Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808213010
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3808213010.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti povinnému: A. N., bytom T., W. K. XXX/XX, t. č. XXX T., A. V.,
U., NG5 1AD, zastúpený ustanoveným opatrovníkom Mesto Prievidza, so sídlom Prievidza, Námestie
slobody 14, o vymoženie istiny 560,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2013, č.k. 15Er/2209/2008-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie

doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.09.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to
na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. UD-158/08-EK zo dňa 21.04.2008, ktorý mal nadobudnúť
právoplatnosť dňa 24.05.2008 a vykonateľnosť dňa 28.05.2008. Súd prvého stupňa opätovne preskúmal
exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú dohodu o
uznaní dlhu a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach,
kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty
Quatro/Triangel/Quelle - domácej úverovej karty MasterCard Electronic" uzavretou medzi právnym
predchodcom oprávneného spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a povinným, a následne uzavretou
„Dohodououznanídlhuč.XXXXXXXXXX“zodňa30.10.2006,považovaljednoznačnezaspotrebiteľský
vzťah v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preskúmaním Zmluvných ustanovení, ako
neoddeliteľnej časti Dohody o uznaní dlhu, konkrétne článku 9 označeného ako „Riešenie sporov -

rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože
je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju
akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného
dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto

doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, podľa ktorého je rozsah
preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému
rozsudku) daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného

titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného,
plnenia právom dovoleného alebo v súlade s dobrými mravmi. Z § 45 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať
právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Z ustanovení § 35
a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva prekážka res iudicata, ktorú § 45 ods. 1

písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Účinky prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri
zohľadnení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní znamenajú, že súd sa môže zaoberať len plnením
priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým, a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu.
Zásadným faktom pre exekučné konanie a toto odvolanie, ktorý však z uvedenej právnej úpravy § 40
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, je, že zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného
plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie

rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu
konania. Preskúmavanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c) len znamená, či
plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi, nie či zmluva
ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený poukázal na bod
37, 40 a 47 rozhodnutia C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl proti Cristina Rodríguez Nogueira.

Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd
svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia
Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v ustanovení
§ 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia bez
relevantného uvedenia právneho posúdenia veci - § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je tak

rovnaké porušenie zákona, ako neuvedenie žiadneho zdôvodnenia. Záverom poukázal, že exekučný
súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to
bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci
rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom - právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom ako
povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne

relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie
lehotu § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky,
avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istinyspoluspríslušenstvom,pretožeexistenciourozsudkurozhodcovskéhosúdujevytvorenáprekážka

veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Oprávnený namietol porušenie práva na súdnu ochranu
postupom súdu prvého stupňa, a teda jeho postupom bolo oprávnenému odňaté právo konať pred
súdom. Bol toho názoru, že sú pre podanie odvolania dané dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s§221ods.1písm.h),§205písm.b),d)ai)O.s.p.navrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutéuznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci súd
prvého stupňa poverením č. 5307 055493 zo dňa 02.10.2008 poveril súdnu exekútorku JUDr. Beatrix
Vargovú vykonaním exekúcie na vymoženie 560,96 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského

rozsudku, sp. zn. UD-158/08-EK zo dňa 21.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2008
a vykonateľnosť dňa 28.05.2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody
o uznaní dlhu zo dňa 30.10.2006, súčasťou ktorej sú aj Zmluvné ustanovenia. Tieto v bode 9
obsahujú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, ktorý vydal
exekučný titul. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že dlh, ktorý je predmetom Dohody, vznikol

na základe zmluvy o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty Quatro/Triangel/Quelle - domácej úverovej
karty MasterCard Electronic", ktorú uzavrel povinný so spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. (právny
predchodca oprávneného). Súd prvého stupňa posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným,ako spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a preto
exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. a§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa sa primárne zaoberal posúdením zmluvného vzťahu medzi oprávneným a
povinným a správne uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátene služieb na finančnom trhu, upravený
v ustanovení § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka (v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že
ajnaprávnyvzťahmedzioprávneným,resp.jehoprávnympredchodcomapovinným,založenýzmluvou,
od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany
práv spotrebiteľa.

Súčasťou Dohody o uznaní dlhu sú aj zmluvné ustanovenia, ktoré v bode 9 obsahujú rozhodcovskú
doložku v tom znení, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené v rozhodcovskom
konaní rozhodcovským súdom (rozhodcom) určeným v rozhodcovskej doložke. Predmetná Dohoda bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o neprijateľnej zmluvnej podmienke
zakotvenej do zmluvných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty Quatro/Triangel/
Quelle - domácej úverovej karty MasterCard Electronic", ako aj Dohody o uznaní dlhu. Preto sa odvolací
súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená
do rámca podmienok štandardnej zmluvy, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky ako
takej a rozhodcovského konania, odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých
dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z

nasledovných dôvodov: 1) Rozhodcovská doložka nebola v zmluvných ustanoveniach Dohody o uznaní
dlhu zo dňa 30.10.2006 dojednaná individuálne. Povinný nemohol ovplyvniť jej obsah, ani si zvoliť
iný rozhodcovský súd (rozhodcu). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne
napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské
konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom

zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu
(či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom- podmienkou. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval
pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri

uplatňovaní jeho práv. 2) V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcu
na tri osoby - advokátov, z ktorých si žalobca zvolí jedného, ktorý bude oprávnený rozhodovať vo veci.
V zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve
môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.
Vzhľadom na to, že ani ustanovenie o výbere rozhodcov nebolo dohodnuté individuálne, predtlačenie

mien rozhodcov, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so zmluvou,
je nielen výrazným obmedzením až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred
pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi
poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.12.2010, č. II.
ÚS 545/2010, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť

exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo
potrebnéužzačatéexekučnékonaniezastaviť,pričomexekučnýsúdtakmôžeurobiťnanávrhúčastníka
konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Vzhľadom na skutočnosť, že Ex. por. pojednávao skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho
charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak
exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení

a nielen z procesného hľadiska. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27.01.2007, sp.zn. 3Cdo/164/1996 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997,
R56/1995,R70/1998aR72/1998)ananovšierozhodnutie,sp.zn.4Cdo11/2011,vodôvodneníktorého
NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej

i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd prvého stupňa sa od uvedeného neodklonil, keď
skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t. j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu
zmluvných ustanovení a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za zmluvných ustanovení vrátane
rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane Dohody o uznaní dlhu zo dňa 30.10.2006. Oprávnený

bezdôvodne vytýka súdu prvého stupňa nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor, že pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 , § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku), exekučný súd
konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia, preto súd
prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,
ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby
zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie záväzného pravidla

zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, ale
jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu. Právny úkon
obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý výsledok
právnou normou zakázaný, alebo nežiaduci. V tomto prípade bola povinnému odopretá ochrana
poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o
ochrane spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu, došlo v predmetnej
veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe uvedených skutočností, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .