Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 26, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/33/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110212228
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3110212228.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky L. D., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom A., G. XX, zastúpenej IM., proti odporkyni J. D., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom A., G. XX, o zaplatenie 2.722,47 eur takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 122,11 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 29.03.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 2.722,47 eur. Uviedla, že je spolu s
odporkyňou podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu nachádzajúceho sa v Trenčíne na G. ulici č.
XX. Súčasne je výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom tento dom stojí. Odporkyňa užíva trojizbový

byt na vrchnom poschodí a navrhovateľka spolu s manželom a synom rovnaký byt na prízemí. Tieto
byty majú samostatné merače na elektriku, ale na navrhovateľkin merač je napojený aj kotol v pivnici a
spoločné osvetlenie. Vzhľadom na uvedené žiadala zaplatiť časť takto spotrebovanej elektrickej energie,
ako aj podiel odporkyne na spotrebovanej vode, plyne, úsporu plynu,

ktorá vznikla tým, že sa dokurovalo aj drevom a to všetko za obdobie rokov 2007-2009. Taktiež žiadala,
aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť jej polovicu nákladov na opravy a údržbu domu, ktoré činnosti boli
vykonané synom navrhovateľky v uvedenom období a polovicu poistného, ktoré navrhovateľka platí na
základe uzavretej poistnej zmluvy, ktorou dojednala poistenie spoločnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka

požadovala aj nájomné za užívanie pozemku, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a na ktorom stojí rodinný
dom, ktorý je predmetom spoluvlastníctva.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, podľa jej názoru nemá voči navrhovateľke žiadne podlžnosti. Za
spotrebu energii jej platila podľa toho ako navrhovateľka žiadala. Syn navrhovateľky nechal lístok s
požadovanou sumou na okne v chodbe a ona potom túto sumu opätovne dala na toto okno. Pokiaľ ide
o opravy a investície, ktoré mali byť vykonané na dome tak tieto s ňou nikto nekonzultoval. Časť z nich
bola vykonaná v tých častiach domu, ktoré užíva navrhovateľka, o ďalších, ktoré sa mali vykonať nemá

vedomosť. Pokiaľ ide o poistné tak uviedla, že sama uzavrela poistku na dom a preto nevidí dôvod, aby
platila časť poistného navrhovateľke.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín a fotografii
predložených účastníkmi, písomného vyjadrenia syna navrhovateľky, rozsudku č.k. 14C/113/2004-176,
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a č. XX pre k.ú. B. a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B. bolo zistené, navrhovateľka s manželom sú v ? ici
podielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX stojacom na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. B.. Taktiež
odporkyňa má na tejto nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ica. Podkladom pre zápis
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
14C/113/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

17Co/213/2008 dňa 23.4.2009.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. B. je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou pozemkov parc.
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, a XXX.

Z výsluchu odporkyne a zástupkyne navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka spolu so svojim
manželom a synom užíva spodnú časť nehnuteľnosti, ktorú predstavuje trojizbový byt a odporkyňa užíva
byt rovnakej veľkosti v nadzemnom podlaží. Každá bytová jednotka má vlastné meradlo elektrickej

energie a každý zo spoluvlastníkov si potom platí vyúčtovanú spotrebu sám. Na meradlo navrhovateľky
je napojená aj kotolňa v pivnici a osvetlenie v spoločne užívaných priestoroch.

Z príkazných zmlúv zo dňa 20.12.2006, dňa 20.12.2007 a dňa 20.12.2008 bolo zistené, že
navrhovateľka sa zmluvne dohodla so svojim synom, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti, že
tento bude pre ňu vykonávať kuričské práce, údržbu a opravy v dome a to konkrétne v pivnici, kotolni,

schodisku, povale, streche, fasáde, prípojkách, okrem obytných miestností. Taktiež bude vykonávať
v zimných mesiacoch čistenie chodníka a odpratávanie snehu. Ďalej bude čistiť jamku trativodu,
odčerpávať vody pri silných dažďoch a to v rozsahu 300 hodín ročne. Cena za jednu hodinu práce bola
zmluvne dohodnutá na 3,32 eur.

