Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 25, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/24/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108217663
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7108217663.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: X. O., nar. X.XX.XXXX,

bytom Košice, B. XX, právne zast. JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom AK Štúrova 20, Košice, proti
žalovaným: 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, B. XX, 2/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice,
B. XX, o zaplatenie 5.460,06 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 3.747,47 EUR, 6%
úrok z omeškania zo sumy 2.946,47 EUR od 14.8.2008 do zaplatenia a 6% úrok z omeškania zo sumy
3,56 EUR od 15.8.2008 do zaplatenia, 6% úrok z omeškania zo sumy 3,56 EUR od každého dňa
nasledujúceho po 15.8.2008 za obdobie od 16.8.2008 do 1.1.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
996,38 EUR, z toho trovy súdneho poplatku vo výške 329,62 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške
666,76 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 329,62 EUR na
účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O ďalších trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 24.6.2008 a doplneným dňa 17.6.2009 domáhala, aby súd
zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade na zaplatenie sumy 5.460,07 EUR so 6% úrokom z omeškania od
24.6.2008 do zaplatenia titulom trhového nájomného za užívanie bytu na B. XX, ktorého vlastníčkou

je žalobkyňa, s tým, že na predmetný byt sa vzťahuje vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvojač.V12003oregulovanomnájomnom,ktoréhovýškačiní1.880,-Sk,pričomžalovanív1.a2.rade
majú v nájomnej zmluve nájomné stanovené vo výške 313,- Sk mesačne, uvedená suma bola prevzatá
z nájomných zmlúv uzavretých s právnym predchodcom žalobkyne. Na pojednávaní dňa 25.1.2012
žalobkyňa zmenila právnu kvalifikáciu svojho nároku z nároku na zaplatenie zvýšeného nájomného na
nárok titulom bezdôvodného obohatenia za užívania nadmernej výmery bytu o 33,4 m2 za rok 2006,
2007 a 2008, keďže nájomná zmluva je uzatvorená na byt o výmere 62 m2 a žalovaní v 1. a 2.rade

bezdôvodne užívajú výmeru 95,4 m2.Žalovaní v 1. a 2.rade žiadali návrh zamietnuť s tým, že zvýšenie nájomného je nedôvodné, keďže
nájomná zmluva môže byť zmenená iba dohodou strán a nájomné bolo dojednané vo výške 313,- Sk
mesačne. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, plochu nad rámec zmluvy 33,4 m2 nikdy

nikoho nežiadali a nemajú o ňu záujem.

Súd vykonal dokazovanie listom vlastníctva č. XXXXX, kat. územie Stredné Mesto, okres Košice I, obec
Košice Staré mesto, zmluvou o nájme bytu zo dňa 5.10.1992, zmluvou o nájme bytu zo dňa 31.12.1999,
zmluvou o nájme bytu zo dňa 20.9.2000, zmluvou o nájme bytu zo dňa 5.3.2001, dotazníkom,
oznámením žalovanej v 2.rade, vyjadrením žalovanej v 2.rade zo dňa 10.3.2009, evidenčným listom

zo dňa 21.1.1991, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovaného v 1.rade, výpoveďou žalovanej v
2.rade, popisom ocenených prác, dodávok a nákladov, znaleckým posudkom Ing. Štefana Gubančíka
č. 58/2010, výpoveďou znalca, doplnením znaleckého posudku a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. územie Stredné Mesto, okres Košice I, obec Košice Staré mesto súd
zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - domu na B. XX, súp. č. XX na parc. č. XXX,
kat. územie Stredné Mesto, okres Košice I, obec Košice Staré mesto, titul nadobudnutia kúpna zmluva

X. XXXX/XXXX.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 5.10.1992 súd zistil, že U. U. ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako
nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu na B. XX v Košiciach, byt č. 001
o výmere 50 m2 a vedľajšej plochy 12 m2 na dobu neurčitú, nájomné 300,- Kčs mesačne.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.1999 súd zistil, že prenajímateľ JUDr. X. R., správca konkurznej

podstaty úpadcu Eurocomp, s.r.o. a žalovaný v 1.rade ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom bol nájom bytu č. 001 na B. XX v Košiciach o výmere 50 m2 a vedľajšej plochy 12 m2,
nájomné 313,- Sk mesačne.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.9.2000 súd zistil, že ASSET, a.s. ako prenajímateľ a žalovaný v 1.rade
ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme bytu č. 001 na B. XX v Košiciach o výmere 50 m2 obytnej plochy

