Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 4Er/1130/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607200462
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Emília Sasáková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:2607200462.6

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: T. X., B.. XX.XX.XXXX, Š.O. C. U., L. XXX/X, T., o
vymoženie 403,57 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. so
sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7 poverením č. 5304*005919 zo dňa
09.04.2009 vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 403,57 Eur s príslušenstvom, predchádzajúcich

trov konania vo výške 136,16 Eur a trov exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., vydaný pod sp. zn. SR 3685/06 dňa 05.09.2006
v Bratislave. Predmetný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa
23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 26.10.2006.

Vyššie uvedený rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného z titulu poskytnutého úveru
povinnému na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.08.2005. Predmetná zmluva o úvere
bola súdu na základe výzvy doručená dňa 01.10.2014 v elektronickej forme.

Tunajšiemu súdu bolo postúpené podanie povinného zo dňa 09.05.2012, v ktorom povinný uvádza,

že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola splatená oprávnenému v plnom rozsahu ku
dňu 09.02.2007, z uvedeného dôvodu mu nie je zrejmé z akého dôvodu ho spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. exekučne postihuje. K tomuto podaniu pripojil povinný potvrdenia o úhrade. S ohľadom na tvrdenie
povinného si súd od oprávneného vyžiadal potvrdenie preukazujúce úhradu povinného. Dňa 01.10.2014
doručil oprávnený súdu v elektronickej forme zoznam splátok, z ktorého vyplýva uhradenie pohľadávky
v plnom rozsahu ku dňu 13.04.2007. S poukazom na uvedené bola pohľadávka povinného uhradená

po začatí exekučného konania. O tejto skutočnosti mal tunajší súd vedomosť, keď uznesením č. k.
4Er/1130/2008-32 zo dňa 30.07.2010, právoplatným dňa 18.10.2010, vo výroku I. námietky povinného
proti exekúcii zamietol. Uvedené súd dôvodil tým, že k úhrade došlo až po podaní návrhu na vykonanie
exekúcie, teda po začatí exekučného konania, a teda návrh bol podaný dôvodne. Súdny exekútor v
dôsledku toho mal od vymáhania pohľadávky upustiť, a exekúcia tak mala prebiehať len za účelom
vymoženia trov exekúcie.Exekučný súd však v priebehu exekučného konania skúma formálne a materiálne predpoklady, za
ktorých možno exekúciu vykonávať, a to aj v súvislosti s vymáhaním trov exekúcie. Ak exekučný súd zistí
prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného

konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom
zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný
titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp.
vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni

ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku
brániacu zastaveniu exekúcie.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa písm. b) tohto zákonného
ustanovenia zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 tohto
zákonného ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 25.08.2005 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške
464,72 Eur (14.000,- Sk) a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 443,47

Eur (13.360,- Sk), t. j. celkovo vo výške 908,19 Eur (27.360,- Sk) v 12-tich mesačných splátkach po
75,68 Eur (2.280,- Sk). Charakter úveru ako absolútneho obchodu nemá za následok skutočnosť, že sa
na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda ajzhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Vyššie uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom
(t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti), a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti).

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok
je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanísúdpríslušnýnavýkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému
súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení,

a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj
vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej
možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť
vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia

§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v
súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou
uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce
svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku
vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania

prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené
v§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní. Jedinýmobmedzenímexekučnéhosúduje,že
vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti
exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a, v spojení s ods. 2 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní).Tentopostupjenapokonajvsúladesozásadouhospodárnosti

exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy
exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa

5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložkyobsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych
procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe

vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským

súdom je súčasťou zmluvy o úvere a je obsiahnutá v článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, kde je uvedené, že všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu b) pred príslušným všeobecným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
na rozhodnutie akéhokoľvek sporu z tejto zmluvy o úvere na všeobecnom súde a podľa OSP, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

Možnosť obrátiť sa so žalobou na súd je daná iba žalujúcej strane a žalujúcou stranou bude vždy iba

oprávnený (POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Teda povinnému je odobratá možnosť riešiť spor inak ako vyberie
žalobca.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v
rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde (čl.
17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa
tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi

rozhodcovskékonanievnúti(porovnajCSACH,K.Štandardnézmluvy.Plzeň:AlešČeněk,2009.s.214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte

pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa
o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na

zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,

je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach §

53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky ( z.
č. 568/2008 Z. z. účinný od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve,
bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým

spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými
mravmi.Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa,

ako aj s dobrými mravmi. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky,
ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by
dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v
takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel
od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné

konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie uvedené v rozhodcovskej doložke a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/
EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore
príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami

smernice Rady 93/13/EHS.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v
Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských

zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny

dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú
skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo
svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú
transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej

smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, súd dospel k názoru, že predmetnú exekúciu je potrebné pre rozpor
exekučného titulu so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastaviť.

O návrhu povinného na odklad exekúcie postúpenému tunajšiemu súdu dňa 02.10.2012 súd rozhodovať

nebude, nakoľko súd predmetnú exekúciu v súlade s vyššie citovaným ustanovením zastavil
O náhrade trov exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, po tom ako si ich súdny exekútor
vyčísli v súlade s Vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 30.04.2008.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ( § 374 ods. 4 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že,

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.