Z vyjadrenia zástupkyne navrhovateľky vyplynulo, že takto dohodnutá odmena nebola doposiaľ

vyplatená.

Z výsluchu odporkyne a návrhu na začatie konania bolo zistené, že odporkyňa v období rokov 2007
- 2009 navrhovateľke zaplatila celkovo sumu 2.697,37 eur. Podľa vyjadrenia odporkyne išlo o úhradu
nákladov na energie a to podľa požiadaviek, ktoré jej boli sprostredkované synom navrhovateľky.
Navrhovateľka nepovažovala takto zaplatené peniaze za úhradu nejakého konkrétneho nákladu

spojeného s užívaním resp. s vlastníctvom spoločného domu, preto ich odrátala od celkovej sumy
uplatnených nákladov.

Po začatí konania odporkyňa zaplatila navrhovateľke dňa 21.03.2010 sumu 200 eur, pričom uviedla,
že ide o platbu za práce pri opravách a materiál. Ďalej dňa 26.04.2010 uhradila sumu 71,83 eur a
na poštových poukazoch označila, že ide o úhradu za vodu a daň domovú. Ďalej dňa 13.05.2011 a

16.06.2011 uhradila po 282,50 eur, pričom uviedla, že platí plyn a poplatky resp. a iné. Vo svojej výpovedi
pred súdom odporkyňa uviedla, že okrem úhrady za plyn v sume 82,50 eur mala úmysel uhradiť aj
nárok navrhovateľky uplatnený v tomto konaní v rozsahu, v ktorom ho uznáva. Ostatnými platbami
vykonanými po začatí konania uhradila časť nákladov na zakúpenie plynového kotla a bežné platby
za plyn a energie.

Odporkyňa uviedla, že vykonanie opráv a údržby spoločnej nehnuteľnosti jej nebolo žiadnym spôsobom
oznámené, nebolo s ňou konzultované a vykonávanie žiadnych prác nevidela. Uznala, že mohlo byť
vykonané čistenie strešného žľabu, oplechovanie komínov, čistenie komínových prieduchov, opravu
komínového telesa, vyvložkovanie komína od plynového kotla, úpravu rúrových komínových nadstavcov
nad strechou, výmena poškodených škridiel, odstránenie starých zvetraných mált nad rohmi strechy,

jedno vykonanie čistenia fasády soklu, náter zábradlia z pivnice až na povalu, náter konštrukcie strechy.Vymaľovanie schodiska potvrdila, ale mala za to, že teraz bol rad na navrhovateľke takéto vymaľovanie
zabezpečiť. Rovnako sa odmietla podieľať na úhrade tých prác, ktoré boli vykonané len v tých častiach
domu, ktoré užívala navrhovateľka s rodinou. Pokiaľ ide o upratovacie práce tak poukázala na to, že aj

ona v spoločnej nehnuteľnosti upratuje a v zime aj odhŕňa sneh s chodníka. Čas, ktorý mal byť pri týchto
prácach odpracovaný však považovala za nadhodnotený, nezodpovedajúci realite.

Podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z tohto ustanovenia teda vyplýva
povinnosť spoluvlastníka podieľať sa podľa výšky svojho podielu na nákladoch vynaložených na
spoločnú vec. Takáto povinnosť spoluvlastníka je však viazaná na rešpektovanie jeho práva rozhodovať
o vynaložení nákladov, resp. o hospodárení so spoločnou vecou.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia nákladov na elektrickú energiu, ktorá bola
spotrebovaná na chod kotla a čerpadla v sume 114,69 eur, na osvetlenie spoločných častí domu a pri
vykonávaných opravách a údržbách v sume 7,42 eura. Počas konania odporkyňa uvedenú pohľadávku
navrhovateľky ako dôvodnú uznala a prejavila vôľu ju uhradiť. Na základe uvedeného uznávacieho
úkonu odporkyne, keď medzi účastníkmi táto časť nároku nebola sporná, súd považoval návrh v tejto

časti za dôvodný a vyhovel mu.

Ďalej navrhovateľka od odporkyne žiadala zaplatiť náklady na plyn v sume 2.710,67 eur, ktorá suma
predstavuje 52,50 % z celkových nákladov na plyn. Uvedený podiel navrhovateľka dovodila z vyhl. č.
630/2005 Z.z. keď časť spoločnej nehnuteľnosti užívaná odporkyňou sa nachádza pod nevykurovanou
strechou a teda má nepriaznivú polohu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že plyn sa v spoločnej

domácnosti používa predovšetkým na kúrenie. Domácnosti oboch účastníkov používajú plynový sporák,
pričom odporkyňa má aj plynovú rúru a prietokový ohrievač. Súd mal z predložených vyúčtovaní
preukázané, že za obdobie rokov 2007 - 2009 bola dodávateľom za spotrebu plynu vyúčtovaná suma
v celkovej výške 5421,34 eur. Nie je možné objektívne zistiť aké množstvo plynu reálne spotrebovala
odporkyňa. Podiel spotreby plynu pritom nie je podľa názoru súdu možné robiť závislým na počte osôb

resp. na počte plynových spotrebičov, v tej - ktorej domácnosti spoločnej nehnuteľnosti. Náklady na
vykurovanie nie sú priamo závislé na počte osôb v domácnosti a počet spotrebičov v domácnosti sám
o sebe nevypovedá o tom, v akom rozsahu a či vôbec boli využívané a teda koľko plynu spotrebovali.
Súd má za to, že na určenie podielu spotreby odporkyne nie je možné použiť ani vyhl. č. 630/2005 Z.z.,
tak ako to urobila navrhovateľka. Uvedená vyhláška stanovuje pravidlá rozpočítavania množstva tepla

dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie a je primárne určená pre byty v bytovom
dome a teda ju nie je možné všeobecne aplikovať aj na určenie pravidiel rozpočítavania spotreby plynu.

Súd na druhej strane prihliadol na to, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá
bola odberným miestom plynu a je bez pochybností, že v danom období tento plyn aj spotrebovávala a
pretomáajpovinnosť zaňplatiť.Pri určeníjejpodieluvšakvychádzalzust.§137ods.1Obč.zákonníka

a stotožnil ho s výškou jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý vyjadruje mieru akou sa podieľa na právacha povinnostiach vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že odporkyňa mala povinnosť zaplatiť za predmetné obdobie za spotrebu plynu sumu 2.710,67 eur,
ktorá predstavuje 1/2-icu z celkových nákladov. Súčasne však zohľadnil skutočnosť, že pred začatím

konania odporkyňa hradila navrhovateľke za energie tak, že dávala jednotlivé sumy na okno chodby.
Takto uhradila sumu 2697,37 eur. Navrhovateľka túto sumu odčítala z celkového uplatneného nároku.
Pri posúdení toho ako je potrebné tieto platby započítať je však podstatný úmysel odporkyne, posúdenie
jej vôle, čo mienila uhradiť. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že hradila náklady na energie tak ako to
od nej žiadal syn navrhovateľky. Keďže po začatí konania uhradila navrhovateľke ešte sumu 71,83 eur

ako svoj

podiel na spotrebe vody (1/4-ina) a dani z nehnuteľností, započítal súd uvedenú sumu v celom rozsahu
na spotrebu plynu. Takto odporkyňa uhradila zo svojho podielu vo výške 2.710,67 eur ešte pred začatím
súdneho konania sumu 2697,37 eur, takže jej zostalo zaplatiť ešte 13,30 eur. Tieto boli podľa súdu
uhradené v rámci platieb vykonaných po začatí konania, keď platbami zo dňa 13.05.2011 a 16.06.2011
odporkyňa platila popri plyne za rok 2011 aj tú časť pohľadávky navrhovateľky, ktorú uznávala. Pokiaľ