a 12 m2 vedľajšej plochy. Nájomné vo výške 492,- Sk.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 5.3.2001 súd zistil, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný v 1.rade
ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme bytu č. 003 nachádzajúcom sa na 2. poschodí B. XX o výmere
50 m2 obytnej plochy, vedľajšej plochy 12 m2 s tým, že byt bude užívať s manželkou L. Y., synom
L. Y.Á., dcérou M. Y.. Nájomcovi je dobre známy stav bytu, nakoľko tento užíval už v čase uzavretia

zmluvy, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 5.10.1992. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú
od 1.1.2001. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi nájomné mesačne vo výške 313,- Sk.
Účinnosťou zmluvy stráca platnosť a účinnosť zmluva o nájme bytu zo dňa 5.10.1992 vrátane dodatku
zo dňa 2.5.1995 a zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.1999.

Z dotazníku súd zistil, že žalovaný v 1.rade ako nájomník bytu na B. XX, číslo bytu 001 vyhlasuje, že

údaje vyplnené v dotazníku sú presné a pravdivé. Nájomník -L. Y., trvalý pobyt od roku 1990, rozloha
bytu cca 100 m2, manželka L. Y., trvalý pobyt od roku 1990, spoločne bývajú syn L. Y. a dcéra M. Y..
Dotazník vypísaný 7.1.2001, podpísaný žalovaným v 1.rade.

Z oznámenia žalovanej v 2.rade súd zistil, že žalovaná v 2.rade prostredníctvom JUDr. Kristíny
Piovarčiovej listom zo dňa 15.5.2002 oznámila žalobkyni, že v septembri 2001 na požiadanie žalobkyne

sprístupnila byt, bytové priestory z dôvodu vymerania celého bytu, ktoré realizoval Ing. B. so svojím
spolupracovníkom, to znamená, že žalobkyňa pozná skutočné rozmery celého bytu.Z vyjadrenia žalovanej v 2.rade zo dňa 10.3.2009 z výzvy na zaplatenie dlžného nájomného odpoveď
súd zistil, že žalovaná v 2.rade nesúhlasí s navýšením mesačného neregulovaného nájomného. Plocha
v m2 nad rámec zmluvy t.j. 33,4 m2 je plocha, o ktorú nikdy nikoho nežiadala a nemá o ňu záujem.

Z evidenčného listu zo dňa 21.1.1991 súd zistil, že ku dňu 21.1.1991 vyhotovilo Bytové hospodárstvo,
štátny podnik evidenčný list na byt na G. (B. XX) v Košiciach na 2. poschodí, užívateľ - žalovaný v 1.rade,
osoby bývajúce v byte - žalovaný v 1.rade, žalovaná v 2.rade, syn L., dcéra M., výmera bytu obytná
plocha 50,5 m2, 1. izba 17,23 m2, 2. izba 13,57 m2, 3. izba 20,60 m2, časť podlahovej plochy kuchyne
1,50 m2 a vedľajšej miestnosti 12 m2.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza byt,

v ktorom bývajú žalovaní v 1. a 2.rade a to od roku 2000. V roku 2001 spísala so žalovanými v 1. a
2.rade nájomnú zmluvu v rovnakom znení ako bola nájomná zmluva uzatvorená s predchádzajúcom
vlastníkom, keďže k zmene zmluvy nebolo možné pristúpiť z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2.rade s tým
nesúhlasili. Výška nájomného bola preto stanovená na 313,- Sk mesačne a poplatky za vodu, elektrinu,
upratovanie spoločných priestorov. Od tejto doby prebiehali medzi účastníkmi rokovania, k dohode

nedošlo. V roku 2006 žalovaným ponúkla odstupné vo výške 650.000,- Sk s čím nesúhlasili. Vzhľadom k
tomu, že žalovaní v 1. a 2.rade užívali byt v centre mesta o rozlohe 95 m2 za nájomné 313,- Sk mesačne,
požadovala maximálne regulované nájomné vo výške 1.880,- Sk a následne trhové nájomné vo výške
7.000,- Sk. Dôvodom uzatvorenia novej nájomnej zmluvy v roku 2001 bola skutočnosť, aby žalovaní v
1. a 2.rade vedeli, kto je vlastníkom bytu a komu majú platiť nájomné. Výška bola stanovená na 313,- Sk

mesačne, keďže žalovaní v 1. a 2.rade neboli ochotní podpísať inú zmluvu. Žalobkyňa v čase podpisu
nájomnej zmluvy so žalovanými nemala vedomosť o rozlohe bytu, o tejto skutočnosti sa dozvedela až
neskôr, keď si dala zamerať budovu a následne zistila, že užívajú väčšiu plochu ako plochu uvedenú
v nájomnej zmluve. Žalobkyňa sa domnieva, že časť bytu užívaná ako kúpeľňa, záchod, kúpeľňa bola
pravdepodobne samostatný byt spolu s vedľajšími miestnosťami, ktoré sú pripojené k susednému bytu,

kde nájomcovia taktiež užívajú väčšiu výmeru ako by fakticky mali.

