Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 1, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/306/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109211176
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:1109211176.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcov: 1. W. O.,

bytom U. XX, V., 2. T.. Q. O., bytom J. XX/XX, Komárno proti žalovaným: 1. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, 3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu žalovaného v 2.rade na zloženie preddavku na trovy konania žalobcami v 1. a
v 2.rade z a s t a v u j e .

Súd návrh na zaplatenie sumy 9.958.175,66 eur (300.000.000,- Sk) z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a v 3. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovia v 1.a v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu

trov konania vo výške 142,75 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia dňa 24.3.2009 doručili Okresnému súdu Bratislava I podanie, ktorým sa voči žalovaným
v 1., 2. a 3. rade domáhali náhrady škody vo výške 300 miliónov Sk podľa zákona č. 514/2003
Z.z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaných v trestných konaniach vedených Okresným
súdom Komárno pod sp. zn. 1T 15/00, sp. zn. 2T 118/02 a sp. zn. 3T 92/03. Svoj návrh žalobcovia
odôvodnili tvrdením, že z príloh č. 35 - 38 žalobného návrhu je potvrdené a preukázané, že žalovaní
porušovali zákony, robili účelové a zámerné prieťahy v konaniach, pinpongovali kauzy medzi sebou, čím
zapríčinili daný skutkový stav šikanovania a terorizovania žalobcov. Taktiež uviedli, že na prílohy č. 33,

34 neobdržali stanoviská od ich adresátov. Keby neporušovali zákony, ich syn mohol žiť. Žalobcovia
ďalej v uvedenom podaní tvrdili, že z obsahu súdnych spisov ako aj príloh návrhu je zjavné, že žalovaní
porušovali zákony a ich ústavné práva, porušovali svoje zákonné povinnosti, ignorovali všetky námietky
a pochybenia žalobcov a nezabránili ich šikanovaniu a vražde ich syna.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 29.6.2009 vyzval žalobcov na opravenie a doplnenie ich návrhu.
Uznesením z 21.9.2009 Okresný súd Bratislava I podanie žalobcov odmietol, pretože toto nespĺňalo
náležitosti návrhu. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co 264/2010-23 z 28.10.2010 odvolaním
žalobcov napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd

dospel k záveru, že žalobcovia v podanej žalobe riadne označili žalovaných v 1. až v 3. rade, voči
ktorým návrh smeruje a z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú odškodnenia,resp. nemajetkovej ujmy vo výške 300.000.000,- Sk v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá im bola
spôsobená nezákonným postupom príslušných orgánov v konaniach vedených pred Okresným súdom
Komárno, špecifikovaných v návrhu. Krajský súd v Bratislave taktiež dospel k záveru, že z obsahu

podaného návrhu je zrejmé, že žalobcovia mali za to, že v priebehu týchto konaní došlo k nezákonnému
postupu príslušných orgánov, že príslušné orgány, mali zrejme na mysli orgány činné v trestnom konaní,
prokuratúru a súdy, sa nevysporiadali s ich námietkami, s ich podaniami a nekonali v súlade so zákonom.

Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení z 27.12.2010 uviedol, že z dôvodu, že škoda
mala žalobcom vzniknúť v dôsledku trestných konaní, ktoré sa začali pred 1.7.2004, právne posúdenie

veci spadá pod zákona č. 58/1969 Zb. Namietol nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného
v 1. rade, keď za žalovaného mal byť označený štát a nie ústredný orgán. Konštatoval aj právnu
neopodstatnenosť uplatnenej náhrady. Z uvedených dôvodov navrhol návrh žalobcov zamietnuť. Taktiež
oznámil, že žiadosť žalobcov z 17.11.2008 o náhradu škody nebola predbežne prerokovaná v šesť
mesačnej lehote.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení z 6.7.2011 zaujal názor, že žalobcovia nepreukázali ani

jednu zo zákonom určených podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Uviedol, že pre absenciu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si
žalobcovia uplatňujú v tomto konaní, nárok žalobcov nebol žalovaným v 2. rade predbežne prerokovaný.
Konštatoval,žeanijedenzožalovanýchnezodpovedázaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Pre
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných navrhol návrh žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom podaní z 23.12.2010 vyjadril názor, že návrh žalobcov voči
žalovanému v 3. rade je nedôvodný, keďže všetky konania opísané v žalobe boli realizované pred
1.7.2004, preto nárok na odškodnenie žalobcov podlieha právnemu režimu zákona č. 58/1969 Zb.
Vzniesol aj námietku premlčania a konštatoval nedostatok svojej pasívnej legitimácie. V závere namietol
nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I a navrhol vec postúpiť Okresnému súdu

Komárno, v obvode ktorého sa mali udiať údajné porušenia práv žalobcov.

