Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713010433
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713010433.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2015
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovanej

M. Q.nar. XX.XX.XXXX, v B. Z. trvale bytom B., W. XXXX/X, t.č. bytom L., N. XXX/A, na verejnom

zasadnutí prítomnej,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/103/2013 zo dňa 09.04.2014
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná M. podľa § 285 písmeno b) Tr. por. oslobodená spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sp. zn. Pv 1168/13 zo dňa 15.11.2013,
v ktorej jej kládla za vinu, že sa mala dopustiť pokračovacieho prečinu krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako svedok v trestnom konaní vedenom
na Okresnom riaditeľstve PZ Považská Bystrica, Odvbore kriminálnej polície pod ČVS:ORP-195/OVK-

PB-2013 po zákonnom pouční svedka v trestom konaní dňa 22. 03. 2013 a dňa 23. 03. 2013
na Okresnom riaditeľstve PZ Pov. Bystrica, Odbore kriminálnej polície, pred vyšetrovateľom PZ, do
zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, dňa 23. 03. 2013 na Okresnom riaditeľstve PZ Pov.
Bystrica, Odbore kriminálnej polície, pred vyšetrovateľom PZ, do zápisnice o konfrontácii s obv. L. V.,
uviedla, že ju L. V. odo dňa 18. 10 . 2012 do 22. 3. 2013 v priestoroch bytu, nachádzajúceho sa na
adrese L. XXXX/XX v B. Z. v čase, keď bola tehotná, fyzicky a psychicky týral, a to najmä bitím po tvári

otvorenou dlaňou a päsťami, trhaním vlasov, dusením vankúšom, škrtením retiazkou, vyhrážaním sa
vyhodenímzokna,poposlednomútokuzodňa22.03.2013,kedyjuzbilkovovýmobuvákomaopaskom,
bola ošetrená v NsP Pov. Bystrica, pretože utrpela povrchné poranenia sánky vľavo, zmliaždenie ľavého
predlaktia, hrudníka, pravého a ľavého kolena, podrobne popísala jednotlivé útoky L. V. voči nej a
následky spôsobené týmito útokmi, uviedla, že mala z L. V. strach, pričom na základe týchto skutočností
vyšetrovateľ PZ uznesením ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 zo dňa 23. 03. 2013 vzniesol obvinenie L. V.

za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. Zák. a viedol proti nemu
trestné stíhanie a až následne po tom, čo do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 04.
06. 2013 uviedla, že vo svojich predchádzajúcich výpovediach si veľa vecí vymyslela, celé to nafúkla
a zveličila nakoľko bola podráždená a nahnevaná na L. V. po tom čo ju zbil obuvákom a opaskom,
postupnesavyjadrilakuvšetkýmútokomL.V.tak,že,úderynatvárpopísalaužibaakoletmépotľapnutia
dlaňou na tvár, dusenie a škrtenie označila za súčasť sexuálnych hier s L. V., k trhaniu vlasov uviedla,

že išlo o umelo nadpojené vlasy, ktoré uvoľnili po jemnom potiahnutí a uviedla, že si vymyslela , že ju
chcel L. V. vyhodiť z okna, nič také sa nikdy nestalo, ani ju nikdy neohrozoval na živote, k poslednémuútoku zo dňa 22. 03. 2013 uviedla, že ju síce L. V. párkrát udrel obuvákom a opaskom, ale v čase útoku
bola pod perinou, ktorá perina značne tlmila dopadajúce údery a L. V. si dával pozor, aby ju neudrel
do brucha, pričom L. V. charakterizovala ako veľmi citlivého chlapa, ktorý sa snaží vyhýbať hádkam, na

základe týchto skutočností prokurátor Okresnej prokuratúry Pov. Bystrica uznesením sp. zn. Pv 355/13
zo dňa 25. 06. 2013, právoplatným dňa 02. 07. 2013, podľa § 214 ods. 1 Tr. por. postúpil trestnú obv. L.
V. na prejednanie priestupku, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice

