Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710208432
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3710208432.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa H., zastúpeného M. proti odporcovi L., o zaplatenie
29.874,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 4. apríla 2012, č.k. 10C/41/2011-138, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4. apríla 2012, č.k.
10C/41/2011-138 z r u š u j ea konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.874,52 Eur s 9 %
úrokom z pôžičky zo sumy 16.596,96 Eur od 01.4.2010 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z
pôžičky zo sumy 8.298,48 Eur od 01.04.2010 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z pôžičky
zo sumy 4.979,08 Eur od 01.04.2010 do zaplatenia a s 12,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 16.596,96 Eur od 01.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 8.298,48 Eur od 01.01.2009 do

zaplateniaazosumy4.979,08Eurod01.01.2009 dozaplateniaanáhradutrovkonaniavovýške
1.792 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 1.095,52 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko
do3dníodprávoplatnostirozsudku.Zvykonanéhodokazovania-oboznámenímsasobsahompísomnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2006 a z výsluchu odporcu, ako aj z výsluchu svedka A. B. mal
za preukázané, že dňa 19.12.2006 uzavrel odporca ako dlžník a A. B. ako veriteľ zmluvu o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej veriteľ A. B. požičal odporcovi - dlžníkovi peniaze vo

výške1.000.000,-Sk(33.193,92Eur)adlžníksazaviazalpeniazeveriteľovivrátiťdo31.03.2007.Reálne
odovzdanie peňazí dlžníkovi potvrdil vo svedeckej výpovedi A. B., odporca a vyplynulo i z prevodného
príkazu zo dňa 20.12.2006 potvrdeného T. z účtu veriteľa v prospech účtu odporcu. Svedok A.
B., ako aj odporca zhodne vypovedali, že veriteľ čiastočne odpustil dlžníkovi dlh, vo výpovediach sa
však rozchádzali ohľadne výšky odpusteného dlhu, keď svedok tvrdil, že odpustil odporcovi 200.000,-
Sk a odporca uviedol, že sa malo jednať o sumu 500.000,- Sk. Vo svojich výpovediach

sa zhodli v tom, že k vráteniu zvyšných 16.596,96 Eur nedošlo. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky,
uzavretej dňa 15.06.2007 vyplynulo, že L.. A. B. ako postupca postúpil pohľadávku zo zmluvy o pôžičke
uzavretej dňa 19.12.2006 s dlžníkom - odporcom vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 Eur) na
postupcu - spoločnosť navrhovateľa. Dňa 20.06.2007 podpísal odporca a navrhovateľ zmluvu označenú
ako zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok odporcu vrátiť sumu 16.596,96 Eur do 25.03.2008
navrhovateľovi. V zmluve zároveň odporca potvrdil v čl. 3 prevzatie požičanej sumy 16.596,96 Eur.

Odporca v konaní tvrdil, že od spoločnosti navrhovateľa neprevzal žiadne peniaze, nevedel vysvetliť,
prečo podpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 20.06.2007. Poukazoval iba na to, že vzájomné vzťahy medzi
ním a svedkom A. B. boli založené na vzájomnej dôvere. Dôvod podpísania zmluvy o pôžičke
však nijakým spôsobom nešpecifikoval, zároveň namietal, že zmluvu zo dňa 20.06.2007 nepodpísal
konateľ spoločnosti navrhovateľa, resp. osoba oprávnená konať za spoločnosť. Navrhovateľ v konaní
predložil splnomocnenie zo dňa 01.01.2007, ktorým spoločnosť navrhovateľa, zastúpená konateľom

L.. S. B., splnomocnila L.. A. B. na podpísanie zmlúv o pôžičke za spoločnosť navrhovateľa, v ktorej
bude zastúpená spoločnosť vystupovať na strane veriteľa a na strane dlžníka bude vystupovať odporca.Na základe uvedeného plnomocenstva mal súd za preukázané, že spoločnosť navrhovateľa sa dala
zastúpiť inou fyzickou osobou a na tento účel jej udelila plnomocenstvo tak, aby L.. A. B.
vykonalprávneúkonyvmenespoločnostinavrhovateľa.Štatutárnyorgánprávnickejosobynavrhovateľa