Okresný súd Bratislava I. postúpil spis vo veci Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla
11.10.2011.

Súd uznesením z 14.10.2011 žalobcov vyzval na doplnenie skutkových tvrdení žalobného návrhu o
porušovaní zákona, prieťahoch v konaní tak, aby bolo zrejmé ktorý z orgánov verejnej moci, kedy

(dátum alebo obdobie), ako a v súvislosti s čím nesprávne postupoval a v čom konkrétne spočíval jeho
(konkrétneho orgánu) nesprávny úradný postup, resp. nezákonnosť, pričom skutkovo odôvodnili návrh
každého zo žalobcov voči každému zo žalovaných zvlášť, uviedli rozhodujúce skutočnosti, z existencie
ktorých odvodzujú svoje právo na náhradu škody; presne špecifikovali aká škoda (či na veciach alebo
iná - uviesť konkrétne), v akej výške (jednotlivo všetky jej zložky a u každého žalobcu zvlášť), kedy

(dátum vzniku) a v dôsledku čoho im pri výkone verejnej moci vznikla a kedy sa každý z nich o tejto
škode dozvedel; okrem tých dôkazov, ktoré už súdu predložili a označili v návrhu, označili alebo predložili
všetky dôkazy, resp. skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci; preukázali doručenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku každému zo žalovaných.

Žalobcovia podaním z 11.11.2011 súdu oznámili, že z výzvy na doplnenie je zrejmé, že súd žalobnému

návrhu s prílohami v počte 38 nechce rozumieť. Požiadavky o doplnenie sú obsiahnuté v prílohách
návrhu, ktoré je potrebné preštudovať a pokúsiť sa o ich vyvrátenie alebo potvrdenie za pomoci
žalovaných, ktorí nemajú mandát v spore na zastupovanie.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25NcC/27/2011-61 z 30.11.2011 na námietku žalobcov voči
postúpeniu veci rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd

Komárno.Žalobcovia podaním z 30.12.2011 navrhli zo zdravotných dôvodov prerušiť všetky konania vedené na
súdoch každého stupňa.

Súd uznesením z 3.5.2012 návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že žalobcovia,

napriek výzve súdu, nepreukázali existencie tvrdených zdravotných problémov žalobcu v 1. rade.

Žalobcovia podaním doručeným dňa 7.9.2012 predsedovi konajúceho súdu, navrhli vo veci vypočuť Y..
O. P. - sudcu konajúceho v trestnej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1T 15/00, Y.. W. X., -
advokáta majúceho zastupovať záujmy žalobcov v uvedenom trestnom konaní, prokurátora žalovaného
v 3. rade - pána L., ktorý mal obdržať trestné oznámenia žalobcov s prílohami a mal by ich, podľa
žalobcov, dodať do spisu vo veci ako dôkazy o šikanovaní žalobcov, Y.. T. Z. - bývalého okresného

prokurátoraOkresnejprokuratúryW.,ktorýmalignorovaťobranužalobcovanezrušilichtrestnéstíhania,
Y.. Z. - primátorku V., ktorá obdržala listinné dôkazy o údajnom šikanovaní žalobcov.

