Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207326
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6312207326.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky B. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. E. XXX/XX, XXX XX W., t. č. W. XX/X, XXX XX N., proti odporcovi Q. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. E. XXX/XX, XXX XX W., prechodne bytom V. W. V. XXX - W. P., XXX XX V. pod V., v
konaní o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k.
8P/289/2012-219 z 23.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky o určenie rozsahu
výživného na odporcu a navrhovateľke výživné od odporcu nepriznal. O trovách konania rozhodol tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.

8. 2012 domáhala, aby jej súd odo dňa podania návrhu určil výživné od odporcu vo výške 300 EUR
mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 21. 6. 2008 manželstvo, z ktorého
pochádza maloletý syn V., nar. XX. X.X.XXXX. XXXX. S odporcom nezdieľa spoločnú domácnosť a
od 3.4.2012 je práceneschopná a jej príjem pozostáva len z nemocenských dávok a z neho uhrádza
okrem nákladov na lieky aj náklady na uspokojenie základných životných potrieb vrátane splátok
spoločného leasingu a pôžičiek. Okresný súd návrh navrhovateľky nepovažoval za dôvodný, pretože

určenie výživného medzi manželmi je opodstatnené vtedy, keď životná úroveň oboch manželov nie je
rovnaká, pričom výživné priznať nemožno v prípade ak by jeho priznanie odporovalo dobrým mravom.
Mal preukázané, že jej životná úroveň účastníkov je v danom prípade v zásade rovnaká. Zároveň dospel
k názoru, že spôsob života, ktorý navrhovateľka vedie je menej zodpovedný v porovnaní s odporcom.
Dlhodobú práceneschopnosť si spôsobila sama závislosťou na alkohole a suicidálnymi pokusmi. Menej
zodpovedne nakladá s finančnými prostriedkami a nedodržiava podmienky nariadeného predbežného

opatrenia, ktorým maloletý bol odovzdaný do starostlivosti odporcu. Výživné od odporcu jej nemožno
priznať, pretože takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovi nepriznal náhradu
trov konania, pretože si náhradu trov konania nenárokoval.

Proti rozsudku okresného súdu sa odvolala navrhovateľka. Poukázala na to, že určenie výživného
odporcovi odôvodňuje skutočnosť, že manželstvo navrhovateľky a odporcu trvá a tiež fakt, že príjem
navrhovateľky bol tvorený len nemocenskými dávkami vo výške od 161,80 EUR do 179,10 EUR.

Odporca v súdnych konaniach účelovo prispôsobuje výšku svojho príjmu s ohľadom na predmet
konania.Jehotvrdenianiesúvierohodné,pretožeinformácieposkytujeúčelovo.Okresnýsúdodjanuára
2012 mal k dispozícii objektívne dôkazy, ktoré preukazujú, že správanie navrhovateľky je dôsledkom
nebezpečnejšieho konania odporcu. Odporca z príjmov navrhovateľky uhrádzal svoje vlastné záväzky,
porušoval zákon o rodine (nevera, neplnenie vyživovacej povinnosti). Starostlivosť o syna a jeho kontakt
s matkou využíva len na zabezpečenie vlastnej prevahy nad navrhovateľkou. Odporca využil ochoreniematky, aby si zabezpečil zverenie dieťaťa predbežným opatrením do svojej starostlivosti. Znalecké
posudky vyhotovené v období od decembra 2012 do januára 2013 nepotvrdili závislosť navrhovateľky
na alkohole. Nie je podložený záver súdu, že navrhovateľka je závislá na alkohole, ani že by si

závislosť a aj práceneschopnosť sama spôsobila. Dlhodobá pracovná neschopnosť navrhovateľky
je výsledok stresov, ktoré v značnom rozsahu boli spôsobené navrhovateľom. Ďalej poukázala na
to, že aj v období, keď maloletý nebol v jej osobnej starostlivosti dobrovoľne prispievala na jeho
výživu, hoci otec nemal so zabezpečením starostlivosti o maloletého žiadne výdavky (okrem poplatku
za škôlku). Zdôraznila, že od mája 2013 pre maloletého zabezpečuje starostlivosť a odporca jej