L.. S. B. udelil tak plnomocenstvo inej osobe v súlade s § 31 ods. 2 OZ. Ako oprávnený
zástupca potom A. B. uzatvoril dňa 20.06.2007 zmluvu s odporcom. Túto zmluvu, označenú ako zmluva
o pôžičke, okresný súd vyložil v súvislosti skutkových okolností. Bolo jednoznačne preukázané, že A.
B. požičal 1.000.000,- Sk odporcovi. Zároveň bolo nesporne preukázané, že k vráteniu 500.000,- Sk
v prospech A. B. nedošlo. Následne bola pohľadávka postúpená písomnou zmluvou na spoločnosť

navrhovateľa. S navrhovateľom potom odporca uzatvoril dňa 20.06.2007 zmluvu a súd mal za to, že
odporca musel vedieť o postúpení pohľadávky na spoločnosť navrhovateľa, a to bol dôvod,
pre ktorý dňa 20.06.2007 podpísal zmluvu s termínom vrátenia pôžičky 500.000,- Sk do
25.03.2008. Odporca zmluvu zo dňa 20.06.2007 s navrhovateľom podpísal, avšak vzhľadom k tomu,
že dôvod podpísania takejto zmluvy nevedel vysvetliť, okresný súd neuveril jeho tvrdeniu, že nevedel
o postúpení pohľadávky vo výške 16.596,96 Eur na navrhovateľa, a že to nebol dôvod, pre

ktorý podpísal zmluvu dňa 20.06.2007. Zo zmluvy, podpísanej dňa 20.06.2007, je zrejmé, že postúpenie
pohľadávky bolo odporcovi oznámené, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že za spoločnosť navrhovateľa
konal bývalý veriteľ odporcu L.. A. B.. Javí sa absolútne nelogické, aby odporca v opačnom
prípade bez dôvodu podpísal zmluvu dňa 20.06.2007 a zaväzoval sa bezdôvodne vrátiť 500.000,- Sk.
Uvedenou dohodou zo dňa 20.06.2007 zmenili zmluvné strany obsah záväzku aj tým, že si dohodli úroky

z pôžičky vo výške 9,5 % z požičanej sumy od 21.06.2007 tak, ako to vyplýva z
článku 2 dohody zo dňa 20.06.2007. Dohodou zo dňa 20.06.2007 odporca prejavil vôľu vrátiť
navrhovateľovi 16.596,96 Eur z titulu pôžičky, vrátane dohodnutého úroku z pôžičky vo výške 9,5 % od
21.06.2007, a preto súd neuveril tvrdeniu odporcu, že dohodu zo dňa 20.06.2007 podpísal bezdôvodne
a návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel. Odporca v konaní popieral aj pôžičky od navrhovateľa vo

výške 8.298,48 Eur, ako aj vo výške 4.979,08 Eur. Prevzatie peňazí v uvedených výškach potvrdil, avšak
tvrdil, že tieto mu boli vyplatené ako odmena asistenta poslanca L.. A. B. na základe
zmluvy o zabezpečení služieb asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, uzavretej dňa
31.07.2006. Svedok L.. A. B. poprel, že by ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vyplatil
odporcovi ako asistentovi odmenu vo výške 13.277,57 Eur. Poprel, že by uzatvoril ústnu dohodu s

odporcom o vyplatení odmeny v uvedenej výške za prácu asistenta poslanca. Svedok
vypovedal, že odporca bol platený výlučne G., o ktorej skutočnosti svedčí aj písomný dôkaz - zmluva
o zabezpečení služieb asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, uzatvorená podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka zo dňa 31.07.2006, ktorú podpísal odporca ako asistent poslanca a G.
ako objednávateľ služieb. V čl. 2 sa asistent poslanca zaviazal poskytovať pre poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky A. B. odborné a administratívne služby spojené s
činnosťou poslaneckej kancelárie podľa pokynov a požiadaviek poslanca a podľa čl. 4 objednávateľ
služieb sa zaviazal uhradzovať asistentovi poslanca za poskytnuté služby odmenu vo výške 830,40
Sk vrátane DPH. Uvedenou zmluvou mal súd preukázaný spôsob a výšku odmeňovania
služieb asistenta poslanca, pričom je zrejmé, že pri zabezpečovaní služieb asistenta poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky vznikli zmluvné vzťahy výlučne medzi asistentom poslanca - odporcom a
objednávateľom služieb G. a nie svedkom L.. A. B.. Odporca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by medzi svedkom L.. A. B. a ním existovala ústna dohoda o inom odmeňovaní práce asistenta, ako je
dané zmluvou o zabezpečení služieb asistenta poslanca zo dňa 31.07.2006. Preto
okresný súd zaviazal odporcu k vráteniu pôžičky vo výške 4.979,09 Eur, ktoré spoločnosť navrhovateľa