Žalobcovia podaním doručeným dňa 20.9.2012 predsedovi konajúceho súdu, navrhli vo veci vypočuť
Y.. J. O. - bývalého generálneho prokurátora žalovanej v 3. rade, ktorý má podľa žalobcov postúpiť
do súdneho spisu všetky podania (nekonkretizovaného) žalobcu a žalobcovia navrhli aj zabezpečiť

ostatných - nemenovaných - svedkov, ktorí (nekonkretizovanému) žalobcovi mali vypisovať hromadu
zavádzajúcich prípisov, ktoré nie sú obsahom súdneho spisu.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomžalobcovaoboznámenímsaslistinnýmidôkazmitvoriacimi
obsah spisu vo veci. Súd sa oboznámil aj s obsahom trestných spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1T 15/00,
sp. zn. 2T 118/02 a sp. zn. 3T 92/03.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava písomného návrhu vo veci, pričom trval
na prítomnosti svedkov označených v jeho písomnostiach. Žalobca v 1. rade na otázku súdu, kedy a
ako žalobcom 1, 2 vznikla škoda 300 miliónov Sk uviedol (čl. 131): „Táto škoda nám vznikla od počiatku
až dodnes“. Trval na prítomnosti svedkov na pojednávaní.

Žalobkyňa v 2. rade taktiež uviedla, že sa pridržiava písomného návrhu vo veci.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T 15/00 mal súd za preukázané, že Okresná prokuratúra W. doručila
tunajšiemu súdu dňa 10.2.2000 obžalobu na oboch žalobcov v procesnom postavení obvinených, z
dôvodu, že žalobca v 1. rade iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel a tento čin spáchal so zbraňou
a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2
písm. b/, c/ Tr. zákona a z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade iného násilím a hrozbou násilia nútila,

aby niečo konal a trpel a tento čin spáchala so zbraňou, čím spáchala trestný čin vydierania podľa
§ 235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Uzneseniami z 4.7.2005 boli obaja žalobcovia vzatí do väzby,
keď na základe príkazov na zatknutie bola ich osobná sloboda obmedzená od 4.7.2005 od 11.20 hod.
Sťažnosti oboch žalobcov, v procesnom postavení obžalovaných, proti uzneseniam o vzatí do väzby
Krajský súd v Nitre zamietol uzneseniami sp. zn. 4Tos 66/2005 a sp. zn. 4Tos 67/2005 z 4.8.2005.

Krajský súd v Nitre uzneseniami 4Tos 100/2005 a sp. zn. 4Tos 99/2005, obe z 25.10.2005, potvrdil
sťažnosťami žalobcov napadnuté uznesenia súdu 1. stupňa o zamietnutí žiadosti žalobcov, v procesnom
postavení obžalovaných, o prepustenie z väzby. Rozsudkom z 24.11.2005 bola žalobkyňa v 2. rade
v procesnom postavení obžalovanej uznaná vinnou zo spáchania trestného činu vydierania podľa §
235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s jeho

podmienečným odkladom, pričom skúšobná doba bola určená vo výmere 2 rokov. Žalobca v 1. rade
bol súčasne uvedeným rozsudkom oslobodený spod obžaloby. Uzneseniami z 24.11.2005 boli obaja
žalobcovia ihneď prepustení z väzby na slobodu. Uvedený rozsudok napadol odvolaním žalobca v 1.
rade v procesnom postavení obžalovaného a aj prokurátor, ktorý napadol uvedený rozsudok odvolaním
preabsenciuprávnejvety,žeobžalovaný(žalobcav1.rade)boloslobodenýlebovčaseskutkunebolpre

nepríčetnosť trestne zodpovedný. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 4To 22/2006 z 30.3.2006 zrušil
napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti vo vzťahu k obžalovanému T. W. O. a vec vrátil súdu prvéhostupňa. Ďalším výrokom zamietol odvolanie obžalovaného T.. W. O.. Rozsudkom Okresného súdu W.
z 23.4.2007 bol žalobca v 1. rade, v procesnom postavení obžalovaného, oslobodený spod obžaloby v
uvedenej trestnej veci, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Ďalším výrokom

bolo obžalovanému (žalobca v 1. rade) uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantné. Žalobca v
1. rade napadol uvedený rozsudok odvolaním, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 4To 35/2007
z 24.7.2007 zamietol.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T 118/02 mal súd za preukázané, že uznesením Okresného úradu
vyšetrovania PZ v W. z 26.3.2002 ČVS: OÚV -120/20-KN-2002 SR sa proti žalobcovi v 1. rade začalo