žiadnym spôsobom na výživu maloletého dieťaťa neprispieva. Odporca sa doposiaľ o zdravotný stav
navrhovateľkynezajímalaneposkytoljejžiadnupomoc.Okresnýsúdnesprávnezistilajfinančnépomery
odporcu, ktorý uhrádza len svoje osobné dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou.
Manželstvo s odporcom trvá, preto jej nepatrí ani právny nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Navrhla, aby
krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Uviedol, že podľa dohody o mzdových podmienkach v

spoločnostiIstrochemReality,a.s.máakozamestnanecpríjemvovýške600,--EURvhrubom.Priateľka,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti má príjem vo výške 500,-- EUR v hrubom. Výšku svojich výdavkov,
ako aj náklady spojené so starostlivosťou o maloletého syna súdu preukázal. Doložil aj výšku svojej
vyživovacej povinnosti, ktorú ma k maloletému V. a V. vo výške 100,-- EUR a 116,-- EUR mesačne.
Poukázal na to, že jeho mesačný príjem nepostačuje, aby mohol pravidelne uhrádzať splátky všetkých

dlhov. Pravidelne spláca dlh, ktorý vznikol počas trvania manželstva s navrhovateľkou. Navrhovateľka je
schopná si nájsť prácu a finančne sa zabezpečiť. Požiadal, aby krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok
okresného súdu.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1, Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a

odvolaním navrhovateľky napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h)
O.s.p.; podľa odseku 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože prvostupňový súd
pre nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom a
vec aj nesprávne posúdil.

Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine") manželia sú si v manželstve rovní

v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 zákona o rodine).

V predmetnej veci krajský súd zistil, že navrhovateľka sa dňa 27.8.2012 obrátila na okresný súd
a navrhla, aby odporcovi uložil povinnosť prispievať jej na výživu počnúc dňom 27.8.2012 sumouvo výške 300,-- EUR mesačne, vždy do 10 dňa v mesiaci vopred. Návrh zdôvodnila tým, že
manželstvo s odporcom nezaniklo, ale s odporcom nežije v spoločnej domácnosti. Odporca si neplní
vyživovaciu povinnosť voči nej a neprispieva jej na výživu. Zo svojho príjmu nedokáže samostatne

zabezpečiť uspokojenie ani základných životných potrieb. Z predložených listinných dôkazov a z
výsluchu účastníkov realizovaného v prvostupňovom konaní je preukázané, že navrhovateľka s
odporcom uzatvorila manželstvo dňa 21.06.2008, ktoré do času rozhodnutia krajského súdu o odvolaní
navrhovateľky v predmetnej veci nezaniklo. Vo vzťahu k pomerom navrhovateľky bolo preukázané, že
navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi V.. V súčasnosti žije u svojich rodičov

(od júla 2013 s matkou) v ich rodinnom dome a od mája 2013 občas využíva s maloletým prenajatý 3-
izbovýbytvA..Navrhovateľkajedlhodobopráceneschopnázdôvodupsychickéhoochorenia(bipolárnej
afektívnej poruchy) a v čase od 31.09.2011 do 13.01.2012 sa ústavne liečila v Psychiatrickej liečebni
vo Veľkom Záluží. Od 18.03.2013 do 19.04.2013 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení
nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Navrhovateľka je práceneschopná od 03.04.2012 a jej
príjem do 03.04.2013 pozostával len z dávok nemocenského poistenia, ktoré jej boli vyplácané vo v

sume od 161,80 EUR do 179,10 EUR mesačne. Od 04.04.2013 navrhovateľka nemá žiadny príjem
a požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Od uvedeného času je finančne úplne odkázaná na
pomocsvojichrodičov,ktoríuhrádzajúvšetkyosobnévýdavkynavrhovateľkyaajsplátkyosobnýchdlhov
navrhovateľky a dlhov, ktoré vznikli navrhovateľke počas trvania manželstva s odporcom. Navrhovateľka
má pravidelné výdavky spojené predovšetkým s liečbou svojho ochorenia (Cestovné do Nemocnice F. D.

Roosevelta v Banskej Bystrici, náklady na lieky) a pravidelné výdavky na bývanie, cestovanie, telefón,
na splátky spoločných dlhov, ktoré vznikli počas manželstva s odporcom. Navrhovateľka doložila všetky
výdavky na zabezpečenie potrieb maloletého syna po 27.04.2013, resp. v čase, kedy mu poskytovala
osobnú starostlivosť, i keď predbežne bol zverený do osobnej starostlivosti odporcu. Navrhovateľka
nevlastní osobné motorové vozidlo. Je spoluvlastníčkou rodinného domu, nachádzajúceho sa v k. ú.