poskytla odporcovi dňa 06.06.2008, tak ako to vyplýva z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 06.06.2008
a k vráteniu pôžičky vo výške 8.298,48 Eur, ktoré navrhovateľ vyplatil odporcovi dňa 09.05.2008, ako
to vyplýva z výpisu účtu navrhovateľa zo dňa 09.05.2008. Výpismi z účtu navrhovateľa
zo dňa 06.06.2008 a 09.05.2008 bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol peniaze vo výške 150.000,-
Sk a 250.000,- Sk odporcovi a v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 01.05.2008 a v

zmluveopôžičkezodňa01.06.2008saodporcazaviazaltietopeniazenavrhovateľovivrátiť.Vzhľadomk
takto vykonanému dokazovaniu súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu vrátiť navrhovateľovi aj tieto dve
pôžičky. Skutočnosti, že sa nejednalo o odmenu asistenta poslanca vo výške 150.000,- Sk a 250.000,-
Sk od A. B. nasvedčuje aj samotný výpis z banky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že peniaze boli
poukázanézúčtuspoločnostinavrhovateľaanieodsvedkaL..A.B..Okresnýsúdnedoplnildokazovanie

oboznámením sa s účtovníctvom spoločnosti navrhovateľa, ktoré žiadal odporca, pretože výpisy z banky
súd pokladal za jednoznačné dôkazy o tom, že spoločnosť navrhovateľa poskytla odporcovi uvedené
sumy peňazí, naviac je jednoznačne preukázané, že majiteľom účtu, z ktorého boli peniaze poukázané,
je spoločnosť navrhovateľa. Skúmanie, či a akým spôsobom spoločnosť navrhovateľa účtovala uvedenépeniaze vo svojom účtovníctve, nie je pre existenciu pôžičky, ktorá bola preukázaná, potrebné a súd
takéto dokazovanie pokladal za nadbytočné a nehospodárne, a preto ho nevykonal. Keďže splatnosť
záväzku, vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2006 v zmysle dohody zo dňa

20.06.2007 bola 25.03.2008, nárok navrhovateľa nemôže byť premlčaný v trojročnej premlčacej lehote
podľa § 101 OZ, keďže návrh bol podaný na súd dňa 09.09.2010. Navrhovateľ predložil v konaní výpis z
účtu zo dňa 29.12.2008, kedy odporca poukázal na jeho účet sumu 42.880,- Sk (1.423,36 Eur). Svedok
L..A.B.tvrdil,žesajednáoúrokyzpôžičkyposkytnutejvovýške500.000,-Skzaobdobieod01.07.2008
do 31.12.2008, z pôžičky vo výške 250.000,- Sk od 02.05.2008 do 31.12.2008 a z pôžičky

vo výške 150.000,- Sk za obdobie od 01.06.2008 do 31.12.2008. Podľa dohody zo dňa 20.06.2007 bol
dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 9,5 % od 21.06.2007 s termínom vrátenia pôžičky do 25.03.2008.
Pôžička nebola vrátená k 31.12.2008. Za obdobie od 21.06.2007 do 30.04.2008 predstavoval úrok
z pôžičky vo výške 9,5 % sumu 40.993,15 Sk. Následne dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke zo dňa
01.5.2008 bol úrok dohodnutý vo výške 9 %, čo znamená, že za obdobie od 01.05.2008 do 31.12.2008
predstavuje dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 500.000,- Sk sumu 30.205,47 Sk.

Pôžička vo výške 250.000,- Sk bola poskytnutá dňa 09.05.2008. Dohodnutý úrok z pôžičky 250.000,- Sk
predstavuje za obdobie od 09.05.2008 do 31.12.2008 sumu 12.986,30 Sk. Pôžička vo výške 150.000,-
Sk bola poskytnutá 06.06.2008. Dohodnutý úrok z pôžičky 8 % predstavuje za obdobie od 06.06.2008 do
31.12.2008 sumu 6.871,29 Sk. Spolu dohodnuté úroky z pôžičiek k 31.12.2008 predstavujú 91.056,21
Sk. Boli preukázané platby odporcu dňa 25.03.2008 vo výške 48.100,- Sk a dňa 29.12.2008

vo výške 42.880,- Sk v prospech navrhovateľa. Spolu zaplatil odporca navrhovateľovi 90.980,- Sk.
Navrhovateľ tvrdil, že sa jednalo o dohodnuté úroky z pôžičiek. Odporca naopak tvrdil,
že sa jednalo o vybavenie reklamácií pri nákupe elektrospotrebičov svedka A. B.. Odporca predložil
reklamačné listy k televízoru a k chladničke. Výpoveďou svedka boli reklamácie odporcu
spochybnené. Reklamáciu spochybňuje aj samotný detailný výpis z príkazu platby odporcu vo výške