trestné stíhanie za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona. Okresná prokuratúra dňa 2.7.2002 doručila tunajšiemu súdu obžalobu na žalobcu v 1.
rade z dôvodu použitia násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a spáchania činu
so zbraňou, čím spáchala trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/ Tr. zákona. Rozsudkom č.k. 2T 118/2002-547 z 23.4.2007 bol žalobca v 1. rade v procesnom
postavení obžalovaného oslobodený spod obžaloby, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný. Ďalším výrokom bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantné.
Na základe odvolania žalobcu v 1. rade v postavení obžalovaného Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 4To 39/2007-560 z 30.7.2007 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.
Okresná prokuratúra W. uznesením č.k. Pv 354/02-141 z 14.5.2008 zastavila trestné stíhanie vedené
vyšetrovateľom OJaKP Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v W. proti obvinenému W. O., pretože

obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T 92/03 mal súd za preukázané, že Okresná prokuratúra v W.
doručila Okresnému súdu W. dňa 18.6.2002 obžalobu na obvineného G. B. z dôvodu, že tento inému
spôsobil z nedbanlivosti smrť, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona.
Okresný súd W. uznesením z 23.10.2002 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, pretože v prípravnom

konaní neboli objasnené základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine. Dňa 7.11.2003 bola
tunajšiemu súdu doručená ďalšia obžaloba na obvineného R. B. z totožného dôvodu a totožného
spáchania trestného činu. Rozsudkom č.k. 3T 92/03-429 bol obžalovaný G. B. uznaný vinným, že inému
zo skutkových dôvodov uvedených vo výroku rozsudku spôsobil z nedbanlivosti smrť, čím spáchal
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody

v trvaní 1 rok s tým, že výkon uloženého trestu sa podmienečne odložil so skúšobnou dobou 3 roky.
Obžalovaný bol zaviazaný aj na náhradu škody žalobcom 1, 2 vo výške 12.044,- Sk a so zvyškom nároku
na náhradu škody boli poškodení odkázaní na konanie v občianskoprávnych veciach. Uznesením
Krajského súdu v Nitre č.k. 6 To 11/2006 - 445 z 31.3.2006 bolo odvolanie poškodených (žalobcov 1, 2)
proti uvedenému rozsudku zamietnuté ako nedôvodné.

Z činnosti súdu je známe, že v konaní tunajšieho súdu o pozbavenie spôsobilosti žalobcu v 1. rade na
právne úkony, žalobca v 1. rade nebol pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

Súd v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkom konania oznámil, že nemá preukázaný nesprávny úradný
postup žalovaných 1, 2 a 3. Taktiež oznámil, že pre absenciu skutkových tvrdení nemá preukázané ani
nesprávne rozhodnutie vydané žalovanými a nemá preukázaný ani vznik škody.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004 vrátane, (1) Štát zodpovedá za
škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. (2) Zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 22 ods. 1 veta prvá citovaného zákona Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.Podľa § 25 ods. 1, 2 citovaného zákona (1) Za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republiky, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská

socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
(2) V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený
v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné

vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej

republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie

(§ 1 ods. 1). (2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je
príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004, (1) Vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania
lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí

dopôsobnostitohtoministerstvaalebotohtoústrednéhoorgánuštátnejsprávy,e)Generálnaprokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, 4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola
spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v

dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom, h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak
škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej
nesprávnym úradným postupom, k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť
na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do

pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch,
ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.Podľa § 14 ods. 1 veta druhá citovaného zákona Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 27 ods. 1, 2 citovaného zákona (1) Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a

na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Konanie pred súdom sa zahajuje na návrh. Návrh (žaloba) musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42

ods. 3 O.s.p.) obsahovať tiež náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., teda okrem iného aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností a musí z neho byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný
petit). Súd totižto nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhnuté,
pričom musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho (s výnimkou prípadov podľa § 153
ods. 2 O.s.p.) prekročiť. V žalobe teda musí byť presne a jednoznačne označená povinnosť, ktorá má

byť súdnym rozhodnutím žalovanému uložená, v prípade peňažného plnenia, musí byť uvedená suma,
ktorú má žalovaný zaplatiť. Súčasne musia byť uvedené zrozumiteľne rozhodné skutočnosti, z ktorých
žalobca odvodzuje práva a povinnosti formulované v žalobnom petite.

