Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/960/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610207195
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kožár
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5610207195.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: K. Š., W.. XX.XX.XXXX,
zomr. 06.12.2013, naposledy bytom H. XXXX/X, N. Y., pre vymoženie pohľadávky 186,58 eura
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, pod sp. zn. EX 1895/2010, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., trovy
exekúcie vo výške 82,44 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., sa dňa 04.08.2010 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. EX 1895/2010 pre vymoženie pohľadávky vo výške 186,58 eura s príslušenstvom.

Pohľadávka bola priznaná vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 1Ro/210/2006 zo dňa 25.04.2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia
č. 5505 025609* zo dňa 16.09.2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 186,58 eura s príslušenstvom a trovy
exekúcie.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7Er/960/2010-22 zo dňa 14.08.2014 pripustil, aby z

konania vystúpil oprávnený a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266. Uvedené rozhodnutie sa
nepodarilo doručiť povinnému do vlastných rúk. Súdu sa dňa 08.09.2014 vrátila zásielka s oznámením
poštového doručovateľa, že adresát zomrel. Následne bolo zistené, že povinný zomrel dňa 06.12.2013,
pričom dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) sa viedlo pred tunajším súdom pod sp. zn.

4D/416/2013. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu o zmene účastníkov konania právne neúčinné.

Súdny exekútor si podaním, doručeným dňa 24.03.2015, uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 140,81
eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovou smrťou.

Z pripojeného dedičského spisu 4D/416/2013 bolo zistené, že povinný zomrel dňa 06.12.2013 a
dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4D/416/2013-39 zo dňa
10.04.2014 zastavené podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
nakoľko poručiteľ (povinný) zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.05.2014.

Povinný zomrel dňa 06.12.2013, t. j. v priebehu exekúcie. V prípade, že zomrie povinný, v exekúcii sa
pokračuje proti jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu tak smrťou povinného nezanikajú, ale v zmysle § 37 ods.
3 Exekučného poriadku prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom
jeho práv a povinností, pričom veritelia od nich môžu požadovať uspokojenie svojich pohľadávok do

výšky nadobudnutého dedičstva.

Súd však má v danom prípade za preukázané, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty
(vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb) a dedičské konanie bolo pre nemajetnosť právoplatne
zastavené. Nakoľko povinný zomrel nemajetný (žiadny dedič nevstúpil do jeho povinností), súd v
zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu
na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri

výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor
a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného
oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi,
PhD., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z obsahu exekútorského spisu, a to z listiny označenej ako „Vyčíslenie zostatkovej dlžnej čiastky“ z
13.03.2013 je zrejmé, že súdny exekútor v priebehu exekúciu vymohol čiastku 350,- eur. Podľa § 16 ods.

2 vyhlášky je potom potrebné pri určovaní odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti postupovať
podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, to znamená, že súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo
základu na jej určenie, t. j. z výšky vymoženej pohľadávky. Takto vypočítaná odmena predstavuje 70,-
eur (20 % z 350,- eur = 70,- eur). Nakoľko si exekútor vo vyúčtovaní uplatnil odmenu v sume 60,- eur,
s poukazom na vyššie uvedené mu súd túto priznal v uplatnenom rozsahu.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov
predstavujúcich poštovné vo výške 8,20 eura. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite
preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1,40 eura (doporučená
zásielka s doručenkou), upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,60 eura (doporučená
zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením), doručenie žiadosti o poskytnutie

súčinnosti Sociálnej poisťovni, pobočke Liptovský Mikuláš, Okresnému dopravnému inšpektorátu
Liptovský Mikuláš a Mestskému úradu Liptovský Mikuláš - 1,20 eura (tri obyčajné listové zásielky;
jedna po 0,40 eura), doručenie urgencie povinnému - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka), postúpenie
návrhu na zmenu účastníka konania - 1,50 eura (doporučená zásielka s doručenkou) a predloženie
vyúčtovania trov spolu so spisom - 2,05 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných

rúk s opakovaným doručením). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého
vyúčtovania, z doručeniek založených v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v
čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu
exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z
dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané

odpoveďou dožiadaného subjektu.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu poštových výdavkov za doručenie upovedomenia o ďalších trovách
exekúcie a výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach z 08.10.2010, keďže tieto boli povinnému doručené
v jednej obálke s upovedomením o začatí exekúcie, za doručenie ktorého mu bola priznaná náhrada
poštovného. Doručovanie ďalších výziev na úhradu pohľadávky a medzivyúčtovaní nebolo preukázané

vôbec. Exekútorovi nepatrí ani náhrada poštovného za vrátenie poverenia, doručovanie oznámenia o
ukončení exekučného konania a vyúčtovaní trov exekúcie účastníkom. V prípade týchto nákladov je
potrebné zdôrazniť, že sa jedná o budúce výdavky nespĺňajúce požiadavku preukázateľnosti. Exekučný
súd navyše prihliada iba na výdavky exekútorom skutočne a účelne vynaložené do času rozhodovania
o trovách exekúcie.Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu výdavkov, špecifikovaných ako bankový poplatok L.
a ostatné náklady, do ktorých zahrnul použitý papier, toner, obálky, účtovnú firmu, spisový obal,
manipuláciu so spisom, predtlačené poštové šeky, účtovné doklady, euroobal. Súd aj s prihliadnutím na

ustanovenie§25vyhláškytútonáhradunepriznal,keďžezastávanázor,žeuvedenénákladysúzahrnuté
v odmene exekútora. Zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom
rozhodovaní o trovách exekúcie preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba
nepatrnépoložky,ktorésúvoväčšineprípadovvkonečnomdôsledkuajtakobjektívnenepreskúmateľné.
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene bezpochyby aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia

byť účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a náležite preukázané. Nie každý
hotový výdavok exekútorského úradu je možné považovať za vynaložený v súvislosti s exekučnou
činnosťou,ajkeďmávzťahkvýkonutejtočinnosti.Súdpovažujezaextenzívnyaneprípustnýtakývýklad
§ 22 ods. 1 vyhlášky, ktorý umožňuje exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za
tieto považovať aj úhrady za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej

energie a všetky ostatné, tzv. nepriame náklady vznikajúce exekútorskému úradu.

S prihliadnutím na obsah spisu a skutočnosť, že preukázanie niektorých hotových výdavkov by bolo od
exekútora nespravodlivé vyžadovať (vzhľadom na náročnosť ich preukázania), súd dospel k názoru, že
uplatnené telekomunikačné výdavky v sume 0,50 eura sú v primeranej výške a priznal ich náhradu.

Súd nepriznal exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky. Pri tejto uviedol,

že sa jedná o stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu, ktorá je mimo adresy sídla
exekútorského úradu. Aby súdnemu exekútorovi patrila náhrada za stratu času v zmysle ustanovenia
§ 23 ods. 1 vyhlášky, je nevyhnutnou podmienkou to, že je exekútor prítomný pri úkonoch, ktoré
sú vykonávané mimo sídla jeho exekútorského úradu alebo kancelárie. Samotné zanesenie listín na
poštovú prepravu (príp. čas strávený na pošte) nie je úkonom exekučnej činnosti, skôr sa jedná o

administratívnu činnosť, za ktorú exekútorovi nepatrí samostatná náhrada, keďže sú administratívne
práce zahrnuté v odmene exekútora (§ 25 vyhlášky).

Súdnyexekútorjeplatiteľomdanezpridanejhodnoty,pretosúdvsúlades§196druhejvetyExekučného
poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 68,70 eura o 20 % DPH, t. j. o 13,74 eura. Celkové
trovy exekúcie súdneho exekútora tak predstavujú 82,44 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.