Z nájomnej zmluvy vyplýva, že rozloha bytu je 62 m2, táto výmera bola aj v predchádzajúcich nájomných
zmluvách, žalobkyňa má zameranie budovy a vie, že žalovaní v 1. a 2.rade užívajú 95 m2, nevie akým
spôsobom sa tento priestor dostal do užívania žalovaných, nakoľko nehnuteľnosť prebrala až v roku
2000.

Z výpovede žalovaného v 1.rade súd zistil, že byt užívali od roku 1988, do užívania im bol pridelený
ako holobyt a zrekonštruovali ho. Riadne platili nájomné prvej reštituentke, pani U. a potom ďalším
vlastníkom nehnuteľnosti a nikdy neboli problémy. Keď sa stala vlastníčkou domu žalobkyňa, začalo
dochádzať k verbálnym útokom z jej strany a začala im odstavovať vodu. V súčasnosti je byt
zdevastovaný, nebývajú v ňom, chodia do neho sporadicky. Je pravdou, že byt má rozlohu 95 m2 a

nevie prečo je v zmluve uvádzaná rozloha 62 m2. Rozlohu 95 m2 mal už v roku 1988. Pôvodný výmer na
byt nemá. V čase podpisu nájomnej zmluvy so žalobkyňou vedel, že výmera bytu uvádzaná v nájomnej
zmluve 62 m2 nesedí s výmerou bytu, ktorá činila 95 m2, v čase podpisu nájomnej zmluvy so žalobkyňou
videl, že výmera je uvedená 62 m2, avšak túto skutočnosť nenamietal.

Z výpovede žalovanej v 2.rade súd zistil, že žalovaní v 1. a 2.rade od roku 1988 byt rekonštruovali, keďže

v pôvodnom stave išlo o holobyt. V roku 2001 žalobkyňa pristúpila k výmene strešnej krytiny, začalo
do bytu zatekať. V roku 2002 došlo k výpadku osvetlenia, od septembra 2004 do novembra 2004 bola
odstavenávoda,vdecembri2004boladodávkavodyobnovenádomarca2005,potomdošlokopätovnej
odstávke vody a na základe predbežného opatrenia súdu žalobkyňa opätovne zapojila vodu. Žalovaná v
2.rade od roku 2004 v byte nebýva, nakoľko je zdevastovaný po zatečení a treba ho vymaľovať. Byt má

rozlohu cca 95 m2. Keď žalobkyňa doniesla návrh nájomnej zmluvy, žalovaná v 2.rade je hovorila, že
užíva plochu väčšiu ako 62 m2. V byte sa nenachádza kotol, tento bola odmontovať žalovaná v 2.rade.

Z popisu ocenených prác, dodávok a nákladov súd zistil, že Športprojekta projektová a inžinierska
organizácia vyčíslila náklady prác na 53.886,- Kčs, dátum a odberateľ nie je na popise uvedený, rukouje dopísané byt L. Y., G. XX, Košice a rukou dopísané júl 1990. Zvislé konštrukcie, úprava povrchov
20.105,70 Kčs, stolárske konštrukcie 10.346,- Kčs, montáž 642,20 Kčs, maľby spolu, dodávka 5.050,-
Kčs a montáž 3.920,80 Kčs.

Zo znaleckého posudku Ing. Štefana Gubančíka č. 58/2010 súd zistil, že žalovaní v 1. a 2.rade užívajú
byt č. 003 na 2. poschodí meštiackeho domu, súp. č. 93 na parcele XXX, B. XX, Košice. Orientácia
bytu z dvoch strán na východnej strany do dvora, na západnej do schodišťového priestoru prekrytého
priehľadnou oceľovo sklenou strechou. Byt bol po pridelení v roku 1988 kompletne rekonštruovaný
doterajším nájomcom s čiastočne upravenou dispozíciou, oddelenej obývacej izby od chodby a zrušenie

deliacej priečky v chodbe. Byt pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva, t.j. kuchyne, chodby,
kúpeľne s WC, sklad a balkón sprístupnený cez otvorenú chodbu. Pôvodný návrh usporiadanie bytu je
zrejmý zo schémy, príloha č. 10, nový z projektovej dokumentácie, príloha č. 7. Ide o byt II. kategórie.
Znalec pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie bod 6 vybavenosť a príslušenstvo bytu, byt
vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, trieda 5. Byt rozloha 87,40 m2. Znalec stanovil výšku trhovej ceny
nájomného za užívanie bytu č. 003 na 2. poschodí na B. XX v Košiciach za rok 2006 27,50 EUR/m2

ročne, za rok 2007 31,23 EUR/m2 ročne a za rok 2008 30,63 EUR/m2 ročne.