Pokiaľ žaloba neobsahuje všetky požadované náležitosti, sudca alebo poverený zamestnanec súdu v
súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné

podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho
obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

V danom prípade Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 15Co 264/2010-23 z 28.10.2010 dospel
k záveru, že z obsahu návrhu žalobcov 1, 2 je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú odškodnenia,

resp. nemajetkovej ujmy vo výške 300.000.000,- Sk v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá im
bola spôsobená nezákonným postupom príslušných orgánov v konaniach vedených pred Okresným
súdom W., špecifikovaných v návrhu. Krajský súd v Bratislave taktiež dospel k záveru, že z obsahu
podaného návrhu je zrejmé, že žalobcovia mali za to, že v priebehu týchto konaní došlo k nezákonnému
postupu príslušných orgánov, že príslušné orgány, mali zrejme na mysli orgány činné v trestnom konaní,

prokuratúru a súdy, sa nevysporiadali s ich námietkami, s ich podaniami a nekonali v súlade so zákonom.

Vzhľadom na to, že zo strany žalobcov nedošlo k zmene skutkových tvrdení známych v čase
rozhodovania Krajského súdu v Bratislave, súd je viazaný názorom Krajského súdu v Bratislave.Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 upravuje, čo sa tiež považuje za nesprávny úradný postup.

Žalobcovia v danom prípade svoj nárok na náhradu škody vo výške 300.000.000,- Sk odvodzovali z
nesprávneho úradného postupu príslušných orgánov, pričom podľa Krajského súdu v Bratislave pod

príslušnými orgánmi mali žalobcovia zrejme na mysli orgány činné v trestnom konaní, prokuratúru a
súdy, ktoré sa nevysporiadali s ich námietkami, s ich podaniami a nekonali v súlade so zákonom.

Za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci
podľa § 3 ods. 1 písm. a/ - d/ zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát. Citovaný zákon v § 4 ods.
1, 2 upravuje, ktorý orgán a kedy koná v mene štátu. Žalobcovia v danom prípade za žalovaného v
1. rade označili Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, za žalovaného v 2. rade označili

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a za žalovaného v 3. rade označili Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky. Teda žalobcovia 1. a v 2. rade neoznačili za žalovaného štát, ale žalovali ústredné
štátne orgány, ktoré nie sú nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri
výkone verejnej moci zodpovedá štát. Pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. až v

3. rade súd návrh žalobcov voči všetkým žalovaným zamietol v celom rozsahu.

Z dôvodu, že žalovaný v 2. rade svoj návrh doručený konajúcemu súdu 18.2.2013 na zloženie preddavku
na trovy konania žalobcami v 1. a v 2. rade podľa § 141a O.s.p. zobral späť, súd konanie o uvedenom
návrhu zastavil.

Súd poznamenáva, že napriek výzve súdu žalobcovia nešpecifikovali v čom spočíval nesprávny

úradný postup každého zo žalovaných v každom z označených trestných konaní vedených Okresným
súdom Komárno pod sp. zn. 1T 15/00, sp. zn. 2T 118/02 a sp. zn. 3T 92/03. Obdobne žalobcovia
nešpecifikovali ani uplatnenú náhradu škody, najmä spôsob jej vzniku, jej výšku, ako ani nešpecifikovali
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom každého zo žalovaných v každom zo
špecifikovaných trestných konaní a škodou. Podľa názoru konajúceho súdu nestačí iba všeobecné

tvrdenie žalobcov o porušovaní zákona žalovanými, o robení účelových a zámerných prieťahov v konaní
žalovanými, šikanovanie a terorizovanie žalobcov žalovanými. Pre opísanie rozhodujúcich skutočností
bolo povinnosťou žalobcov uviesť, pri ktorom procesnom úkone každého zo žalobcov či žalovaných, v
každom z troch označených trestných konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu a najmä, čo v
čom spočívala uvedená nesprávnosť. Súd totižto nevyhľadáva za žalobcov konkrétny nesprávny úradný

