca v súvislosti s určením výživného
s prihliadnutím na pribudnutie jeho vyživovacej povinnosti k manželke. Nedôvodnosť návrhu matky
vyplývala aj zo zmenených pomerov na jej strane, keď sú v súčasnosti u nej vytvorené podmienky pre
začlenenie sa do pracovného procesu. Súd za primerané výživné k preukázaným pomerom maloletého,

ako aj jeho rodičov považoval sumu stanovenú v konaní o určenie otcovstva a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
20C 238/2004. Matka nepreukázala žiadne ďalšie zdravotné obmedzenia alebo mimoriadne náklady
spojenésvýživoumaloletéhovdôsledkujehonepriaznivéhozdravotnéhostavunežtie,ktorébolizistené
v predchádzajúcom konaní vo veci výživného. Naopak, v predmetnom konaní bolo preukázané, že v

čase rozhodnutia bola schopná zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity a podieľať sa na zabezpečovaní
potrieb maloletého nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj finančne. V konaní bolo prihliadnuté tiež
na krytie určitých potrieb maloletého z mesačného štátneho prídavku, ako aj ďalších štátnych dávok
priznaných mu z titulu nepriaznivého zdravotného stavu.Podľa § 163 ods. 1 veta prvá O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo
na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Nakoľko predmetom tohto konania nebolo opätovné prehodnocovanie výšky výživného zo strany otca,
súd sa nezameriaval kľúčovo na zmenu pomerov na strane rodičov a maloletého, odôvodňujúcu zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods. 2 O.s.p.
(keď napokon v konaní bolo zistené, že všetky rozhodujúce skutočnosti zostali v porovnaní s r. 2010,
kedy bolo naposledy rozhodované o rozsahu vyživovacej povinnosti otca bez relevantnej zmeny, resp. z

vykonaného dokazovania nevyšiel najavo dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia z úradnej povinnosti,
keďže zo strany rodičov navrhnutá nebola), ale v súlade s ust.§ 163 ods. 1 O.s.p. posudzoval, či sa
zmenili okolnosti (v zmysle definície pojmu „okolnosť“ ako vonkajšej podmienky, situácie - viď slovník
slovenskéhojazykahttp://slovnik.juls.savba.sk),ktorébolirozhodujúceprevýškuaďalšietrvaniesplátok
na úhradu dlhu na výživnom za obdobie od 29.01.2003 do 14.10.2008, ktorý bol vo výške 465.484,- Sk
(15.451,24 eur) splatný ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20C 238/2004,

ktorý dlh bol otec citovaným rozhodnutím zaviazaný zaplatiť v splátkach vo výške 3.000,- Sk mesačne,
splatných spolu s bežným výživným, t.j. do 20. dňa v mesiaci.

Otec maloletého súdu predložil vyjadrenie svojej matky B. X., podľa ktorého bol po smrti jej manžela
rodinný dom a pozemky rodiny X., podľa Trhového hodnotenia nehnuteľnosti, vypracovaného dňa
12.10.2011 realitnou kanceláriou BB Reality, s.r.o. V Banskej Bystrici ohodnotený na sumu 140.920,-

eur. Keďže rodinný dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch vlastníkov, do dedičstva patrila
len manželova polovica domu a teda polovičný podiel činil 70.460 eur. Manželova polovica domu sa
delila na troje a teda podiel syna predstavoval približne čiastku 24.000,- eur. Z tejto sumy bol jej syn
vyplatený nasledovne: v r. 2003 celá rodina X. (otec, matka, sestra a starí rodičia po matke) prispela
na kúpu garsónky sumou 600.000,- Sk, t.j. Asi 20.000,- eur. Na zvyšnú časť nehnuteľnosti si syn zobral

hypotekárny úver. V r. 2008 mu ona zakúpila osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia v hodnote
6.000,- eur, ktoré mu dala do užívania. V r. 2011 synovi požičala 3.700,- eur na zaplatenie nákladov
nevydatej matky, výživného a zaostalého výživného na mal. D.. Z dôvodu hospodárskej krízy, úpadku
stavebníctva na slovenskom trhu a stým súvisiaceho nedostatku práce, spolu s nebohým manželom
pomáhala a aj v súčasnosti niekedy stále ešte pomáha pri splátkach výživného na jeho syna D., ktoré

zaberá viac ako polovicu čistého mesačného príjmu jej syna. V r. 2007 sa jej dcéra s manželom finančne
spolupodieľali na výmene pôvodných energeticky náročných okien na ich rodinnom dome v P. v celkovej
hodnote 17.000 eur. V ďalších rokoch dcéra s manželom investovali do rekonštrukcie rodinného domu
ďalších 7.000 eur (rekonštrukcia podláh, vnútorných povrchov stien a schodiska). Z týchto dôvodov
nebol po smrti jej manžela synovi vyplatený dedičský podiel.