ide uplatnenú pohľadávku za plyn tak odporkyňa uznávala svoju povinnosť platiť polovicu celkových
nákladov. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že takto vykonanými platbami uhradila práve svoj
nedoplatok vo výške 13,30 eur. V tejto časti bol teda návrh podaný dôvodne, avšak z dôvodu zaplatenia
pohľadávky po začatí súdneho konania, súd odporkyňu na zaplatenie predmetnej sumy nezaviazal.

Inak súd určil podiel odporkyne na nákladoch za spotrebovanú vodu. Spotrebu vody je možné podľa

názoru súdu robiť priamo závislou na počte osôb v tej-ktorej domácnosti, keď je možné dôvodne
predpokladať, že domácnosť s vyšším počtom osôb má vyššiu spotrebu ako domácnosť s jednou
osobou. Vzhľadom na uvedené súd celkové náklady za vodu za obdobie rokov 2007-2009, tak ako
boli zistené z predložených vyúčtovacích faktúr rozdelil rovnakým dielom na všetky osoby, ktoré sa
podieľajú na jej spotrebe. Takto potom celkovú spotrebu v sume 185,73 eur rozpočítal na štyri osoby

(navrhovateľka, jej manžel, syn a odporkyňa). Na odporkyňu potom pripadá suma 46,43 eur. Uplatnenú
pohľadávku v tomto rozsahu odporkyňa považovala za dôvodnú a po začatí konania ju šekom zo dňa
26.4.2010 aj zaplatila. Z uvedeného dôvodu súd odporkyňu na zaplatenie tejto sumy nezaviazal.

Nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 414,77 eur, ktorá predstavuje podiel odporkyne na úspore,
ktorá vznikla dokurovaním s drevom, považoval súd v celom rozsahu za nedôvodný. Uvedený nárok

nepredstavuje žiadnu investíciu a ani náklad spojený so spoluvlastníctvom spoločnej veci. Ide o
vyčíslenie sumy, o ktorú sa mala v dôsledku dokurovania drevom znížiť spotreba plynu. Odhliadnuc
od toho, že vyčíslenie tejto sumy je hypotetické, je potrebné uviesť, že aj nelogické, keďže sa žiada
zaplatiť, čo sa ušetrilo, čím de facto popiera podstata tejto úspory. Okrem toho vzhľadom na charakter
tohto nároku je zrejmé, že ho sama navrhovateľka neuhradila a teda ho nemôže žiadať uhradiť ani od

odporkyne.

Navrhovateľka ďalej žiadala zaplatiť časť poistného, ktoré platí na základe uzavretej poistnej zmluvy.
Platenie poistného je záväzkom z uzavretého záväzkovo právneho vzťahu. Povinnosť platiť poistné má
teda osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu. Odporkyňa však nie je účastníčkou poistnej
zmluvy a preto ani nemá povinnosť platiť poistné a rovnako jej nebude v prípade poistnej udalosti zo

strany poistiteľa poskytnuté žiadne poistné plnenie. Povinnosť nahradiť navrhovateľke časť zaplateného
poistného sa nedá odvodiť ani z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Na uvedenom závere nič nemení ani
skutočnosť, že predmetom poistenia je spoločná nehnuteľnosť. Vzhľadom na uvedené súd považoval
tento uplatnený nárok za nedôvodný.

