Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114218762.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 865 141, proti povinnému D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. T.,
štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave,
Záhradnícka60,Bratislava,podspis.zn.EX25135/14,navymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške

846,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 4Er/2750/2014-24 zo dňa 14. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2750/2014-24 zo dňa 14. novembra 2014 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 3241/07
vydaný dňa 22.05.2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"). Okresný súd s poukazom na
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z predložených dokladov zistil,
že oprávnený a povinný uzavreli dňa 05.05.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len Zmluva“),
ktorá sa odvoláva aj na všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPP“). Tieto v bode 17
stanovili,ževšetkyspory,ktorévzniknúmedzizmluvnýmistranamibudúriešenéalternatívnepredvyššie
uvedeným rozhodcovským súdom, alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. Vzhľadom na to,

že povinný svoj dlh vyplývajúci zo Zmluvy neuhradil, oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd.
Okresný súd, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah a formu zmluvy, vyhodnotil Zmluvu ako
spotrebiteľskú. Uviedol, že Zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve,
pretože napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah,
bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú

dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy,
ale druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky, ako aj podmienky, ktoré
v nej nesmú byť obsiahnuté, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktoréhovychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Uviedol, že ide o formulárovú

zmluvu, kde návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,

umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy,
ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je
odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Poukázal na ust. § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Rozhodcovskú doložku okresný
súd subsumoval pod ust. § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že tak ako

je rozhodcovská doložka koncipovaná v bode 15 VPPÚ, spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko
porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Napriek tomu,
že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi

dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. S ohľadom
na tieto skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že ustanovenie bodu 17 VPPÚ je v rozpore so
znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetnéhozmluvnéhodojednania,načomusísúdprihliadaťzúradnejpovinnosti(exoffo).Základným
predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je jeho vydanie orgánom, ktorý má na to právomoc.

Vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať rozhodcovský súd za
riadne splnomocnený na rozhodovanie vo veci, preto okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku ako
nulitný právny akt. S ohľadom na uvedené závery okresný súd dospel k názoru, že predmetný exekučný
titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia

okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú

zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli

riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S
ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 663,88 Eur. Povinný sa zaviazal splatiť sumu 1.194,98
Eur v 10-ich mesačných splátkach po 119,50 Eur. V bode 17 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, žeakékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred vopred určeným rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov alebo pred
príslušným všeobecným súdom, ak žalobca podá žalobu na všeobecnom súde. Predmetná zmluva bola

podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 846,44 Eur s príslušenstvom.

Na námietku odvolateľa o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného
titulu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať
podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že

Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so
zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru
Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Odvolací súd tiež poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikované v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie

sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z
dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v
kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,
t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne

rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor
v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny
súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky
obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého
vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3

a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je
viazanýtoutopodmienkou.Knámietkeodvolateľaoporušeníústavnegarantovanýchprávoprávneného,
ako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred
súdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej

podmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať
porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. S ohľadom

na uvedené sa aj odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade
s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len
„OZ“). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje

na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý,
resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do zmluvných dojednaní Zmluvy (všeobecné podmienky poskytnutia úveru) ako súčasti formulárovej
zmluvy. Podmienky v bode 17 VPPÚ stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami

budú riešené primárne mediáciou a po jej zmarení alternatívne pred príslušným súdom v súdnom
konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku
17 VPPÚ, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Spôsob, akým bola
rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy
Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané, ako výlučný prostriedok

riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne
vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Vychádzajúc z povahy
samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý
bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom, alebo všeobecným súdom

podľa Občianskeho súdneho poriadku bude takmer vždy oprávnený (veriteľ), nakoľko miera jeho právvoči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinného (dlžníka), zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany dlžníka- povinného. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne

to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho
sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcovského súdu ako aj
mediátora, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so Zmluvou, čo
je nielen výrazným obmedzením, až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred
pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi
poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným.

3/ Rozhodcovský súd postupoval nesprávne aj v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu

(oprávneného). V súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou
platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto
prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol
povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej
zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade
predložená zmenka, o existenciu ktorej oprel svoj nárok žalobca, je len spôsobom oprávneného, ako
obísť prípadnú neplatnosť Zmluvy, pretože z obsahu formulára, ako aj z právnej úpravy mu muselo

byť zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nejednu neprijateľnú podmienku. Toto konanie
odporcu odvolací súd považuje za konanie odporujúce zákonu, dobrým mravom a konanie, ktorého
cieľom bolo zákon obísť. Z uvedeného dôvodu ide v citovanej časti zmluvy o absolútne neplatný právny
úkon, na ktorý súd musel prihliadnuť bez ohľadu na to, že ide o úkon majúci zmenečnú povahu.
Okresný súd správne konštatoval, že aj dohoda o vyplnení zmenky je len jedným z mnohých zmluvných

podmienok, ktoré sú obsiahnuté vo VPPÚ, ktoré predstavujú tzv. formulárovú zmluvu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká

už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39,
§ 53 ods. 5, OZ § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom

štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia,
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti
či nepreskúmateľnosti, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu ako aj dôvodmi, na
základe ktorých zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči

povinnému.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.