Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705212273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6705212273.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S.- Z. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. XXXX/XX, O. N., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej pod sp. zn. EX 373/05 súdnym exekútorom
JUDr. Vladimírom Sucháčekom, Exekútorský úrad Bratislava, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava 5, na

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 381,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2775/2005-27 zo dňa 21.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2775/2005-27 zo dňa 21.05.2012 z r u š u j e a
exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prvou výrokovou vetou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil

podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok). Druhou výrokovou vetou súd zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa

25.06.2005 pod č. N 2911/2005, NZ 29122/2005, NCRLs 28764/2005, a to na základe splnomocnenia,
ktoré je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej dňa 22.02.2005 medzi oprávneným a povinným. Súd
konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť výberu zástupcu, pretože zo
zmluvy je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač, ktorá už obsahovala meno splnomocnenca,
čo spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne
hájiť záujme povinného ako aj slobodnú vôľu pri voľbe svojho splnomocnenca. Ďalej poukázal na to, že

v zmysle § 574 ods. 2/ zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) nie
je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša
Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje
právo dlh uznať alebo nie, a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takého právo. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami.
Týmto svojim účelom odporovali zákonu, preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. S
poukazom na uvedené preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a žiadosť oprávneného
na zmenu súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom

stanovenejlehoteodvolanie.Veľmiobšírne,voviacerýchsmerochavširokýchteoretickýchsúvislostiach
prezentoval svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. V prvom rade namietal nedostatokprávomoci exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, čím porušil fundamentálnu zásadu právneho
štátu - zásadu legality. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal
súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods.

2/ Exekučného poriadku. Všeobecný súd, konajúci z pozície exekučného súdu, je v oblasti prieskumu
notárskej listiny limitovaný ustanovením § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(ďalej len Notársky poriadok), pretože bol predovšetkým notár povinný pri výkone verejnej moci ex
offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a
dobrými mravmi ( § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Pokiaľ teda notár neodmietol vykonať úkon,

zaniklapodľanázoruoprávnenéhoprávomocvšeobecnéhosúdurozhodovaťosúladenotárskehoúkonu
so zákonom a dobrými mravmi. Oprávnený poukázal v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 43 ods.
1/ Notárskeho poriadku. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť a všeobecný súd
nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu
práva vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Takýto postup exekučného súdu zasahuje
do práv a právneho postavenia oprávneného. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2/

Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je priamo v rozpore s ústavným
právom žalobcu (veriteľa) a domnieva sa tak, že je povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia
zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti

individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Notársky poriadok
zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné úkony notára právnou cestou napadnúť, inak platí, že pokiaľ
tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Všeobecný súd nebol oprávnený zaoberať
sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd
musí s notárskou zápisnicou nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom

prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup
na účastníkov konania. Oprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho
interpretáciou ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods.
1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy

Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na čl. 12 ods.
2 Ústavy SR, ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie. Nie je prípustné, aby exekučný súd
zaobchádzal odlišne s povinným na jednej strane a oprávneným na druhej strane. Oprávnený je pritom
v konaní pred exekučným súdom výrazne v nevýhodnom postavení, pričom odlišné zaobchádzanie

nemožno ospravedlniť jeho postavením obchodnej spoločnosti, pretože musí byť zachovaná zásada
rovnosti účastníkov konania. Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu,
lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť reagovať na
akékoľvektvrdenia,argumentyadôkazy,ktorébolipodkladomprerozhodnutieexekučnéhosúdu.Súdne
konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady „rovnosti

zbraní". Oprávnený ďalej namieta, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný
súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach (a to v súvislosti s úplnou revíziou
notárskej činnosti), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a nemal možnosť sa k nim
vyjadriť, prípadne sám navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov. Kontradiktórnosť súdneho
procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje

sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Exekučným súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil tak zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený spochybňuje aj dôvody, pre ktoré súd plnomocenstvo
vyhlásil za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom. Povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, udelením plnomocenstva

povinný len preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Povinný
navyše mohol toto plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka
kedykoľvek odvolať. Udelené plnomocenstvo preto nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku,
navyše oprávnený argumentuje, že udelené plnomocenstvo je dostatočne určité a zrozumiteľné.
Nesúhlasí ani so záverom súdu, že povinný splnomocnil zástupcu v čase, kedy dlh neexistoval. Právnym

poriadkom nie je vylúčená možnosť dlh/záväzok uznať v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s
uzatvorením zmluvy. Taktiež nemá podklad záver súdu, že sa povinný vzdal týmto úkonom svojho
práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám
dlh uznať vo forme notárskej zápisnice. Oprávnený sa nestotožňuje ani s dôvodmi súdu, že zástupcazjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal zápisnicu, ktorá je v jeho neprospech. Zástupca
povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme
notárskej zápisnice a skôr by bolo porušením jeho povinnosti, ak by túto úlohu nesplnil a zápisnicu by

v mene povinného nespísal. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že záujmy povinného boli v rozpore so
záujmami zastúpeného. Povinný udelil plnomocenstvo nie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi, ktorý je
pri výkone právnych služieb nezávislý. Taktiež oprávnený nesúhlasí so záverom, že notárska zápisnica,
ako exekučný titul, musí byť spísaná nielen s povinným, ale aj s oprávneným. Takýto záver nemá
zákonné opodstatnenie a je v rozpore aj so súdnou úpravou, pričom oprávnený poukázal na uznesenie

NS SR sp.zn. 3Co 7/2007. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom
bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v
tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Oprávnený navyše
namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd odkazuje na Smernicu

Rady 93/13/EHS, a ako ju aplikoval v konkrétnom prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo aby alternatívne s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene
uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na

tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi?

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia skúmal, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie
sú.

Podľa ust. 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1/ O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 107 ods. 1/ O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo
či môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 2/ O.s.p. konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným
skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

Podľa ust. § 107 ods. 3/ O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.Podľa ust. § 211 ods. 2/ O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Medzizákladnéprocesnépodmienky,ktorémásúdpovinnosťskúmaťajbeznávrhupocelýčaskonania,
je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom
priznáva alebo ukladá. Pri fyzických osobách spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou. Ak
po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup

súdu v konaní upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je potom vecou súdu, aby zistil, či smrť povinného
ako účastníka konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s jeho
právnymi nástupcami.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania povinný zomrel. Uvedená
skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania. Vzhľadom na to, že povinný zomrel po začatí odvolacieho konania skôr, ako sa
odvolacie konanie právoplatne skončilo, odvolací súd skúmal, či má konanie zastaviť, prerušiť, alebo
či v ňom môže pokračovať. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom
vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Z uvedeného je zrejmé, že

exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka,
prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide. V danom prípade Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 7D/145/2012-24 zo dňa
19.02.2013, právoplatným dňa 20.03.2013 zastavil konanie o dedičstve po povinnom, pretože tento
nezanechal majetok.

Keďže povinný počas odvolacieho konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť,
jezrejmé,žepovinnosťvyplývajúcazexekučnéhotituluvpredmetnomkonaníneprešlanajehoprávnych
nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci
nemá ďalej s kým pokračovať.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 103 O.s.p., § 107 ods. /1 O.s.p.,

§ 211 ods. 2/ O.s.p. exekučné konanie voči povinnému zastavil a podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p.
prvostupňovérozhodnutiezrušil.Spoukazomnauvedenéskutočnostipotomužodvolacísúdonávrhoch
oprávneného na prerušenie konania nerozhodoval.

O trovách exekúcie rozhodne v zmysle § 200 ods. 2/ Exekučného poriadku súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.