Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219794
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814219794.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO 35724803, zastúpeného: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03
Bratislava, IČO 36715662, proti povinnému: L. W., bytom J. U. XXX/X, U., o vymoženie 394,68 Eur s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 19. decembra 2014, č.k. 9Er/4040/2014-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44
ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/

EHS. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 22.10.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s., sp. zn. 0408081 zo dňa 12.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26.03.2013 a vykonateľnosť dňa 30.03.2013. Z predloženého exekučného titulu - vyššie
špecifikovaného rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že dňa 06.02.2007 bola medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva o úvere. Prvostupňový súd bez
ohľadu na označenie zmluvy ako zmluvy o úvere, ktorá by sa mala podľa klasického chápania
spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, dospel k záveru,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a
dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd prvého stupňa

sa oboznámil aj s Obchodnými podmienkami úverových produktov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy.PreskúmanímRozhodcovskejdoložkyobsiahnutejkonkrétnebod538Obchodnýchpodmienok/
verzia 2/2006/ vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho
viedli ďalej uvedené dôvody. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom
konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej

doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o bežnom účte
ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného
ustanovenia. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko
samotné ustanovenie bodu 5.38 na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj
samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako

k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného
dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje možnosť riešeniasporov je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve a je tým subjektom, ktorý rozhoduje o spôsobe riešenia sporov
a vyberá rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy

o revolvingovom úvere podľa názoru prvostupňového súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu
ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu
Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako
nekalá.Tátodoložkajezároveňajvrozporesustanoveniami§6ods.1,§8a9zákonač.244/2002Z.z.o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,

ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.
Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie

uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor
exekučného titulu a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale

aj úniovým právom, prvostupňový súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dal do pozornosti dôvodovú
správu Národnej rady Slovenskej republiky k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie

iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle
zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil
napríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abysiuplatnilsvojeprávavočidlžníkovi

na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. S poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010 zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva o
úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. a ustanovenia § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať

do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov
od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Na základe vyššie
uvedeného bol oprávnený presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona,
neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými

mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v
súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazmeniltak,žepoverísúdnehoexekútoravykonanímexekúcie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktoréhopredmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(v znení účinnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ktorý
je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom,
tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne
nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ v znení účinnom do 31.12.2014),
resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto
nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku

neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. (v znení účinnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti správne v
danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom

prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru v tom smere, že predmetná Zmluva o
úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 06.02.2007 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia.
Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie

záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo
aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a
preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa

v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov
právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom
zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jejzmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006) obsahujúce i rozhodcovskú doložku, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. V. bod 5.38 uvedených obchodných
podmienok. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa,
javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v

porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom
odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa
zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/
ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude

vec predložená. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom

právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať

za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.