Z výpovede znalca Ing. Štefana Gubančíka súd zistil, že do podlahovej plochy v znaleckom posudku
je uvedená podlahová plocha 87,40 m2, pričom k bytu patrí aj balkón o výmere 8 m2. Trhová cena
nájmu podlahovej plochy balkónu by bola totožná ako trhová cena nájmu podlahovej plochy bytu.
Pri určení trhovej hodnoty bytu v znaleckom posudku vychádzal z počiatočného stavu, teda od nuly

pri nezapočítaní rekonštrukcií, ktoré urobila žalovaná, nakoľko náklady, ktoré boli vynaložené na
rekonštrukciubytužalovanýmisúzanedbateľnéoprotinákladom,ktorévynaložilanarekonštrukciudomu
žalobkyňa. Trhová hodnota, ktorú určil, je minimálnou hodnotou nájmu. Znalec po fyzickej ohliadke videl,
že rekonštrukcia, ktorá bola uvedená v listinných dôkazoch predložených žalovanými bola aj fyzicky
vykonanáapristanovenítrhovejcenynájmuvychádzalzostavubytuakobybolholobytomanezapočítal

ani sanitu, kuchynskú linku a iné zariadenia. Byt zaradil ako byt II. kategórie z dôvodu, že v byte nie je
funkčné kúrenie, v prípade, že by kúrenie, ktoré je inštalované v predmetnom byte, bolo funkčné, teda
bol by namontovaný kotol, išlo by o byt prvej kategórie. Podľa znalca je byt neobývateľný, je potrebné
vymeniť podlahy, omietku, byt je vlhký, je potrebné vymeniť okná. V prípade, že by znalec zohľadnil stav
bytu k dátumu uplatnenia nároku a nie stav bytu ako holobytu, išlo by o veľmi malú odchýlku, keďže

investície žalovaných na byt boli 152.000,- Sk a investície žalobkyňou do domu činili 10.000.000,- Sk.
Odchýlka by bola 5% max. 10%.

Z doplnenia znaleckého posudku č. 58/2010, č. 68/2011 Ing. Štefana Gubančíka súd zistil, že výška
trhového nájomného za užívanie bytu I. kategórie č. 003 na 2. poschodí bytového domu B. XX v
Košiciach je za rok 2006 - 34,49 EUR/m2 ročne, za rok 2007 - 38,73 EUR/m2 ročne a za rok 2008 -

38,98 EUR/m2 ročne.

Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ v platnom znení kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ v platnom znení nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ust. § 686 ods. 1,2 OZ v platnom znení nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a

rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá
sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.Podľa ust. § 868 OZ v platnom znení pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 871 ods. 1 OZ v platnom znení právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 153 štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do
osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené

inak.

Podľa ust. § 154 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným
miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi
aleboinýmiskutočnosťamiustanovenýmitýmtozákonomvznikneobčanoviprávo,abysnímorganizácia
uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa ust. § 155 OZ v znení platnom do 31.12.1991 právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní
a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu
sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu
uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva
užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený

spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

Podľa ust. § 175 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991 ak za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva o úhrade za užívanie
bytu a za služby spojené s užívaním bytu 60/1964 Zb. v znení platnom do 15.1.1992 táto vyhláška

sa vzťahuje na byty prenechávané do užívania občanom v domoch spravovaných socialistickými
organizáciami a v domoch v súkromnom vlastníctve.

Podľa § 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd zákon sa
vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám
odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia

č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického
sektoru, podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového
majetku, a znárodnením zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev,
vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948. Za odňatie
vlastníckeho práva podľa tohto zákona sa považuje aj prechod vlastníckeho práva na základe kúpnej

zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.

Podľa ust. § 2 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd zmiernenie
následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva vo vydaní veci fyzickej alebo súkromnej
právnickej osobe, ktorej bola odňatá (ďalej len "vlastník") na základe predpisov uvedených v § 1, v
poskytnutí peňažnej náhrady (§ 14) alebo vo vydaní kúpnej ceny (§ 15) alebo v doplatku rozdielu medzi

peňažnou náhradou a kúpnou cenou (§ 16).

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
dňom prevzatia nehnuteľnosti oprávnená osoba vstupuje do práv a záväzkov prenajímateľa, ktorýuzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu alebo zmluvu o nájme nebytového priestoru v prevzatej
nehnuteľnosti.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd vyhodnotil vyššie uvedené vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k
záveru, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2000 nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, domu a dvoru súp. č. 93 na parc. č. 83, kat. územie Stredné Mesto, obec Košice Staré
mesto, okres Košice I zapísaných na LV č. XXXXX. V predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza byt č. 003,
ktorého užívateľmi boli žalovaní v 1. a 2.rade od roku 1988. Žalovaní v 1. a 2.rade užívajú predmetný byt
odroku1988,pretosúdposudzovalprávnytitulužívaniapodľaprávnychpredpisovúčinnýchvroku1988.

Vsúladesust.§154ods.1a§155ods.1,2OZvsúladesust.§175OZúčinnéhodo31.12.1991vznikalo
právoužívaťbytnazákladerozhodnutiaoprideleníbytuadohodeoodovzdaníaprevzatíbytuazápisnici
o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Listinné dôkazy o takýchto právnych úkonoch neboli predložené.
Žalobkyňa tvrdila, že v spisovej agende, ktorú prevzala od predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností sa
takéto listiny nenachádzali a žalovaní v 1. a 2.rade taktiež nemajú k dispozícií predmetné listiny. Jediným

relevantným listinným dôkazom o existencii práva užívať predmetný byt žalovanými v 1. a 2.rade je
evidenčný list, ktorý vydalo Bytové hospodárstvo, štátny podnik dňa 21.1.1991 a to na základe vyhlášky
č.60/1964Zb.oúhradáchzaužívaniebytuazaslužbyspojenésužívanímbytu.Evidenčnýlistmávšetky
náležitosti listiny, ktorá sa v predmetnom období vyhotovovala a obsahuje údaje o osobách bývajúcich
v byte, výmeru bytu a to spolu 62,50 m2 ako aj výpočet nájomného podľa citovanej vyhlášky. Žalobkyňa

spochybnila existenciu právneho titulu žalovaných v 1. a 2.rade na užívanie predmetného bytu, keďže
neboli predložené listiny nevyhnutné pre vznik užívacieho práva, práva užívať byt. Súd preto posúdil
predbežnú otázku a to, či vzniklo právo užívania predmetného bytu žalovaným v 1. a 2.rade a dospel
k záveru, že samotné nepredloženie rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu, nemôže byť dôvodom na ustálenie záveru, že takýto právny titul tu nevznikol a to jednak

s poukazom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2.rade najneskôr od roku 1991 predmetný byt užívali, z
listinných dôkazov vyplýva, že vykonali rozsiahlu rekonštrukciu predmetného bytu a je nepochybné, že
evidenčný list, ktorý bol predložený, vydalo Bytové hospodárstvo, štátny podnik, ktoré bolo oprávnené
vykonávať správu bytov a že v evidenčnom liste, bolo uvedené, že bol vydaný podľa vyhlášky č. 60/1964,
ktorá upravovala platby za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu a vzťahovala sa na byty

prenechané do užívania občanov v domoch spravovaných socialistickými organizáciami. Tieto jednotlivé
dôkazy súd vyhodnotil tak, že ak bol vyhotovený evidenčný list o úhradách za užívanie bytu, bolo
nepochybne preukázané, že byt bol riadne pridelený a odovzdaný žalovaným v 1. a 2.rade a že žalovaní
v 1. a 2.rade sa stali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami spoločnými užívateľmi predmetného
bytu.

Nehnuteľnosť, v ktorej sa byt nachádza, bola na základe zák. č. 43/1990 Zb. vydaná pôvodnej vlastníčke
predmetného bytu U. U.M., ktorá dňa 5.10.1992 uzatvorila so žalovaným v 1.rade zmluvu o nájme bytu,
nájomné 300,- Kčs mesačne, výmera bytu bola stanovená na 50 m2 obytnej plochy a 12 m2 vedľajšej
plochy. Dňa 31.12.1999 uzatvoril právny nástupca pôvodnej reštituentky U. U., správca konkurznej
podstaty úpadcu Eurocomp, s.r.o. nájomnú zmluvu so žalovaným v 1.rade, ktorej predmetom bol byt

o výmere 50 m2, vedľajšia plocha 12 m2 na B. XX v Košiciach, nájomné bolo stanovené na 313,- Sk
mesačne s tým, že strácajú platnosť zmluvy o nájme zo dňa 5.10.1992 a 2.5.1995. Dňa 20.9.2000
uzatvoril so žalovaným v 1.rade ako nájomcom nájomnú zmluvu ASSET, a.s., predmet byt na B. XX v
Košiciach o výmere 50 m2 obytnej plochy, vedľajšia plocha 12 m2, nájomné 492,- Sk mesačne. Dňa
5.3.2001 uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný v 1.rade ako nájomca zmluvu o nájme bytu

