Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205542
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714205542.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom
Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36
864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
A. L., V. XXX/XX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, zast. Mgr.

Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa
7, o zaplatenie zmenkového úroku, o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva zo dňa 22.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva subjektu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkový úrok s príslušenstvom a náhradou trov súdneho
konania.

OkresnýsúdZvolenvovecirozhodolrozsudkomč.k.13C56/2014-34zodňa 30.10.2014,ktorýmnávrhu

navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Dňa 27.11.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO:
42 309 166, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, ktoré oznámilo, že vstupuje do konania za
účelom ochrany práv žalovaného spotrebiteľa ako vedľajší účastník s tým, že žiada o doručenie návrhu
na začatie konania s prílohami.

Dňa 29.12.2014 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa zo dňa 22.12.2014, označené ako „Námietka
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva a upozornenie na vznik škody porušením práva Európskej únie “.
Navrhovateľ v ňom uviedol, že predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou
sporu a spravuje sa Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup a
súdu strán konania je týmto nariadením upravený odlišne do vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v O.s.p..

Úprava nariadenia v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných
pravidiel zakotvených v O.s.p. len výnimočne, a to vtedy keď explicitne ustanovuje, že sa postupuje
v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte. Navrhovateľ žiada súd,
aby v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv EÚ
rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil súd na možnosť vzniku škody v dôsledku
neprávneho úradného postupu. Ďalej navrhovateľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/357/2012

zo dňa 30.10.2013, v ktorom NS SR uviedol, že „Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajúúčinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho
účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy
podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“ Navrhovateľ tiež poukázal na nesúlad

ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Pričom v prípade, ak navrhovateľ
nevznesienámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva,získavavedľajšíúčastníkprístupkosobným
údajom spotrebiteľa, a to bez toho, aby bol aspoň v minimálnej miere v kontakte s účastníkom
konania. Týmto dochádza k zjavnému porušovaniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, nakoľko je takýmto
spôsobom neoprávnene zasahované do súkromného života účastníka konania tak, že vedľajší účastník

zhromažďuje, resp. môže zhromažďovať o ňom osobné údaje bez jeho súhlasu. Tým zároveň dochádza
k rozporu s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. V prípadoch
kedy do konania vstupuje ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa, je preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa s takýmto postupom, čim by sa
zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv.

Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „nariadenie č. 861/2007“),
pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 6 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, vedľajší účastník môže podať odvolanie
alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie
len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

Na prvom mieste súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci ide konanie v zmysle
nariadenia č. 861/2007, z ktorého článku čl. 19 vyplýva vzťah subsidiarity medzi týmto nariadením a
právnymi predpismi, ktorými sa spravuje procesné právo členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. V
danom prípade je takýmto právnym predpisom pre konanie vedené pred súdom v Slovenskej republike
O.s.p.. Nakoľko nariadenie č. 861/2007 neobsahuje žiadnu právnu úpravu vedľajšieho účastníctva a

neobsahuje ani ustanovenie, že by v konaní vedenom podľa predmetného nariadenia bolo vedľajšie
účastníctvo neprípustné, resp. vylúčené; je pri posudzovaní týchto otázok potrebné vychádzať z
príslušnej vnútroštátnej úpravy O.s.p..

Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že je oboznámený s rozhodovacou praxou NS SR, na časť ktorej

poukázal aj navrhovateľ. V danom prípade však nejde o konanie vedené výlučne v zmysle príslušných
ustanovení O.s.p., ale o konanie v zmysle nariadenia č. 861/2007, na čo vo svojom podaní poukázal aj
samotný navrhovateľ. Nemožno teda v danom prípade vychádzať z toho, že niektorá fáza konania v
zmysle nariadenia č. 861/2007 má tzv. skrátený, resp. rozkazný charakter, nakoľko v zmysle nariadenia
súd vo veci rozhoduje výlučne rozsudkom (čl. 7 nariadenia č. 861/2007), preto nemožno vychádzať

z toho, že na základe dôvodov uvedených NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/357/2012 je vedľajšie
účastníctvo Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. v predmetnej veci neprípustné.Pokiaľ ďalej navrhovateľ argumentoval tým, že svojím vstupom do konania vedľajší účastník získa
prístup k osobným údajom odporcu, na ktorého strane vystupuje, k tomu je potrebné uviesť, že ochrana
osobných údajov má v právnom poriadku Slovenskej republiky svoj ústavný (čl. 19 Ústavy SR), ako aj

zákonný rozmer (najmä zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov). V zmysle čl. 12 ods. 1
Ústavy SR sú základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Predmetné konanie môže mať určitý súvis s právom na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, toto právo však patrí odporcovi a tento
jeho porušenie v doterajšom priebehu konania nenamietal, pričom z neodňateľného a nescudziteľného

charakteru základných práv vyplýva, že ich porušenie nemôže s úspechom namietať niekto iný, než
osoba, ktorá je ich nositeľom. V týchto súvislostiach tunajší súd taktiež poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9, v ktorom ÚS SR uviedol, že
považoval odôvodnenú existenciu verejného záujmu na rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu stať
vedľajšími účastníkmi súdneho konania, aj o právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, ktoré samy osebe nemajú právny záujem na výsledku konania, svoju činnosť

však vykonávajú v záujme ochrany práv niektorého z účastníkov konania alebo tretích osôb (napríklad
spotrebiteľov), ktorí sa pri ochrane svojich práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla v
nevýhodnejšom postavení. Skutočnosť, že sa tieto právnické osoby v súvislosti so svojím vstupom do
konania z doručených rovnopisov návrhov na začatie konania oboznámia s podstatnými okolnosťami
prípadov vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p.,

nepredstavuje podľa ústavného súdu neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie podľa
čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ.

Pre účely posudzovanej veci je teda možné zhrnúť, že v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vstupu
vedľajšieho účastníka do konania ( t.j. podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014) účinky vstupu

vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastali už okamihom doručenia oznámenia
o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania na jeho strane nebol potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z
vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len
výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu.

Pokiaľ teda v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na
strane odporcu, a tento napriek tomu výslovne v doterajšom priebehu konania nevyjadril svoj nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane; potom návrh navrhovateľa na vyslovenie
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný. Súd preto rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva subjektu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. na strane odporcu, zo dňa
22.12.2014 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
prvá veta O.s.p.).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.