o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátorka odvolanie podrobne
písomne odôvodnila. Obdobne ako súd prvého stupňa v rozsudku aj prokurátorka popísala výsledky
dokazovania (výpovede obžalovanej, svedkov, znalca, priestupkový spis), pričom na rozdiel od súdu
prvého stupňa považovala obranu obžalovanej za účelovú, pričom táto obrana nebola v priebehu
pojednávania potvrdená. Svedkovia G. a F. V. popreli, že by nahovárali obžalovanú na zmenu
výpovede. Súd prvého stupňa nesprávne oprel svoje rozhodnutie predovšetkým o skutočnosti, že L. V.

v dňoch 21.- 22.03.2013 fyzicky napadol obžalovanú, a teda táto ho vo svojich výpovediach v dňoch
22. - 23.3.2013 lživo neobvinila z trestného činu. Menovaná tu však vypovedala aj o iných fyzických
útokoch ešte aj v roku 2012, pričom tieto uvádzané útoky vo svojej vzájomnej súvislosti naplnili znaky
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Na základe toho bolo
L. V. pre tento zločin vznesené obvinenie a bol tiež vzatý do väzby. Tieto ostatné útoky vtedy obvinený

poprel a v priebehu prípravného konania ani neboli preukázané. Konanie poškodeného L. V. bolo preto
kvalifikované len ako priestupok, pričom vtedy obvinený L. V. bol prokurátorkou prepustený z väzby na
slobodu. Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok, pretože
konanie obžalovanej malo byť kvalifikované ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
ods. 1 Tr. zák. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. navrhla vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaná M. Q. uviedla, že celé jej konanie spadá
do obdobia, kedy bola s poškodeným L. V. tehotná. V dôsledku stresov sa jej o mesiac skôr narodil
syn, pričom rodičia poškodeného hneď po pôrode chceli od nej, aby stiahla výpoveď, aby tento
nebol vo väzbe. Ďalej na verejnom zasadnutí obžalovaná uviedla, že nemala iné východisko, mala

novonarodeného syna, nemala skončenú strednú školu a nemala kde bývať. Preto svoju pôvodnú
výpoveď „stiahla“, pričom pred odvolacím súdom uviedla, že tieto pôvodné výpovede boli pravdivé.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záverom, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého
stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré následne vyhodnotil a

podrobne odôvodnil svoj záver o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Nie je pritom dôležité či
obrana obžalovanej na hlavnom pojednávaní nemala byť podľa prokurátorky potvrdená, ale to, či bola
aj jednoznačne vyvrátená. K tomuto však nedošlo, pričom svedok, ktorý ako poškodený vypovedá o
konaní páchateľa voči svojej osobe, nezodpovedá za správnosť následne použitej právnej kvalifikácie
policajtom. Voči poškodenej L. V. používal fyzické násilie a to, že všetky tvrdenia obžalovanej

neboli v pôvodnom konaní voči L. V. preukázané, neznamená, že táto „klamala“. Veď k následnému
priestupkovému konaniu L. V. došlo len preto, že obžalovaná tesne po pôrode, nepochybne v zlom
duševnom rozpoložení, vypovedala dňa 04.06.2013 v prospech L. V.. Nepriaznivé okolnosti na
strane obžalovanej ako je predčasné narodenie nemanželského dieťaťa, keď otec dieťaťa je vo
väzbe kvôli jej výpovedi, neskončená škola, nezabezpečené bývanie s dieťaťom, umožnilo aj bez

znaleckéhodokazovania konajúcimsúdomustáliť,žedňa04.06.2013obžalovanávypovedalavtakomto
zlom duševnom rozpoložení v stresovej situácii. Ak k tomu pristúpi aj určitý „tlak“ okolia, je logické, že
obžalovaná nezvolila za svoju prioritu trestné stíhanie otca svojho novonarodeného dieťaťa.
Z takto rozvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že
žalovaný skutok nie je trestným činom. Vyššieuvádzané okolnosti pritom majú význam aj z pohľadu

znižovania závažnosti činu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.