č. 003 na 2. poschodí na B. XX v Košiciach o výmere 50 m2 obytnej plochy a 12 m2 vedľajšej plochy,
nájomné 313,- Sk mesačne s tým, že byt bude užívať aj manželka žalovaného v 1.rade - žalovaná v
2.rade a deti L. Y. a M. Y..

Je nepochybné, že dňom prevzatia nehnuteľnosti domu na B. XX v Košiciach U. U. v zmysle ust. §
12 ods. 1 zák. č. 403/1990 o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd vstúpila U. U. do práv

a záväzkov prenajímateľa bytu č. 003, ktorého užívateľmi a od 1.1.1992 spoločnými nájomcami boli
žalovaní v 1. a 2.rade. Nájomná zmluva, ktorú uzatvorila dňa 5.3.2001 žalobkyňa ako prenajímateľa žalovaný v 1.rade ako nájomca bola zmluvou o nájme bytu, ktorou vznikol nájomný pomer medzi
žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2.rade ako spoločnými nájomcami
aj keď nie je žalovaná v 2.rade ako nájomca v zmluve uvedená, keďže v čase uzatvorenia zmluvy

o nájme bytu boli žalovaní v 1. a 2.rade manželmi a žili v spoločnej domácnosti, čo je aj uvedené
v písomnom vyhotovení zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v nájomnej zmluve zo dňa 5.3.2001 účastníci
zmluvy deklarovali, že účinnosťou zmluvy stráca platnosť a účinnosť zmluva o nájme zo dňa 5.10.1992
uzatvorená s U. U. vrátane dodatku zo dňa 2.5.1995 a zmluva o nájme zo dňa 31.12.1999, avšak
nedošlo k zrušeniu zmluvy uzatvorenej s ASSET, a.s. zo dňa 20.9.2000, bola zmluva zo dňa 5.3.2001

novelizáciou zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.9.2000.

Vzhľadom k tomu, že zo znaleckého posudku Ing. Gubančíka vyplýva, že rozloha bytu č. 003, ktorý
užívajú žalovaní v 1. a 2.rade je 87,40 m2 a 8 m2 balkón, t.j. 94,40 m2, pričom z evidenčného listu z
21.1.1991 vyplýva, že byt má výmeru 50,50 m2 a 12 m2 vedľajšej plochy, t.j. 62,50 m2 a všetky nájomné
zmluvy vrátane nájomnej zmluvy uzatvorenej s pôvodnou reštituentkou predmetnej nehnuteľnosti U. U.
identifikujú byt o výmere podlahovej plochy 62 m2, súd posudzoval obsah zmluvy o nájme bytu, čo do

predmetu nájmu. Z vykonaného dokazovania a to z výpovede žalovaných v 1. a 2.rade ako aj z plánov
predmetného bytu z roku 1991 vyplýva, že už v čase rekonštrukcie predmetného bytu mal byt výmeru
v takom rozsahu ako výmeru definoval znalec v znaleckom posudku t.j. 94,40 m2. Táto skutočnosť
však nie je rozhodujúca pre ustálenie predmetu nájmu čo do rozlohy predmetného bytu. Pre posúdenie
predmetu nájmu je relevantná vôľa pôvodného prenajímateľa t.j. socialistickej organizácie, ktorá v roku

1991 vyhotovila evidenčný list, z ktorého je zrejmé, že žalovaným v 1. a 2.rade mal byť pridelený do
užívania byt o výmere 62,50 m2. Vzhľadom k tomu, že súd ustálil, že zmluva o nájme bytu uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2.rade 5.3.2001 je novelizáciou zmluvy z roku 2000 a aj v tejto je
taktiež uvedená výmera bytu 62 m2, súd dospel k záveru, že vôľa účastníkov zmluvy je deklarovaná v
zmluvách o nájme bytu, kde je uvedená podlahová plocha bytu 62 m2. Užívanie výmery nad rozlohu 62

