Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5Er/949/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411207349
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6411207349.2
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
36284831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: MABEL, s.r.o., IČO: 31631215, Dolná
18, 969 01 Banská Štiavnica, vedenej pod sp.zn. EX 3642/2011 súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír
Cipár, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, o vymoženie 306,41 € s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi trovy exekúcie
vo výške 48,04 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora poverením č. 5613 041235* dňa 28.06.2011
vykonaním exekúcie na základe výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne a návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 15.04.2015 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku a súčasne si exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 55,25 eur s DPH. Súdny
exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný nemá v bankách žiadne účty (a ak
má, tak nie je na nich dostatočné peňažné krytie), povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností,
nie je držiteľom a ani vlastníkom motorových vozidiel, dlhuje Sociálnej poisťovni na poistnom sumu vo
výške 11 065,75 € a do dnešného dňa neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Na základe vyššie
uvedeného dospel súdny exekútor k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
a preto podáva podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak
je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom
pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia
orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor
oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením
exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v
spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP,
nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom
prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného
skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi
priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov
exekúcie v celkovej výške 48,04 € vrátane 20% DPH (8 €).
Uvedená odmena predstavuje :
a) úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur, najmenej však 33,19 eur + 20% DPH (§ 14 ods. 1, ods. 2 a § 15
ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenia
upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a platiteľa mzdy povinného.b) náhradu hotových výdavkov v sume 6,85 eur + DPH (poštovné 6,85 eur v zmysle § 22 citovanej
vyhlášky).
Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora
a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska
zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení
a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci
výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia a nepriznal súdnemu exekútorovi ním
vyčíslenú náhradu za telekomunikačné výdavky vo výške 2 eur, spotrebný materiál vo výške 2 eur a
archiváciu vo výške 2 eur, nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal (pokladničnými
blokmi, úrad. záznamom a pod.). Náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky je možné priznať iba v tom prípade, ak
sú tieto náklady z exekučného spisu zistiteľné a exekútorom preukázané. Jednotlivé položky v rámci
uplatnenejnáhradyhotovýchvýdavkovmusísúdnyexekútorjasneapresnešpecifikovaťahodnoverným
dokladom preukázať tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie. Exekučný súd nepopiera, že poverenému
súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto náklady, avšak ich výšku je potrebné bez pochybností
preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise, napríklad cenníkom, faktúrami, pokladničnými blokmi,
úrad. záznamom, doručenkami a pod.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.