Navrhovateľka platila v období rokov 2007-2009 v celom rozsahu daň zo spoločnej nehnuteľnosti, jej

poplatníkom je pritom mala byť aj odporkyňa. Podaným návrhom žiadala od odporkyne uhradiť z tohto
dôvodusumu25,20eur.Odporkyňauvedenúpohľadávkunespochybnilaapozačatíkonaniajupoštovou
poukážkou zo dňa 26.4.2010 aj zaplatila. Z uvedeného dôvodu súd odporkyňu na zaplatenie uvedenej
sumy nezaviazal.Ďalší nárok navrhovateľky, ktorý si podaným návrhom uplatnila sú opravy a údržba, resp. investície
vykonané v období od roku 2007 do roku 2009. Tieto investície predstavujú jednak náklady na materiál
ako aj prácu, ktorú vykonal syn navrhovateľky vo svojom voľnom čase, na základe uzavretej príkaznej

zmluvy. Takto navrhovateľka žiadala za zakúpený a použitý materiál od odporkyne sumu 175,52 eur a
za vykonanú prácu sumu 1493,73 eur. Uvedené sumy predstavujú polovicu z ich celkového vyčíslenia.

Pokiaľideoinvestíciejepotrebnéuviesť,žepodpojmomhospodáreniesospoločnouvecouvzmysleust.
§ 139 ods. 2 Obč. zák. je treba rozumieť aj rozhodovanie o tom, aká investícia, t.j. náklad akého druhu
a v akej výške, má byť do spoločnej veci vložený. Spoluvlastníkovi by mal byť zámer vykonať investíciu

predostretý,abysaknemumoholvyjadriť,uviesť čisňousúhlasíalebonie.Pokiaľniejespoluvlastníkovi
vôbec daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii, tak nie je možné hovoriť o rozhodovaní podľa
§ 139 ods. 2 Obč. zák. V takomto prípade spoluvlastníkovi, ktorý bol pri rozhodovaní obídení, vznikne
povinnosť vydať investujúcemu spoluvlastníkovi bezdôvodné obohatenie. Táto povinnosť však vznikne
len vtedy ak by šlo o investíciu predstavujúcu nutné opravy alebo údržbu. Výška bezdôvodného
obohatenia je potom daná podielom na investícii zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu k

spoločnej veci a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká vynaložením investície za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ by šlo o iné investície než nevyhnutné opravy a údržbu, tak povinnosť
spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napr. pri
jeho zrušení alebo pri predaji spoluvlastníckeho podielu, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že všetky investície, opravy a údržbu vykonávala navrhovateľka s

manželom bez toho, aby v tejto veci oslovili odporkyňu ako ďalšiu spoluvlastníčku. Odporkyňa nemala
možnosť sa vyjadriť k ich zámerom. Z uvedeného dôvodu nedošlo k rozhodovaniu podľa § 139 ods.
2 Obč. zákonníka a navrhovateľka má nárok len na zaplatenie nevyhnutných opráv a údržby titulom
bezdôvodného obohatenia. Súd má za to, že charakter nevyhnutných opráv nemajú úkony - výroba
a montáž prahov dverí v suteréne, náter kotla na tuhé palivo, montáž zakúpeného svetla v chodbe v

kotolni, výroba a montáž držiaka pre orientačný štítok k zvončekom na stĺpik vstupnej brány, náklady na
prerobenie starého plynové kotla na kotol na dokurovanie drevom a montáž dverí pod schody. Nebolo
zistené, že by tieto práce boli nevyhnutné pre zachovanie hodnoty spoločnej nehnuteľnosti a nešlo ani o
bežnú údržbu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhovateľka nemá právo na ich zaplatenie počas
trvania spoluvlastníckeho vzťahu.

Ďalší uplatnený úkon - oprava náradia priamo nesúvisí s podielovým spoluvlastníctvom účastníkov,
keďže išlo o opravu pracovného náradia, ktoré je vo vlastníctve navrhovateľky a jej manžela resp.
ich syna. Vykonaním takejto opravy sa odporkyňa žiadnym spôsobom neobohatila a preto nemôže
byť zaviazaná na jej zaplatenie. Náklady na natieranie stĺpikov a bránky plota, čistenie, náter plota
a oprava múrika plota, nie sú dôvodné, keďže plot a bránka sú postavené na pozemku, ktorý je

vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a nie sú predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov.
Rovnako udržiavanie priestranstva pri dome a chodníka do domu sú úkonmi, ktoré sú vykonávané na
pozemkuvovýlučnomvlastníctvenavrhovateľky,apretotunieježiadenprávnydôvod,abysaodporkyňa
podieľala na ich úhrade.

Ostatné uplatnené práce súd považoval vo všeobecnosti, vzhľadom na ich povahu za nevyhnutné

opravy a údržbu. Z týchto úkonov však nebolo dostatočným spôsobom preukázané vykonanie čistenia
odkvapových žľabov, odstránenie deravého žľabu okolo balkóna, zasklenie pivničných okien, čistenie
jamky trativodu a preplachovanie potrubia čerpadlom a hadicou, tmelenie škár v sklobetóne, upratovacie
prácepivnice,vchoduapovaly,opravatepelnejizoláciepotrubívkotolni. Tietopráce resp.ichvykonanie
odporkyňa rozporovala a zo žiadnych predložených dôkazov nebolo možné bez pochybností zistiť, či

boli skutočne realizované a v akom rozsahu. Ak aj je vo fotodokumentácii navrhovateľky odfotený
žľab okolo balkóna, nie je z tejto fotky zrejmé či bol tento žľab vymenený a či teda bol uplatnený
úkon vykonaný tak, ako bolo tvrdené. Odporkyňa taktiež namietala úkon vymaľovanie schodiska a to
z dôvodu, že aj ona mala dať v minulosti toto schodisko vymaľovať. Vo svojej podstate však potvrdila,
že k tejto výmaľbe došlo. Vykonanie ďalších namietaných úkonov ako oprava omietok v suteréne a

maľbystienastropu,náteroceľovýchmreží,náterplynovéhopotrubiamalsúdpreukázanézpredloženej
fotodokumentácie. Vykonanie rozporovaných úkonov - náter pivničných okien a mreží, parapetnýchplechov a rebríka bolo potvrdené samotnou odporkyňou, skutočnosť, že boli vykonané len na pivniciach,
ktoré užíva navrhovateľka je bez právneho významu, keďže boli vykonané na spoločnej nehnuteľnosti.
Taktiež vykonanie úkonu výroba poklopu na vodomernú šachtu vo svojej výpovedi odporkyňa potvrdila.

Súd teda dospel k záveru, že čistenie strešného žľabu, oplechovanie komínov, čistenie odkvapových
žľabov a komínových prieduchov, oprava komínového telesa, vyvložkovanie komína od plynového
kotla,úpravarúrovýchkomínovýchnadstavcovnadstrechou,výmenapoškodenýchškridiel,odstránenie
starých zvetraných mált nad rohmi strechy, vymaľovanie schodiska, vykonanie čistenia fasády soklu,
náter zábradlia z pivnice až na povalu, oprava omietok v suteréne, maľba stien a stropu v suteréne,

náter pivničných okien, oceľových zárubní pivničných dverí, náter mreží na pivničných oknách, náter
parapetných plechov a rebríka, plynového potrubia, výroba poklopu na vodomernú šachtu, náter
konštrukcie strechy, zateplenie sklobetónu boli nevyhnuté opravy a údržba a boli skutočne vykonané.
Z predložených vyúčtovaní nákladov na materiál na tieto práce ( s výnimkou vyvložkovania komína,
kde boli predložené doklady o kúpe ešte z roku 2005 a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že
takto zakúpený materiál bol potom použitý na uvedenú prácu) a priložených dokladov o ich zakúpení

bolo zistené, že na ne bolo vynaložených celkovo 98,46 eur, z čoho polovica teda podiel odporkyne
predstavuje sumu 49,23 eur.