m2 t.j. 34,4 m2 je užívaním bez právneho dôvodu. Pre tento záver súdu je irelevantné, že žalovaní v 1. a
2.rade tvrdili, že pri predložení zmluvy o nájme bytu na podpis žalobkyňou dňa 5.3.2001 vyplnili dotazník,
ktorý im predložila žalobkyňa a uviedli, že rozloha bytu je cca 100 m2, keďže žalobkyňa v čase podpisu
zmluvy 5.3.2001 disponovala iba evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu, v ktorom bola
uvedená rozloha bytu 62,50 m2. Projektová dokumentácia k predmetnému bytu nebola do dňa podpisu

zmluvy vyhotovená, táto bola vyhotovená až 1.5.2001 na podnet žalobkyne, z ktorej žalobkyňa zistila,
že žalovaní užívajú výmeru podlahovej plochy nad výmeru pôvodne prideleného bytu 62 m2.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2.rade užívajú byt o výmere
95,4 m2, pričom na základe nájomnej zmluvy užívajú 62 m2 a 33,4 m2 užívajú bez právneho dôvodu.

Pokiaľ ide o posúdenie predmetného bytu či ide o byt I. alebo II. kategórie súd vychádzal z trhovej ceny

nájmu bytu I. kategórie v zmysle znaleckého posudku, doplňujúceho znaleckého posudku a výpovede
znalca mal súd za to, že aj keď v súčasnosti je v predmetnom byte odmontovaný kotol a byt iba z
uvedeného dôvodu, je definovaný ako byt II. kategórie, v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi
účastníkmi v roku 2001 mal byt charakter bytu I. kategórie a to bez ohľadu na skutočnosť, že bol
odovzdaný v roku 1991 ako byt II. kategórie a stav bytu ako bytu I. kategórie zabezpečili rekonštrukciou

žalovaní v 1. a 2.rade, vzhľadom na pomer investícií žalovaných v 1. a 2.rade cca 150.000,- Sk a pomer
investícií žalobkyne v zmysle znaleckého posudku cca 10.000.000,- Sk do predmetnej nehnuteľnosti.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie za užívanie výmery bytu 33,4 m2 za rok 2006, 2007 a 2008. Výšku bezdôvodného
obohatenia mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku Ing. Štefana Gubančíka, ktorý ustálil

všeobecnú hodnotu nájmu ako trhovú cenu nájomného bytu I. kategórie za rok 2006 - 34,49 EUR/m2
ročne, za rok 2007 - 38,73 EUR/m2 ročne, za rok 2008 - 38,98 EUR/m2 ročne, t.j. rok 2006 - 34,49 EUR
x 33,4 m2 - 1.151,97 EUR, rok 2007 -38,73 EUR x 33,4 m2 - 1.293,58 EUR a rok 2008 - 38,98 EUR x
33,4 m2 - 1.301,93 EUR, spolu 3.747,47 EUR.

Keďže žalobkyňa si pôvodne uplatnila návrh na zaplatenie 5.460,06 EUR a súd priznal žalobkyni nárok

vo výške 3.747,47 EUR, v prevyšujúcej časti istiny návrh zamietol.Žalobkyňa si uplatnila spolu s istinou 5.460,06 EUR aj príslušenstvo 6% úrok z omeškania od 24.6.2008
do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nadmernej výmery bytu o 33,4 m2 za
rok 2006, 2007 a 2008. Keďže v občianskom zákonníku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je

vymedzený čas plnenia, je potrebné podľa ust. § 563 Obč. zák. vychádzať z toho, že obohatený je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiada o splnenie a ak nedošlo
požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, zročnosť pohľadávky
teda nastane deň po doručení návrhu žalovanému. Keďže žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v 1. a 2.rade do doručenia návrhu na začatie konania,

súd mal za to, že zročnosť pohľadávky nastala dňa 13.8.2008. Žalovaná v 2.rade prevzala návrh na
začatie konania dňa 12.8.2008 a žalovaný v 1.rade si zásielku v odbernej lehote neprevzal, zásielka sa
vrátila Okresnému súdu Košice I ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 12.8.2008. Súd považoval za deň
doručenia žaloby žalovanej v 1. aj v 2.rade deň 12.8.2008. Nasledujúci deň, t.j. dňa 13.8.2008 nastala
splatnosť bezdôvodného obohatenia splatného za obdobie od 1.1.2006 do 12.8.2006, preto súd zaviazal
žalovanýchv1.a2.radezaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniazbezdôvodnéhoobohateniazarok2006zo