48.100,- Sk, na ktorom je ako variabilný symbol uvedené rodné číslo odporcu. Je nelogické, aby
ako variabilný symbol pri vybavení reklamácie bolo uvedené rodné číslo odporcu. Svedok uviedol, že
spotrebiče, ktoré kúpil u odporcu, má doteraz, ani jedna reklamácia nebola vybavená vrátením peňazí.
Výpoveďou svedka L.. A. B. a identifikáciou platby vo výške 48.100,- Sk boli spochybnené
reklamácie odporcu a výpočet úrokov z pôžičiek nasvedčuje tomu, že dňa 25.03.2008 a dňa 29.12.2008

odporca platil dohodnuté úroky z pôžičiek. Z týchto dôvodov okresný súd návrhu navrhovateľa
vyhovel. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil ust. § 657 ods. 1, § 658 ods. 1, § 516 ods.
1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 40 ods. 2, § 526 ods. 1, § 31 ods. 1, ods. 2, § 32 ods. 2, § 100 Občianskeho
zákonníka. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády SR
87/1993 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. d), písm. f), písm. b) O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že urobil nesprávny záver, že
napotvrdeniezmluvyopostúpenípohľadávkybolinásledneuzavretádňa20.06.2007zmluvaopôžičkea

dňa 01.08.2008 dodatok č. 2 k zmluve o pôžičke, uzavretej dňa 20.06.2007, ktoré mali potvrdiť existenciu
jeho záväzku voči navrhovateľovi, a ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako platný právny úkon. Dôvodil,
že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, a teda jej vznik je viazaný na skutočné odovzdanie
peňazí, pričom na základe predmetných zmlúv nikdy k odovzdaniu peňazí nedošlo, a preto nemohlo
dôjsť ani k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Zmluva trpí aj ďalšou vadou, a to, že ju podpísala osoba, ktorá

v čase podpisu pôžičky nebola oprávnená v mene spoločnosti konať, čo aj vyplýva z úplného výpisu z
obchodného registra. Ďalej uviedol, že medzi svedkom A. B. a ním bola uzavretá v minulosti len jedna
zmluva o pôžičke zo dňa 19.12.2006, na splatnosti ktorej sa dohodli do 31.03.2007. Dňa 01.04.2007
začala plynúť 3-ročná premlčania doba, ktorá uplynula dňom 31.03.2010, pričom návrh navrhovateľa
bol súdu doručený až 09.09.2010 a nárok navrhovateľa je preto v tejto časti premlčaný. Ďalej uviedol,

že potvrdzuje prijatie finančných prostriedky na svoj účet z účtu navrhovateľa vo výške 250.000,- Sk
(8.298,48 Eur) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2008 (pripísané na účet
09.05.2008) a sumu vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 Eur) na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 01.06.2008 (pripísané na účet 06.06.2008), avšak zároveň zdôraznil, že tieto prijal ako
odmenu asistenta poslanca L.. A. B. a nie titulom zmluvy o pôžičke. Poukázal na skutočnosť, že od

roku 2003 politicky spolupracoval so svedkom L.. A. B. a ich vzťahy boli založené na vzájomnej dôvere.
Od 01.08.2006 do 31.03.2010 bol zamestnaný ako asistent poslanca L.. A. B. a na základe zmluvy o
zabezpečení služieb asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, uzavretej v zmysle ust.
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, mal dohodnutú odmenu vo výške 830,40 Sk mesačne, vrátaneDPH, ktorá odmena nepostačovala ani na pokrytie jeho cestovných nákladov z A. do
N., a preto sa svedok L.. A. B. zaviazal uhradiť mu odmenu takouto cestou. Doba jeho zamestnania
ako asistenta poslanca trvala 44 mesiacov a odmena vo výške 400.000,- Sk (250.000,- Sk + 150.000,-

Sk) pri rozrátaní na 44 mesiacov činí sumu 9.090,- Sk, t. j. 301,73 Eur mesačne. Potvrdil, že podpisy
na zmluvách o pôžičkách sú jeho a vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na
jeho tvrdenia, že tieto zmluvy musel podpísať vzhľadom k tomu, že bol v čase ich podpisu vo vzťahu
podriadenosti k svedkovi L.. A. B., ktorý bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. I v súvislosti
s uvedenými pôžičkami zo dňa 01.05.2008 a 01.06.2008 (odmenách za prácu asistenta) vzniesol

námietku premlčania s ohľadom na ust. § 451 a § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol k jeho námietke, že zmluvy o pôžičke
nepodpísal konateľ spoločnosti navrhovateľa, resp. oprávnená osoba a uznal v konaní predložené
splnomocnenie zo dňa 01.01.2007. Vyjadril názor, že zákon nevylučuje konať za právnickú osobu na
základe plnomocenstva, ktoré však musí byť predložené pred úkonom, najneskôr pri ňom a nie 3 roky po
tomtoúkone.Tvrdil,žeL..A.B.akoposlanecNárodnejradySlovenskejrepublikysanikdyneprezentoval

ako osoba konajúca na základe plnomocenstva za navrhovateľa. Namietal pravosť
aj pravdivosť plnomocenstva predloženého v súdnom konaní, ktoré nebolo súčasťou žiadnej zo zmlúv
o pôžičke a nebolo spísané a podpísané u notára. Vytýkal preto súdu prvého stupňa, že urobil záver
o odbornej otázke, t. j. o pravosti a pravdivosti plnomocenstva, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom
nedoložil, že uvedené plnomocenstvo bolo súčasťou zmlúv o pôžičkách. Zdôraznil, že navrhovateľ prvé

plnomocenstvo predložil s dátumom 01.07.2007, t. j. 10 dní po podpise prvej zmluvy o pôžičke a až na
druhú výzvu súdu predložil druhé plnomocenstvo s dátumom 01.01.2007. Okresný súd tak konvalidoval
absolútne neplatný právny úkon, keď urobil sám záver o odbornej otázke, t. j. pravosti, pravdivosti a
dátume vzniku listiny, že plnomocenstvo bolo udelené pred podpisovaním pôžičiek. Podľa jeho názoru
sa nebývalá aktivita a neobjektivita súdu prejavila v opakovanej výzve na doloženie plnomocenstva.

Takétokonaniesúdunepovažovalzanestrannéasprávne,apretožiadal,abyodvolacísúdneakceptoval
plnomocenstvo predložené v priebehu súdneho konania a právny úkon L.. A. B., t. j.
podpisy zmlúv posúdil ako úkon osoby, ktorá nebola oprávnená v mene právnickej osoby - navrhovateľa
konať, a to so všetkými dôsledkami takéto posúdenia na platnosť zmluvy o pôžičke. Ďalej uviedol, že
kňaz pán L. S. požičal peniaze navrhovateľovi dňa 10.06.2008 vo výške 60.000 Eur, pričom peniaze z

pôžičiek zo dňa 01.05.2008 a 01.06.2008 boli na jeho účet pripísané dňa 09.05.2008 suma 250.000,- Sk
a dňa 06.06.2008 suma 150.000,- Sk, t. j. pred pôžičkou peňazí od uvedeného kňaza. Ako paradoxné
uviedol, že pán L. S. požičal navrhovateľovi spolu sumu 205.000 Eur, on mal údajne z týchto peňazí
dostať sumu 13.277,55 Eur, pričom L. S. opakovane jeho vyzýval k vráteniu peňažných prostriedkov
vo výške 205.000 Eur, ktoré požičal navrhovateľovi. Svedok L. S. pritom len potvrdil, že

požičal navrhovateľovi peniaze, nepotvrdil však, že tieto boli požičané jemu. Za týmto účelom navrhoval
vykonanie dôkazu - predloženie účtovníctva navrhovateľa z roku 2008, z ktorého by bolo preukázané,
či navrhovateľ účtoval pôžičku od kňaza L. S. a následnú pôžičku z uvedených zdrojov
poskytol jemu. Tento dôkaz však súd prvého stupňa odmietol vykonať ako nadbytočný a nehospodárny,
pričom by určite bolo potvrdené jeho tvrdenie. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný z