Podbrezová, zapísaného na LV č. XXXX, ktorý nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
spolu s odporcom. Nehnuteľnosť však nie je obývateľná a je zaťažená záložným právom v prospech
M. banky a.s., aj v prospech obce W. a ako aj exekučným záložným právom vo viacerých exekučných
konaniach, čo je zrejmé z pripojeného výpisu z LV č. XXXX. Navrhovateľku zaťažujú dlhy, ktorých
splátky v súhrne presahujú príjem navrhovateľky a ktoré vznikli počas trvania BSM s odporcom a tiež v

období, kedy vykonávala podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (Flexi hypotéka
vo výške 4.000,-- EUR na rodinný dom, spoločná hypotéka na rodinný dom vo M. vo výške 28.000,--
EUR, spotrebný úver na dofinancovanie rodinného domu 2.300,-- EUR, dlh 2.044,50 EUR v prospech
Duslo, a.s., dlh 2.747,98 EUR v Consumer Finance Holding, a.s., dlh v prospech Centrálneho vymáhania
pohľadávok v sume 377,79 EUR). Na strane odporcu krajský súd na základe výsledkov vykonaného

dokazovania mal preukázané, že maloletý V. bol predbežným opatrením zverený dočasne do jeho
osobnej starostlivosti (uznesenie Okresného súdu Brezno, č. k. 8P/48/2012-11 z 30.01.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu Banská bystrica, č. k. 13CoP/29/2012-53 z 18.04.2012) a matke nebola
uložená povinnosť prispievať na jeho výživu počas dočasnej úpravy pomerov. Odporca nie je vlastníkom
osobného motorového vozidla a spolu s navrhovateľkou je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného

domu zapísaného na LV č. XXXX, v k. ú. W., pričom iný vlastný majetok nemá. Vykonával podnikateľskú
činnosť, z ktorej v roku 2011 preukázal príjem 2.000 EUR (základ dane 2.542,90 EUR), v roku 2012
dosiahol zo živnosti príjem vo výške 77.546,26 EUR (základ dane 4.319,61 EUR). Navrhovateľ v
súčasnosti má príjem zo zamestnania v spoločnosti Istrochem, a.s., kde v penzióne Adika je zamestnaný
ako realizátor rekonštrukcie. V súdnom konaní (č. l. 210) uvádzal príjem vo výške 800,-- EUR v

čistom. V súčasnosti žije so svojou priateľkou v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v V. W. V..
Priateľka odporcu má príjem zo zamestnania vo výške 400,-- EUR v čistom mesačne. Odporca okrem
vyživovacej povinnosti k maloletému V. má ja vyživovaciu povinnosť k maloletému V. T. v sume 100,--
EUR mesačne a V. V. v sume 66,-- EUR mesačne. Odporca uvádzal náklady na bývanie vo výške
95 EUR mesačne, náklady vynaložené na zabezpečenie starostlivosti o maloletého syna v čase od

septembra 2012 do januára 2013 (celkom vo výške 83,30 EUR na materskú škôlku). Okrem uvedených
pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľ má pravidelné výdavky na splátky spoločnej pôžičky
(zostatok k 3.9.2012 vo výške 7.800,84 EUR) od W. banky, ktorú spláca po 100,-- EUR mesačne.
Odporca vyčíslil k 20.01.2013 svoje ďalšie záväzky vo výške 14.647,35 EUR.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že je potrebné, aby napadnutý rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká
uzavretím manželstva a zaniká rozvodom manželstva. Nárok na výživné od manžela ako povinnejosoby vzniká druhému manželovi ako oprávnenej osobe za podmienok, že oprávnená osoba nie
je schopná si vlastnými silami zabezpečiť také príjmy, aby pokryla svoje náklady na živobytie a
životná úroveň druhého manžela ako povinnej osoby je vyššia. V predmetnej veci pre správne

rozhodnutie o návrhu navrhovateľky bolo potrebné zisťovať predovšetkým právnu existenciu manželstva
medzi účastníkmi konania, otázku samostatného hospodárenia oboch manželov a životnú úroveň
oboch manželov. Dôvodnosť návrhu bolo rovnako potrebné posúdiť z hľadiska dobrých mravov. Len
dôsledným vyhodnotením uvedených zákonných kritérií mohol súd dospieť k správnemu záveru o
vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. V predmetnej veci manželstvo uzavreté medzi

účastníkmi konania dňa 21.06.2008 do času rozhodnutia krajského súdu o odvolaní navrhovateľky
nezaniklo. Majetok nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkmi konania nebol doposiaľ
rozdelený, pretože BSM nezaniklo a nebolo zrušené. Navrhovateľka aj odporca sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie W.. Vlastnícky vzťah
účastníkov konania k nehnuteľnosti však trvá len formálne. Účastníci nehnuteľnosť spoločne neužívajú
a spoločne nerozhodujú o výdavkoch nevyhnutných na jej prevádzkovanie. Z vykonaných dôkazov

vyplýva, že rozsah, ktorým sa navrhovateľka aj odporca podieľajú na úhrade spoločných dlhov nie
je výsledkom vzájomnej dohody, ale vyplýva z individuálneho rozhodovania každého z nich. Možno
konštatovať, že navrhovateľka a odporca spoločne nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť. Táto
skutočnosťrovnakonapĺňapojmovýzákonnýznakpodstatnýzhľadiskarozhodnutiaonávrhunaurčenie
vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Obsahom spisu je preukázané, že odporca najneskôr od roku