Vo svojej svedeckej výpovedi p. B. X. potvrdila podstatné skutočnosti uvedené v jej písomnom vyjadrení.
Na spresnenie uviedla, že synovi dokonca poskytli ešte viac. Pamätala si aj sumy, ktoré vyberali
z vkladných knižiek resp. z účtov detí a zo stavebného sporenia. Na garsónku išli všetky úspory
jej, manželove a tiež ich rodičov vrátane peňazí, ktoré sporili pre syna aj dcéru. 251.595,- Sk bolo
poskytnutých z vkladnej knižky dcéry, rovnaká suma z vkladnej knižky syna, 50.000 Sk z účtu dcéry,

15.000 Sk boli jej vlastné úspory, 72.355,- Sk zo stavebného sporenia dcéry a syna, 22.777 jej vlastná
poistka, ďalších 100 tis. Sk si požičali od dobrého priateľa, ktoré mu následne museli vrátiť a ešte šli na
garsónku aj ďalšie peniaze z manželovho sporenia - 17.000 a asi 8000 z výplaty. V r. 2008 synovi sama
zakúpila motorové vozidlo za 6000 eur. V r. 2011 už bola na dôchodku, avšak vždy boli šporovliví a
synovi dala ďalších 3700 eur, ktoré následne poskytol matke maloletého. Tieto peniaze mala usporené

ako rezervu. Dcéra sa vydávala v r. 2006, pričom sa rozhodli, že budú bývať u nich doma. Pre nich to
bolo výhodné, keďže tým pádom si mohli podeliť náklady na bývanie. Dcéra s manželom investovala do
rekonštrukcie ich domu. Výmena okien bola finančne veľmi náročná , keďže majú veľký dom a je tam
cez 20 okien a stálo to vtedy cez 500 tis. Sk. Tiež si dcéra s mužom zrekonštruovali podlahy, schodisko a
vnútornéstenydočohodaliasi7000eur.Keďpotomzomrelmanželtaksinadedičskomkonanípovedali,

že synovi keď potreboval pomohli a vtedy potrebovala bývať dcéra. Preto sa dedičstvo vysporiadalo
tak, že dcéra dostala polovicu domu, pričom jej zostala zvyšná. Keďže sama manžela doopatrovala,
želal si, aby na ňu prešli aj záhrady po svokrovi. Preto syn nebol vyplatený. Myslela si, že takto to bolo
spravodlivé.Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25D 335/2011, Dnot 73/2011 súd zistil, že čistá
hodnota dedičstva po poručiteľovi Jánovi X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, otcovi odporcu
bola po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odrátaní pasív stanovená na sumu

122.359,82 eur, keď predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Banská
Bystrica pre k.ú. P. - X-ica rodinného domu súp. č. 93, postavený na parc. C-KN 226, zapísaný na
LV 1462, rodinný dom súp. č. 4183 s pozemkom parc. C-KN 224, zapísaný na LV č. 466 a ďalej
početné pozemky - záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pivnica, ostatné plochy, lesné pozemky, trvalé
trávne porasty a orná pôda v k.ú. Malachov, H., W. a M. F., presne špecifikované v E. o dedičstve

vydanom v citovanom konaní dňa 16.11.2011. Okrem poručiteľa ako dedičia v I. dedičskej skupine
prichádzali do úvahy jeho matka P.. B. X. a sestra G.. B. C., rod. X.. Na základe dedičskej dohody bolo
dedičstvo vysporiadené tak, že všetky nehnuteľnosti nadobudli v ostatné dve spoludedičky v rozsahu
ako je uvedené v osvedčení o dedičstve bez povinnosti výplaty podielu Jánovi Snopkovi, nakoľko táto
nebola žiadaná. Dedičia sa iba dohodli na zriadení vecného bremena bezodplatného práva doživotného
užívania nehnuteľností - 1-ice rodinného domu súp. č. 93, postavenému na parc. C-KN 226, zapísanému

na LV XXXX pre k.ú. P. a domu súp. č. XXXX, postavenému na parc. C-KN XXX, zapísanému na LV
XXX pre k.ú. P..