dôvodu jeho neurčitosti, nesprávnosti a nezrozumiteľnosti, vedenie konania pred súdom prvého stupňa
nezodpovedalododržovaniuustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,pretožekonajúcisúdvrozpore
s § 118 O.s.p. po začatí pojednávaní neoboznámil výsledky prípravy pojednávania, neuviedol, ktoré
právnevýznamnéaskutkovétvrdeniaúčastníkovmožnopovažovaťzazhodné,ktoréostalisporné,ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy nevykonal, aj keď ich účastníci navrhli. Pred

skončením pojednávania, resp. pred vyhlásením dokazovania za skončené nevyzval účastníkov,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu po právnej stránke, čím mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď na výslovnú výzvu súdu sa nedostavil
na pojednávanie, nevysvetlil, prečo podpisoval zmluvy spoločník, prečo konal na pojednávaní
v pozícii svedka a nie navrhovateľa, nevypočul navrhovateľa na tú skutočnosť, prečo uvedené pôžičky

nepodpisoval on ako konateľ ale spoločník L.. A. B.. Súd prvého stupňa uveril navrhovateľovi a na druhej
strane sa s jeho obranou nezaoberal, nezachoval tak rovnosť účastníkov konania pred súdom.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie určené na deň 27.02.2014 o 09:00 hod., na ktoré
sa navrhovateľ ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu jeho zástupcu M.. F. Z., ktorý bol náhle hospitalizovaný a podrobil sa operačným zákrokom.
Svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil i odporca prostredníctvom svojej vtedajšejzástupkyne a oznámil súdu, že podľa ust. § 118 ods. 4 zákona ZKR sa súdne a rozhodcovské konania
o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie
prerušujú, tieto nároky možno uplatniť proti dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4

ZKR. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne o skončení reštrukturalizácie na majetok odporcu, sp. zn.
28R/6/2012 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12.08.2013 a týmto dňom došlo k zastaveniu
konania vedeného toho času na Krajskom súde v Trenčíne. Poukázal na ust. § 156 ZKR, podľa
ktorého zverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky
začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4 ZKR.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 28R/6/2012 krajský súd zistil, že uznesením
tamojšieho súdu zo dňa 20.11.2012, č.k. 28R/6/2012-241 bola povolená reštrukturalizácia odporcu a
veritelia boli vyzvaní, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky
u správcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.11.2012 a účinky doručenia
uznesenia o povolení reštrukturalizácie nastali podľa § 199 ods. 1 a 9 zákona č. 7/2005 Z. z. nasledujúci

deň po zverejnení, t. j. dňa 27.11.2012.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.08.2013, č.k. 28R/6/2012-810 súd potvrdil
reštrukturalizačný plán odporcu a rozhodol, že reštrukturalizácia dlžníka L. v reštrukturalizácii s miestom
podnikania O., povolená uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2012, č.k.

28R/6/2012-241 s účinkami zverejnenia ku dňu 27.11.2012 sa končí. Uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 12.08.2013.

Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých
zákonov povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za

povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Podľa § 118
ods. 4 citovaného zákona súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii
uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči
dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Podľa§156citovanéhozákonazverejnenímuzneseniasúduoskončeníreštrukturalizácievObchodnom
vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa
§ 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru
a funkcia správcu.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povolením reštrukturalizácie odporcu došlo k prerušeniu
všetkých súdnych a rozhodcovských konaní o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú
prihláškou, a to zo zákona. Skončením reštrukturalizácie sa všetky prerušené súdne a rozhodcovské
konania zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zo zákona v
zmysle ust. § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavili.

V danej veci bolo z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 28R/6/2012 preukázané,
že reštrukturalizácia dlžníka bola uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.08.2013, č.k.
28R/6/2012-810 vyhlásená za skončenú a citované uznesenie okresného súdu bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 12.08.2013. V zmysle citovaných zákonných ustanovení týmto dňom došlo

k zastaveniu konania v predmetnej právnej veci, vedenej pred odvolacím súdom pod sp. zn.
19Co/222/2012. Preto odvolací súd rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
04.04.2012, č.k. 10C/41/2011-138 zrušil a deklaroval, že došlo k zastaveniu konania, pričom tak, ako
bolo už vyššie uvedené, k zastaveniu konania došlo dňom zverejnenia uznesenia okresného súdu o
skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .