Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202982
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713202982.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu : Československá obchodná banka, a.s., so sídlom
Bratislava, Michalská 18, IČO: 36854140, právne zastúpený D. & S., s.r.o., so sídlom C., N. XX, proti
žalovanej : Z. D., nar. X.X.XXXX, bytom S., XX. augusta XXX/XX, o zaplatenie 603,02 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XX C XXX/XXXX-
XX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil a upravil Daňový úrad S.
vrátiť žalobcovi v lehote 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia súdny poplatok v sume 29,30 eur
zaplatený na účet súdu. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13.10.2014 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom

uviedol,žesvojnávrhberievcelomrozsahuspäťažiadakonaniezastaviť.Nakoľkosakonaniezastavilo,
súdrozhodolovrátenízaplatenéhosúdnehopoplatkupojehozákonnomkrátení.Onáhradetrovkonanie
prvostupňový súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval majetkové
pomery žalovanej. Je síce zamestnaná s mesačným príjmom 210 eur, avšak po odpočítaní všetkých
splátok jej ostane 290 eur, pričom nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku. Súd tiež prihliadol

na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania uhradila celú pohľadávku žalobcu a čiastočne aj trovy
konania vo výške 28,06 eur, pričom zaviazaním k úhrade trov konania tak, ako si ich vyčíslil žalobca, t. j.
vo výške 201,21 eur by bolo ohrozené uspokojenie základných životných potrieb žalovanej. Súd prvého
stupňa mal teda za to, že nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi, ktorý je bankovou inštitúciou mu
nevznikne na jeho strane ujma v jeho majetkovej sfére.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku, ktorým nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania, podal

v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí súd prihliadať na všetky relevantné skutočnosti podstatné pre posúdenie týchto dôvodov.
Konštatoval, že vzhľadom na zaplatenie celej pohľadávky žalovanou je týmto preukázané, že je
dostatočne majetná, pričom súd ju mohol zaviazať aj k úhrade trov v splátkach. Tvrdil, že prvostupňový
súd nedostatočne zdôvodnil použitie § 150 O.s.p. a poukázal na fakt, že právo na náhradu trov konania
má každý účastník, ktorý je vo veci úspešný. Kvôli nesprávnemu právnemu posúdenie veci navrhol

zmeniť napadnuté uznesenie tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške201,21 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pričom si zároveň uplatnil aj trovy odvolacieho
konania, ktoré aj špecifikoval.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie vo výroku o trovách

konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný nahradiť trovy konania odporca.

Vo vzťahu k predmetnej veci považuje odvolací za potrebné uviesť nasledovné. V sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1
O. s. p.) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Aplikácia citovaného ustanovenia § 150
O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoj v konaní. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť

aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosťnahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i
na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto

zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde.
Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania
nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

Zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne pomery žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je

potrebné konštatovať, že vskutku prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalovanú
nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalobcu, čo plne odôvodňuje použitie § 150 ods. 1 O.s.p..
Žalobca je bankovou inštitúciou, pričom na druhej strane je fyzická osoba a nevysokým príjmom, teda
nemožno v absolútne žiadnom meradle porovnávať východiskové pozície týchto účastníkov konania.
Nemožno opomenúť ani súdom prvého stupňa spomínaný fakt, že žalovaná v priebehu konania okrem
celej pohľadávky uhradila aj časť trov, pričom jej procesné správanie predstavuje uvedomenie si

zodpovednosti za predmetný spor.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, preto s prihliadnutím na uvedené,
postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom a žalovaná si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.