Z prehľadu platieb založeného do spisu právnou zástupkyňou otca, podloženého kópiami poštových
poukážok, ktorý v zásade korešpondoval aj s výpočtami matky, keď matka opomenula zarátať
jednorazovú platbu otca v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním, bolo zistené, že k 01.11.2013

predstavovala neuhradená časť dlhu otca na zročnom výživnom od 21.09.2003 do 14.10.2008 sumu
9.374,38 eur, keď z celkovej dlžnej čiastky 15.451,23 eur otec v splátkach, ktoré začal matke poukazovať
v plnej súdom stanovenej výške až počnúc mesiacom september 2009, vrátane jednorazovej platby
za spätné obdobie uskutočnenej po oznámení o začatí exekúcie, uhradil na účet matky týmto titulom
celkovo sumu 6.076,85 eur (z celkového súčtu dlžného a ďalšieho bežného výživného od októbra 2008

do októbra 2013 vo výške 37.724,35 eur otec zaplatil 28.349,97 eur, z čoho bežné výživné za uvedeného
obdobie predstavovalo 22.273,12 eur).

Ako už bolo vyššie uvedené, súd v danom prípade skúmal zmenu okolností podstatných pre rozhodnutie
o splátkach, keď určenie takéhoto spôsobu úhrady dlhu vo všeobecnosti, a obzvlášť v prípade výživného
ma maloleté deti, je nutné považovať za výnimočné riešenie, ktoré by malo byť odôvodnené dôležitými

okolnosťami na strane povinného. Malo by vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a osobných a
majetkových pomerov účastníkov, pričom by mal súd súčasne posúdiť, či stanovenie zaplatenia dlhu
v mesačnej splátke v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlhu neúmerné zvýhodnenie
povinnej osoby na úkor oprávneného, obzvlášť, pokiaľ ide o maloleté dieťa a jeho prednostnú
pohľadávku na výživnom voči rodičovi.

V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že okolnosti, za ktorých súd pristúpil k určeniu splatnosti
dlhu na výživnom v celkovej výške 465.484,- Sk v splátkach vo výške 3.000,- Sk mesačne popri
bežnom výživnom vo výške 11.000,- Sk sa medzičasom podstatne zmenili. Okresný súd Bratislava III vo
svojom ostatnom rozhodnutí pri určení splatnosti dlhu v splátkach, vzhľadom na absenciu konkrétneho
odôvodnenia v tomto smere, bezpochyby prihliadal na vtedajšiu platobnú schopnosť otca, vychádzajúcu

z jeho vtedajších zárobkových a majetkových pomerov, ktoré súd zohľadňoval aj pri určení bežného
výživného. Po rozhodnutí súdu došlo k podstatnej zmene okolností, keď odporca bol účastníkom
dedičského konania, pričom jeho zákonný dedičský podiel predstavoval vychádzajúc z celkovej hodnoty
dedičstva sumu 40.786,33 eur. Odporca uzavrel dedičskú dohodu, na základe ktorej celé dedičstvo
nadobudliostatnédvespoludedičkybezpovinnostivýplatyjehodedičskéhopodieluotcovimaloletého.Aj

zazohľadneniačiastky,ktorúdostalzaživotaodporučiteľa,pôvodnedeklarovanejvovýške600.000,-Sk
(19.916,35eur),resp.matkouodporcuneskôrvyčíslenejdokoncanasumu700.545,-Sk(23.253,83eur),
z ktorej je však potrebné odčítať položky poskytnuté výlučne matkou, resp. z iných zdrojov, než z majetku
poručiteľa, zostávajúca časť hodnoty dedičského podielu, ktorého sa otec maloletého vzdal, stále
prevyšuje celkovú výšku jeho dlhu na výživnom voči maloletému (15.451,24 eur ku dňa 14.10.2008), keď

v čase vyporiadania dedičstva (november 2011) mal už časť z tohto dlhu pri pravidelnom plnení v zmysle
rozhodnutia súdu uhradenú. Súd v tejto súvislosti dodáva, že dedičstvo po nebohom otcovi odporcu
nemuselo byť vyporiadané tak, že by otec nadobudol nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, čoby podľa argumentácie právnej zástupkyne otca značne sťažilo ich scudzenie. Dedičská dohoda mohla
byť uzavretá vo viacerých variantoch, resp. pri tom, ku ktorému účastníci pristúpili otec mohol, a napokon
aj v záujme maloletého mal, trvať na výplate svojho dedičského podielu, hoci aj za započítania toho, čo

za života dostal od poručiteľa (§ 484 OZ).

Taktiež súd považuje za potrebné skonštatovať, že už v čase vzniku dlhu na výživnom, t.j. v období,
počas ktorého otec na výživu maloletého neplatil vôbec, resp. v nižšom rozsahu než zodpovedal jeho
schopnostiam a možnostiam a potrebám dieťaťa, to bola matka, ktorá zabezpečovaním plnej výživy
maloletého fakticky plnila aj diel otca na výživnom. Je nutné si uvedomiť, že dlh na zročnom výživnom

vznikol za spätné obdobie, v ktorom bolo dôvodné jeho použitie na pokrytie potrieb dieťaťa. Pri rozložení
splatnosti dlhu na dlhšie obdobie (v danom prípade pri nezmenených splátkach by mal byť zostatok
dlhu uhradený pri reálnom splácaní už od r. 2009 za ďalších takmer 8 rokov) dochádza k faktickému
bezúročnému úverovaniu otca matkou, čo súd rozhodne nepovažuje za súladné so záujmami dieťaťa.
Práve v záujme eliminácie takéhoto nežiaduceho stavu súdy v konaniach o úprave rodičovských práv
a povinností zvyčajne pri určení výšky splátok rešpektujú úzus rozhodovacej praxe, aby bol dlh na

zročnom výživnom uhradený najneskôr do 3 rokov. Vzhľadom na podstatnú zmenu okolností, ktorou je
v danom prípade možnosť nadobudnutia dedičstva v značnej hodnote, ktorého sa otec bez vážneho
dôvodu vzdal v plnom rozsahu v prospech svojich blízkych osôb, je teda nespravodlivé, aby bol otec
naďalej neprimerane zvýhodňovaný na úkor maloletého, potreby ktorého odôvodňovali použitie dlžnej
čiastky už v minulosti, t.j. v období, v ktorom došlo ku vzniku dlhu. Je teda bez významu, ako účelne

s peniazmi matka naloží v prospech dieťaťa v budúcnosti, keď pochybnosťami o účelnosti ich použitia
otec okrem iného zdôvodňoval svoj nesúhlas so skoršou splatnosťou dlhu. Pokiaľ aj otec aktuálne
nedisponuje potrebnou hotovosťou vzhľadom na svoje aktuálne príjmy, je na ňom, akým spôsobom
zabezpečí finančné zdroje na pokrytie dlhu, či už úverom, alebo pôžičkou, resp. pôžičkami od tretích
osôb, prípadne tých, v prospech ktorých sa vzdal potencionálneho majetkového prospechu, keď, ako už

bolo uvedené, vzhľadom na okolnosti prípadu sa javí ako nespravodlivé, aby bol otec naďalej fakticky
úverovaný matkou, resp. samotným maloletým, ktorý sám je oprávnenou osobou.

Všeobecnerešpektovanýprincíppotencionalityvovzťahukschopnostiamamožnostiampovinnejosoby
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) nemožno vztiahnuť výlučne na určenie výživného, ale podľa názoru súdu
je aplikovateľný aj na prípad prehodnocovania dôvodnosti úhrady dlhu na výživnom v splátkach, pri

rozhodovaní o ktorom súd v rámci rozhodujúcich okolností posudzuje aj platobnú schopnosť a osobné
pomery povinnej osoby (viď platná judikatúra, napr. R V/1968, alebo R 87/1966). Navyše rozhodnutie,
ktorým boli pre splácanie čiastok výživného, ktoré sa stalo zročným do jeho právoplatnosti , nestráca
povahu rozhodnutia o výžive (viď Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha, 1985, str.
731).

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd návrhu matky vyhovel čo do zmeny pôvodného
rozhodnutia v časti úhrady dlhu na zročnom výživnom, avšak vzhľadom na matkou požadované zvýšené
splátky tieto nemohol určiť spätne, ale až od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd v súlade s návrhom
matky rozhodol aj o ich splatnosti k 15. dňu každého mesiaca, nevidel však dôvod na zmenu splatnosti
bežného výživného, o ktorom nebolo v tomto konaní rozhodované.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

9/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

10/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

11/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

12/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

13/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.