2011 s manželkou v spoločnej domácnosti nežije, udržiava intímny vzťah s inou ženou a s ňou sa podieľa
na nákladoch nimi vedenej domácnosti. Uvedená okolnosť rovnako nepodporuje záver o spoločnom
hospodárení navrhovateľky a odporcu.

Vzhľadom na splnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov (právna existencia manželstva,
manželia spoločne nehospodária), v prejednávanej veci bolo rozhodujúce vyriešenie otázky vzťahu

životnej úrovne oboch účastníkov, ktorú okresný súd nevyhodnotil správne. Právna úprava je postavená
tak, aby vzájomná vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi bola plnená dobrovoľne. Nemôže byť preto
dôvodný návrh vtedy, ak vyživovacia povinnosť medzi manželmi je riadne a dobrovoľne plnená. Zákon
v takejto situácii ani neumožňuje, aby súd do vzťahu medzi manželmi zasiahol. V danom prípade je
však vecná legitimácia navrhovateľky daná, pretože odporca (manžel) si svoju vyživovaciu povinnosť

voči navrhovateľke riadne a dobrovoľne neplnil, v dôsledku čoho vznikol rozdiel v životnej úrovni
oboch manželov. V predmetnej veci nie je správny záver okresného súdu o rovnakej životnej úrovni
oboch manželov, ktorý navyše okresný súd ani nijako nezdôvodnil. Obmedzil sa len na konštatovanie
príjmov a výdavkov na strane navrhovateľky a odporcu, pričom charakter príjmov a výdavkov na
strane navrhovateľky a odporcu žiadnym spôsobom neanalyzoval a neskúmal. Neuviedol, ktoré výdavky

sú účastníkmi vynakladané účelne, ktorý z nich a v akom rozsahu uhrádza spoločné záväzky, aké
sú nevyhnutné náklady na život každého z nich, resp. na zabezpečenie starostlivosti o maloletého.
Prvostupňové rozhodnutie je z tohto hľadiska nepreskúmateľné, nakoľko neuvádza žiadne dôvody,
ktoré by podporovali záver o rovnakej životnej úrovni účastníkov konania. Krajský súd konštatuje, že
životná úroveň navrhovateľky a odporcu objektívne nemôže rovnaká, čo dokumentuje už len samotná

príjmová úroveň oboch účastníkov konania. Z obsahu spisu je zistiteľné, že navrhovateľka mala príjem
iba počas trvania pracovnej neschopnosti t. j. v čase od 03.04.2012 do 03.04.2013 vo výške od 161,80
EUR do 179,10 EUR. V súčasnej dobe (od 04.04.2013) je bez príjmu (nevznikol jej nárok na dávku
v hmotnej núdzi) a svoje životné potreby vie zabezpečiť len prostredníctvom finančnej pomoci svojich
rodičov, keďže odporca sa doposiaľ na jej výžive žiadnym spôsobom nepodieľal. Pri hodnotení životnej

úrovne účastníkov okrem porovnania príjmov a výdavkov bolo potrebné brať do úvahy skutočnosti a
správanie sa účastníkov, ktoré viedli k nepomeru v životnom štandarde oboch účastníkov s ohľadom
na práva a povinnosti manželov uvedené v ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine (povinnosť žiť
spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,
starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny). Na tieto skutočnosti okresný súd pri hodnotení životnej

úrovne účastníkov taktiež nezobral dostatočný zreteľ. Vôbec nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s tým,
že odporca po hospitalizácii navrhovateľky od roku 2011 nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou vedie
domácnosť, aký postoj odporca zaujal k existujúcemu manželstvu, ako zabezpečoval starostlivosť o
maloleté dieťa a spoločnú domácnosť. Ak okresný súd návrh zamietol, bolo potrebné, aby v dôvodoch
rozhodnutia primeraným spôsobom uzavrel do akej miery je rozdiel v životnej úrovni medzi manželmi