sumy 1.151,97 EUR, za rok 2007 zo sumy 1.293,58 EUR a z alikvotnej časti bezdôvodného obohatenia
za rok 2008 t.j. za obdobie od 1.1.2008 do 12.8.2008 (1.301,98 EUR - bezdôvodné obohatenie za
366 dní roka 2008 deleno 366 t.j. 3,56 EUR denné bezdôvodné obohatenie x 225 dní, t.j. 801 EUR),
ktoré sa stalo splatné dňa 13.8.2008 a omeškanie nastalo 14.8.2008. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si
uplatnilaúrokzomeškaniazcelejpriznanejsumyzarok2008t.j.zosumy1.301,93EURod24.6.2008do

zaplatenia, pričom k omeškaniu došlo zo sumy prevyšujúcej 801 EUR t.j. do 13.8.2008 za 255 dní roku
2008, vždy nasledujúci deň po dni nasledujúcom od 13.8.2008, pričom výška bezdôvodného obohatenia
za každý deň roka 2008 činila 1.301,93 deleno 266, čo činí 3,56 EUR, súd zaviazal žalovaných v 1. a
2.rade zaplatiť úrok z omeškania od každého dňa od 14.8.2008 do 31.12.2008, vždy od nasledujúceho
dňa,t.j.od15.8.2008až1.1.2009dozaplateniaavprevyšujúcejčastiúrokuzomeškanianávrhzamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade, ktorí
v konaní úspech nemali, nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie
práva, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Trovy konania žalobkyne
pozostávajú pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške
329,62 EUR (9.930,- Sk) a z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobkyne.

Odmena za právne zastúpenie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.12.2008
je za 2 úkony právnej služby vo výške 294,76 EUR (8.880,- Sk), t.j. 1. príprava a prevzatie zastúpenia
dňa 10.6.2008 (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) - 1 x 4.250,- Sk (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x
190,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), 2. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 23.6.2008 (§ 14 ods.

1 písm. c) cit. vyhl.) - 1 x 4.250,- Sk + režijný paušál 1 x 190,- Sk.

Za 3 úkony právnej služby je odmena za právne zastúpenie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
účinnom do 31.5.2010 vo výške 338,82 EUR, t.j. 1. účasť na pojednávaní dňa 17.6.2009 (§ 14 ods. 1
písm. d) cit. vyhl.) - 1 x 141,09 EUR (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 6,95 EUR (§ 16 ods. 3

cit. vyhl.), 2. účasť na pojednávaní dňa 25.2.2010 odročenom bez prejednania veci (§ 14 ods. 1 písm.
d) cit. vyhl.) 1 x 35,27 EUR (§ 10 ods. 1 v spojení s ust. 14 ods. 5 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 7,21
EUR, 3. účasť na pojednávaní dňa 22.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) - 1 x 141,09 EUR + režijný
paušál 1 x 7,21 EUR.

Za 5 úkonov právnej služby je odmena za právne zastúpenie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
účinnom od 1.6.2010 vo výške 636,90 EUR, t.j. 1. písomné podanie zo dňa 21.2.2011 (§ 14 ods. 1 písm.
c) cit. vyhl.) - 1 x 141,09 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 7,21 EUR (§ 16 ods. 3 cit.
vyhl.), 2. účasť na pojednávaní dňa 10.3.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) - 1 x 141,09 EUR +
režijný paušál 1 x 7,21 EUR, 3. účasť na pojednávaní dňa 29.6.2011 odročenom bez prejednania veci

(§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) - 1 x 35,27 EUR (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s ust. 14 ods. 5 písm. b)cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 7,41 EUR, 4. účasť na pojednávaní dňa 20.10.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c)
cit. vyhl.) 1 x 141,09 EUR + režijný paušál 1 x 7,41 EUR, 5. účasť na pojednávaní dňa 25.1.2012 (§ 14
ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) 1 x 141,09 EUR (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 7,63 EUR.

Trovy právneho zastúpenia činia 1.270,48 EUR. Žalobkyňa si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo
výške 666,76 EUR, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 666,76 EUR podľa ust. § 151
Ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania vo výške 996,38 EUR, z toho
súdny poplatok 329,62 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 666,76 EUR.

Keďže žalobkyňu, ktorej bola v konaní priznaná náhrada trov zastupoval advokát, súd uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi

žalobkyne.

O trovách štátu rozhodol súd podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že súd priznal
v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. žalobkyni náhradu trov konania, zaviazal podľa výsledku
žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť spoločne a nerozdielne štátu trovy konania vo výške 330,84 EUR
spočívajúce v odmene za podaný znalecký posudok podľa uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa

19.1.2011, č.k. 40C/24/2008-224.

Keďže uznesenie o odmene znalca za podanie doplnku k znaleckému posudku nie je v súčasnosti
právoplatné, o ďalších trovách štátu, ktoré týmto vzniknú, bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )