Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204081
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614204081.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom U. B. XXX XX L. vo veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti povinnému: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. X, XXX XX Z. P., v konaní o vymoženie sumy 512,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/588/2014-15 zo dňa 29.07.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru
posudzovaného právneho vzťahu, založeného zmluvou, resp. návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej
karte zo dňa 14.09.2007, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.12.2011,
nadväzne vyhodnotil rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský
rozsudok za neprijateľnú a neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým, že z
povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z
obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za
takéhoto stavu bola podrobená súdnej kontrole, či sa navrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v
bode 4 uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 19.12.2011 je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u jedného z nich vopred
vybraných rozhodcovských súdov. Spotrebiteľovi je tak odopretá možná možnosť brániť svoje práva
vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Znenie
rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo. Teda zákon obchádza
- in fraudem legis. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy,
ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Pri ochrane spotrebiteľa v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Uvedený bod nie je
individuálne dojednaným, nakoľko v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná
právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ
nie je poskytnutý dôkaz opaku za dojednanú individuálne, ale považuje sa za zmluvu štandardnú.
Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, súd, ale dodávateľ. V danom prípade nemá
pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 4 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.12.2011 je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného
zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, domáhajúci sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného
titulu. V zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu. Rozhodcovský rozsudok teda disponuje atribútom právnej záväznosti, rovnako ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom
pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a
konať ako súd vyššej inštancie. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný súd má vtedy povinnosť posúdiť,
resp. vyhodnotiť, či je rozhodcovská doložka nekalá, ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k
dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú
aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolnosti prípadu. Zdôraznil tiež, že slovenský
exekučný súd podľa rozsudku ASTURCOM bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako
nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti
rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. V tomto kontexte nemožno potom dojednanie rozhodcovskej
doložky hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne
upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva
za súčasného právneho stavu vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si
ich. Oprávnený poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3M Cdo 11/2010.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Zákonný sudca odvolaniu oprávneného s poukazom na § 374 ods. 4 O.s.p. nemienil vyhovieť, preto vec
predložil na odvolanie odvolaciemu súdu. Uviedol, že pri absencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a potom vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným
aktom, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá
veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom ust. §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného
súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Závery súdu, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia a to spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu, neplatnosť rozhodcovskej doložky daná jej neprijateľnosťou ako zmluvnej
podmienky sú opodstatnené a vecne správne. Odvolací súd si ich preto osvojil a v konkrétnostiach na ne
odkazuje. Nadväzne zohľadňujúc vecnú správnosť samotného rozhodnutia, ako i skutočnosť, že konanie
prvého stupňa a na odvolacom súde tvoria jeden celok dodáva, že v dôsledku neplatnej rozhodcovskej
doložky nebolo možné konštituovať právomoc rozhodcovského súdu.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý. Pre nutnosť takéhoto nazerania na exekučný titul potom samozrejme odmietnuť
bolo treba i námietku odvolania oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci - res iudicata; keďže nulitný
(z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci
všeobecným súdom nepredstavuje

K odvolacej námietke oprávneného, že slovenské exekučné súdy nesprávne vykladajú rozhodnutie
Asturcom v dôsledku nesprávneho prekladu, je potrebné uviesť, že rozhodnutie okresného súdu
sa primárne neopieralo o toto rozhodnutie a o jeho prípadne spornú slovenskú verziu, z ktorého
dôvodu nepovažoval krajský súd námietky v tomto smere vznesené za opodstatnené. Naviac krajský
súd sa nestotožnil s oprávneným namietaným nesprávnym prekladom rozhodnutia Asturcom. V
podtexte odvolania oprávneného vyznieva, že exekučné súdy nie sú oprávnené posudzovať materiálnu
vykonateľnosť predložených rozhodcovských rozsudkov, aj keď rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve - rozhodcovskej doložky, nekalo zjednanej a
vnútenej spotrebiteľovi, a tým pádom neposkytnúť ochranu spotrebiteľom. Musia len udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie, lebo ináč by bolo ohrozené právo veriteľa domáhať sa svojej pohľadávky na
všeobecnom súde, keďže často by už bola premlčaná. Takýto výklad požadovaný oprávneným nie je
zjavne eurokonformným výkladom.

Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť
rovnosť. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k
samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný
preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne
skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto
zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne a ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek
podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle smernice 93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú od kogentných
ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej
viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods.
1 cit. smernice). Viz. napr. rozsudok Banco Espanol de Crédito C-618/10, bod 40, a Banif Plus Bank
C-472/11, bod 20).

Krajský súd musí dôrazne odmietnuť názor oprávneného, že zo žiadneho ustanovenia slovenského
práva nevyplýva pre exekučný súd právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovských doložiek
v spotrebiteľských zmluvách. Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť
spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní
prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 4, resp. 5
zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom
o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský
rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí
predchádzať, tak ako to urobil súd prvého stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa
zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie rozhodcovskej doložky
nevylučuje konanie na súde, avšak okolnosti jej uzatvorenia (nekalé včlenenie do Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, keď v tlačive dohody je okrem dvojstranného právneho úkonu
vo forme dohody o splátkach včlenený aj jednostranný, pre spotrebiteľa zjavne nevýhodný, úkon uznania
záväzku a rozhodcovská doložka, pričom takýto postup oprávneného je nekalou obchodnou praktikou
v rozpore s dobrými mravmi) a jej znenie (nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia
sa rozhodcovskému konaniu) spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa,

a teda v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý
na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné
rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 za : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.