Pokiaľ ide o hodnotu práce na vyššie uvedených prácach tak táto bola navrhovateľkou určená na
základe dohodnutého v príkazných zmluvách a to vo výške 3,32 eur za hodinu. Z vyjadrenia zástupkyne
navrhovateľky však vyplynulo, že synovi navrhovateľky, ktorý práce na základe zmluvy vykonával

nebola doposiaľ vyplatená žiadna odmena. To je aj hlavný dôvod prečo v tejto časti nie je uplatnený
nárok dôvodný. Keďže navrhovateľka nič za vykonanie prác nezaplatila, nemôže ich zaplatenie žiadať
od odporkyne. Ak sa aj vykonanými prácami odporkyňa bezdôvodne obohatila, tak nie na úkor
navrhovateľky, ktorá sama za ne nič neplatila a preto jej nie je povinná podľa § 456 Obč. zák. takéto
bezdôvodné obohatenie vydať. Okrem toho navrhovateľka súdu nepredložila a ani nežiadala vykonať

žiadne dôkazy, ktorými by preukázala počet odpracovaných hodín pri jednotlivých prácach a aj z tohto
dôvodu by nebolo možné ustáliť ich časový rozsah a následne aj hodnotu. Z týchto dôvodov súd
považoval v tejto časti uplatnený nárok za nedôvodný.

Odporkyňa po začatí konania zaplatila dňa 21.3.2011 sumu 200 eur za prácu pri opravách a materiál,
následne ešte zaplatila dvakrát po 200 eur a to dňa 13.5. a 16.6.2011. Súd má za to, že týmito platbami

uhradila okrem iného aj náklady na materiál v rozsahu, ktorý je podľa súdu dôvodný teda 49,23 eur.
Napriektomu,ževtejtočastibolnávrhpodanýdôvodne,súdhovzhľadomnavykonanúúhraduzamietol.

Navrhovateľka žiadala aj nájomné za pozemok, na ktorom stojí spoločná nehnuteľnosť. V konaní však
nebolo zistené, že by medzi účastníčkami došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a to či už ústne alebo
písomne. Z tohto dôvodu nemá navrhovateľka ani právo na zaplatenie nájomného. Požadovanú sumu

jej súd nemohol priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia, keďže spoločná nehnuteľnosť bola na jej
pozemku postavená s jej vedomím a súhlasom teda na základe právneho dôvodu, ktorý doposiaľ trvá.
Nebolo teda zistené, že je daný niektorí z dôvodov predpokladaných v ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a závery súd rozhodol o uplatnenej istine, tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu

122,11 eur, ktorá predstavuje jej podiel na spotrebovanej elektrickej energii na chod kotla, osvetlenie
spoločných častí a pri vykonaných opravách. Vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z a je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Odporkyňa bola zaviazaná na vydanie bezdôvodného obohatenia teda na plnenie, ktorého čas plnenia

nie je dohodnutý a nie je ani určeným právnym predpisom. Pre určenie momentu, kedy sa odporkyňa
dostala do omeškania je preto podstatné kedy bol na plnenie vyzvaná. Keďže navrhovateľka súdu
predložila výzvy na úhradu avšak bez dokladov, z ktorých sa dá zistiť ich doručenie odporkyni, súd
uvedené skutočnosti dovodil z listu odporkyne zo dňa 29.3.2010. Z jeho obsahu je zrejmé, že odporkyňa
v tomto čase už mala vedomosť o tom, že navrhovateľka od nej chce zaplatiť požadované náklady, preto

súd odporkyňu popri istine zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania a to od 29.3.2010 a v zákonom
určenej výške ( určenej podľa prvého dňa omeškania). Vo zvyšnej časti úrok z omeškania zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danej veci mala odporkyňa pomerne väčší úspech ako navrhovateľka a
preto by mala právo na náhradu trov konania. Keďže však žiadne trovy nežiadala rozhodol súd rozhodol

tak, že jej žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľka domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.