postup každého zo žalovaných. Ani výška uplatňovaného nároku na odškodnenie žalobcov nebola
žiadnym spôsobom tvrdená, odôvodnená a preukázaná.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú
kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná uvedená zodpovednosť. Žalobcovia,
napriek výzve súdu, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, nespresnili rozhodujúce skutočnosti

na preukázanie dôvodnosti ich nároku na žalované peňažné plnenie. Predloženie listinných dôkazov,
vrátane predmetných trestných spisov, bez skutkových tvrdení žalobcov nie je možné považovať za
zákonom vyžadované opísanie rozhodujúcich skutočností na preukázanie dôvodnosti návrhu vo veci
(§ 79 ods. 1 O.s.p.). Bolo by v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov (čl. 37 odst. 3 Listiny
základných práv a slobôd), aby súd svojou činnosťou (analýzou predložených listín) v podstate plnil

(a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcov, keďže ide o splnenie požiadavky kladenej na žalobcov
ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p.. Obdobne nemožno nahrádzať absenciu skutkových
tvrdení žalobcov výsluchom svedkov navrhnutých žalobcami, keďže žalobcovia nešpecifikovali, aké nimi
tvrdené skutočnosti by mali byť výsluchom svedkov - Y.. O. P. - sudcu konajúceho v trestnej veci vedenej
tunajším súdom pod sp. zn. 1T 15/00, Y.. W. X., - advokáta majúceho zastupovať záujmy žalobcov v

uvedenom trestnom konaní, prokurátora žalovaného v 3. rade - pána L., ktorý mal obdržať trestné
oznámeniažalobcovsprílohamiamalbyich,podľažalobcov, dodaťdospisuvoveci, Y..T. Z.-bývalého
okresného prokurátora Okresnej prokuratúry W., ktorý mal ignorovať obranu žalobcov a nezrušil ich
trestnéstíhania,Y..Z.-primátorkuV.,ktorámalaobdržaťlistinnédôkazyoúdajnomšikanovanížalobcov,
Y.. J. O. - bývalého generálneho prokurátora žalovanej v 3. rade, ktorý by podľa žalobcov mal postúpiť

do spisu vo veci všetky podania jedného (nekonkretizovaného) zo žalobcov a zabezpečiť ostatných -nemenovaných - svedkov, ktorí jednému (nekonkretizovanému) zo žalobcov mali vypisovať hromadu
zavádzajúcich prípisov, ktoré nie sú obsahom súdneho spisu - dokazované. Preto súd výsluch svedkov
navrhnutých žalobcami nepovažoval v danom štádiu konania za účelný a hospodárny.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia (rozhodujúcich skutočností) a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.

Pre absenciu skutkových tvrdení žalobcov súd v danom prípade nemal vytvorené podmienky na
vyhodnotenie (ne)dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným v 3. rade. Aj uvedené
neunesenie bremena tvrdenia žalobcami 1, 2 je dôvodom, že súd návrh oboch žalobcov zamietol v
celom rozsahu bez toho, aby skúmal splnenie podmienok zodpovednosti štátu podľa § 9 a § 15 zákona
č. 514/2003 Z.z.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade boli úspešnými účastníkmi všetci žalovaní. Súd žalovaným v 1. , v 3. rade náhradu trov
konania nepriznal, keďže títo postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nenavrhli.
Žalovanému v 2. rade súd priznal vyúčtovanú náhradu trov konania vo výške 142,75 eur, ktorá mu

vznikla účasťou na pojednávaniach v dňoch 23.10.2012 a 1.3.2013. Účasťou na pojednávaní dňa
23.10.2012 žalovanému v 2. rade vznikli trovy vo výške 84,26 eur ako cestovné na trase Bratislava -
Komárno a späť v dĺžke 222 km x 0,183 €/km = 40,63 € a cenou spotrebovaných PHM - 1,585 €/l x 222
km x 12,4l/100 km = 43,63 €. Účasťou na pojednávaní dňa 1.3.2013 žalovanému v 2. rade vznikli trovy
vo výške 58,49 eur ako cestovné na trase Bratislava - Komárno a späť v dĺžke 202 km x 0,183 €/km =

36,96 € a cenou spotrebovaných PHM - 1,44 €/l x 202 km x 7,4l/100 km = 21,53 €. Lehotu na plnenie
súd žalobcom 1, 2 určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.