objektívne výsledkom zlého zdravotného stavu navrhovateľky a tiež zisťoval jeho príčiny, resp. aby
zaujal stanovisko, či rozdielny životný štandard nesúvisí s tým, že odporca si z vlastnej vôle voči
navrhovateľke prestal plniť vyživovaciu povinnosť potom, čo opustil spoločnú domácnosť. Vzhľadomna, že okresný súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal návrh zamietol predčasne. Krajský súd
poukazuje na to, že dôsledne skúmať vyššie uvedené okolnosti bolo potrebné tiež z dôvodu, že výživné
medzi manželmi možno priznať, len ak by jeho priznanie neodporovalo zásadám morálky. Okresný súd

však náležitým spôsobom nezisťoval, prečo a z akého dôvodu si odporca neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť a neujasnil si dostatočne dôvody, ktoré v skutočnosti viedli odporcu (manžela) k neplneniu si
vyživovacej povinnosti a to s prihliadnutím na práva a povinnosti manželov uvedené v § 18 a § 19 zákona
o rodine. Pre nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi by takéto dôvody museli existovať na
strane navrhovateľky, ako oprávnenej osoby. Vo vzťahu k posudzovanej otázke rozpornosti výživného

s dobrými mravmi, krajský súd uvádza, že okresný súd nedôsledne vyhodnotil správanie sa oboch
manželov. V tomto zmysle okresný súd jednostranne zdôraznil závislosť navrhovateľky na alkohole
a z tohto plynúcu jej dlhodobú práceneschopnosť a neschopnosť zodpovedne nakladať s finančnými
prostriedkami. Z listín doložených navrhovateľkou vzhľadom na závery znaleckého dokazovania sa javí,
že nadmerná konzumácia alkoholu bola sprievodným znakom psychického ochorenia navrhovateľky a
jej negatívne správanie nebolo výsledkom chorobnej alkoholovej závislosti, ktorú by si navrhovateľka

sama privodila. Naopak okresný súd nedocenil, že navrhovateľka aj napriek nízkemu resp. žiadnemu
príjmu sa na výžive spoločného dieťaťa podieľala, prejavila snahu vytvoriť maloletému priaznivé rodinné
prostredie, mala záujem nájsť si prácu a získať vzdelanie. Napriek tomu v jej možnostiach nebolo aspoň
sa priblížiť životnej úrovni odporcu, ktorý si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplnil. Z tohto
hľadiska okresný súd neuvážil súhrnne postoj každého z manželov k manželstvu, ani jeho účasť na

zabezpečovaní potrieb spoločnej domácnosti a rovnako ani význam vyživovacej povinnosti pre prípadné
obnovenie manželského spolužitia.

Z formálno-právneho hľadiska pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky o výživnom podľa § 71 ods.
1 Zákona o rodine nebolo potrebné, aby súd samostatným výrokom rozhodol o určení vyživovacej
povinnosti a samostatným výrokom o výživnom, keďže vo výsledku ide logicky o rozhodnutie o rovnakej

právnej otázke.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V konaní po zrušení rozhodnutia je potrebné, aby súd
prvého stupňa dôsledne zisťoval pomery oboch účastníkov. V tomto zmysle je potrebné., aby uvážil
odôvodnenépotrebynavrhovateľky,jejschopnosti,možnostizadovážiťsipríjem,rovnakovzalprimerane

do úvahy aj majetkové pomery odporcu. Okresný súd musí zisťovať konkrétnu mieru potrieb účastníkov
danú povahou práce a spôsobom života odporcu a rovnako zdravotným stavom navrhovateľky. Vo
vzťahukodporcovijetreba,abysúdzisťovaldôvody,ktoréhohoviedlikneplneniuvyživovacejpovinnosti
a to aj s ohľadom na práva a povinnosti manželov. Je potrebné, aby okresný súd dôslednejšie preskúmal
výdavky odporcu, zistil, ktoré z nich vynakladá na úhradu nevyhnutných životných nákladov, na platenie

výživného na ďalšie maloleté detí, na úhradu spoločných dlhov a potom aj na uhradenie osobných
výdavkov. Rovnako okresný súd musí postupovať aj pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky. Na strane
navrhovateľky je navyše potrebné, aby sa s vysporiadal s obsahom znaleckých posudkov, na ktoré
poukazuje navrhovateľka v odvolaní, pretože správne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky
vrátane jeho príčiny dopadá na záver súdu o určení výživného. Pokiaľ objektívne lekárskymi posudkami

nebola preukázané závislosť navrhovateľky na alkohole, potom táto okolnosť nevyhnutne má vplyv na
rozhodnutie súdu, pretože prisúdenie výživného navrhovateľke nemôže odporovať dobrým mravom. Na
tomto základe okresný súd vyhodnotí dôvodnosť návrhu na určenie výživného.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.