Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107237022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107237022.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Jozef Janiš- EKO - STAVSOL, s miestom podnikania
Drietoma 707, IČO: 17 562 007, právne zastúpeného P.. V. A., advokátkou so sídlom L. XXX proti
žalovanému: DURAS, s.r.o, so sídlom Selec 276, IČO: 36 323 870, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrej Jaroš spol. s r.o. , so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 361/20, IČO: 36 839 132,
o zaplatenie 80 201,10 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.

39Cb 480/2007-696 zo dňa 16. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami, ktoré žalobca presne
špecifikoval (pozemky a stavby zapísané v prospech žalovaného na LV č. XXXX vedeného Správou

katastra Trenčín pre k.ú. Q., obec Q., okres K. v celosti), až do právoplatného skončenia konania
pred Okresným súdom Trenčín, a to založiť zmluvným vzťahom, prenajať, zaťažiť vecným bremenom,
previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a to kúpu, zámenou, darovaním. V odôvodnení uviedol,
že žalobou vo veci samej sa žalobca ako zhotoviteľ domáha od žalovaného ako objednávateľa
zaplatenia zvyšku ceny vykonaného diela vo výške 80 201,10 eur s príslušenstvom. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný založil a naďalej preukázateľne zakladá

nehnuteľnosti na základe zmluvného záložného práva v prospech jedinej a tej istej tretej osoby,
záložného veriteľa Citibank (Slovakia) a.s. podľa záložnej zmluvy č. 210953/PA20092007 zo dňa
20.09.2007 a dodatku č. 1 zo dňa 16.11.2007 (V XXXX/XX), podľa záložnej zmluvy zo dňa 11.9.2009
(V XXXX/XX) a podľa záložnej zmluvy č. 210953/PA15122010 zo dňa 20.9.2007 a dodatku č. 1 zo
dňa 15.12.2010 (V XXX/XX). Narastajúcemu zadlžovaniu majetku žalovaného reflektujú aj hodnoty v
dokumentoch uložených v zbierke listín obchodného registra Okresného súdu Trenčín a to v súvahách

k 31.12.2008, k 31.12.2009 a k 31.12.2010, z ktorých vyplýva, že celková zadĺženosť aktív dosiahla
po prepočítaní v r. 2008 hodnotu 89,53 %, v r. 2009 hodnotu 86,26 % a v r. 2010 hodnotu 86,85
%, ktorých výpočet a vstupujúce údaje do neho žalobca uvádza v návrhu, že zadĺženosť vlastného
imania ako hospodársky ukazovateľ presiahol v r. 2008 - 2010 hodnotu 70 % a v r. 2008 predstavoval
855,08 %, v r. 2009 predstavoval 627,63 % a v r. 2010 predstavoval 660,21 %. Zadĺženosť vlastného
imania a podiel cudzích zdrojov k vlastnému imaniu slúži ako doplnok k ukazovateľu samofinancovania.

Tieto skutočnosti sú znakom jeho ekonomickej nestability a nedôvery v schopnosť reálne plniť záväzky.
Žalobca mal za to, že osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, a to pokračujúcim nezodpovedným
konanímžalovaného,ktorýzmluvnezakladánehnuteľnýmajetokslúžiacikprevádzkovaniujehopodniku
bez toho, aby najskôr uhradil existujúce a splatné záväzky, t.j. negatívne ovplyvňuje majetkové pomery,
čo môže viesť v konečnom dôsledku k zníženiu jeho majetku. Písomným podaním zo dňa 21.12.2011
žalobca doplnil petit navrhovaného predbežného opatrenia tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť

nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, až do právoplatného skončenia konania vo veci, a to
založiť zmluvným vzťahom, prenajať, zaťažiť vecným bremenom, previesť vlastnícke právo na tretiuosobu a to kúpu, zámenou, darovaním, akýmkoľvek iným odplatným alebo bezodplatným spôsobom.
Prvostupňový súd citoval § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 7,8, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. a
konštatoval, že nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva

a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej a dočasnej úpravy. Uviedol, že v základnom
súdnom konaní síce nie je sporná existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
avšak konštatoval, že žalobca neosvedčil, že žalovaný uskutočňuje právne úkony, ktorých následkom
je zmenšovanie jeho majetku. Z predloženého LV č. XXXX k.ú. Q. okrem iného vyplýva, že
na parcele registra "C" č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX je vyznačená plomba na základe Z -

XXXX/XXXX. Nehnuteľnosti zapísané na uvedenom liste vlastníctva sú predmetom záložného práva
zriadeného v r. 2007, 2009 a 2011 v prospech tretej osoby Citibank Europe plc, pobočky zahraničnej
banky. Podstatou záložného práva je oprávnenie veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávku
zo zálohu v prípade, že pohľadávka nie je včas dlžníkom splnená. Zriadením záložného práva na
nehnuteľnostiach nedochádza k zmene hodnoty majetku a ani k zmenšovaniu majetku záložného
dlžníka, ak je vlastníkom zálohu. Z predloženého LV nevyplýva, že tretia osoba uskutočňuje výkon

záložného práva. Začatie výkonu záložného práva sa za súčasného právneho stavu oznamuje aj
príslušnej správe katastra, ide o zákonnú povinnosť záložného veriteľa, a začatie výkonu záložného
práva sa v katastri vyznačí poznámkou. Vo vzťahu k zapísaným záložným právam nie je žalobcom
navrhovaný rozsah zákazu dispozície žalovaného s nehnuteľným majetkom primeraný v tejto časti, v
ktorej sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami spôsobom

a formou ich založenia zmluvným vzťahom, prenajatia a zaťaženia vecným bremenom. Vo vzťahu k
uloženiu povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami spôsobom a formou zmluvného prevodu
vlastníckeho práva na tretiu osobu a to kúpou, zámenou, darovaním alebo akýmkoľvek iným odplatným
alebo bezodplatným spôsobom, je návrh na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný. Žalobca
neosvedčil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný uskutočňuje úkony smerujúce

k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na iný subjekt. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti
žalovanémunenakladaťsnehnuteľnosťamiakýmkoľvekinýmodplatnýmalebobezodplatnýmspôsobom
poukázal súd prvého stupňa taktiež na to, že takto navrhovaný zákaz nakladania s nehnuteľnosťami
je procesne neprípustný a nevykonateľný. Pri vyslovení zákazu podľa § 76 ods.1 písm. e/ O.s.p musí
byť presne určené, definované alebo špecifikované konanie, ktorého výsledkom alebo dôsledkom je

nenakladanie, pretože sankciou za nedodržanie zákazu môže byť neplatnosť dlžníkom vykonaného
úkonu a konania. Pokiaľ žalobca poukazuje na zadĺženosť vlastného imania žalovaného a na vysoký
podiel cudzích zdrojov k vlastnému imaniu, ktoré slúžia ako doplnok k ukazovateľu samofinancovania,
prvostupňový súd uviedol, že v konaní nebolo osvedčené, že žalovaný neplní svoje nesporné splatné
záväzky. Nakoľko žalobca neosvedčil žiadne konanie žalovaného, z ktorého by vyplývala existencia

reálnej obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia v právnej veci, pre nariadenie predbežného
opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách tohto konania
o predbežnom opatrení bude rozhodnuté vo veci samej podľa § 145 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie a rozhodne o trovách konania podľa

§ 224 ods. 1 O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa vo veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Opätovne zdôraznil, že žalovaný je viacnásobným záložným dlžníkom
tretej osoby, pričom pokračuje v zriaďovaní záložných práv a teda uskutočňuje úkony, ktorých následkom
je alebo by bolo zmenšenie jeho majetku. Poukázal na súvahy žalovaného ku dňu 31.12.2008,
31.12.2009 a 31.12.2010 a opakovane namietal, že celková zadĺženosť aktív žalovaného presahuje

70% , zadĺženosť vlastného imania ako hospodársky ukazovateľ presahuje tiež 70%. Žalovaný je
podkapitalizovaný, má nízku bonitu, často je nesolventný, časť svojho majetku kryje krátkodobými
zdrojmi, má okamžitú bežnú a celkovú likviditu platobnej schopnosti pod stanoveným intervalom,
čím bolo preukázané, že nie je vždy schopný plniť jeho nesporne splatné záväzky. Za zmätočné
považoval odôvodnenie uznesenia, v ktorom súd najprv uvádzal, že žalovaný uskutočňuje úkony,

ktorých následkom je alebo by bolo zmenšovanie jeho majetku a následne konštatoval, že žalobca
neosvedčil konanie žalovaného, z ktorého by vyplývala existencia reálnej obavy ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že zápisom záložných práv k predmetným nehnuteľnostiam a
prevodom nehnuteľností sa podstatne zhoršuje vymožiteľnosť priznaného práva a v tomto smere
poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo 322/95 zo dňa 27.05.1996. Majetková podstata žalovaného

sa popísaným konaním môže zmeniť kvalitatívne, ktorá zmena môže obmedziť spôsoby exekúcie s
prihliadnutím na časové hľadisko ukončenia sporu. Ak súd považuje za reálnu obavu z ohrozeniavýkonu rozhodnutia až moment, keď záložný veriteľ začne s výkonom záložného práva, považoval
za nutné uviesť, že v tomto štádiu už môže byť vymožiteľnosť jeho pohľadávky tak ohrozená, že
podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa bude javiť ako neúčelné. V takom prípade

by bolo tiež otázne, či by bol v takom prípade pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
úspešný, keďže tento nemá právne účinky a nemôže zasiahnuť do práv tretích osôb. Navrhovaný rozsah
predbežného opatrenia nijakým spôsobom nezasahuje do podnikania žalovaného, neparalyzuje ho a
neústi do zablokovania všetkých jeho aktivít, a teda ho neobmedzuje v neprimeranej miere.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Uviedol, že sa

stotožňuje so závermi napadnutého uznesenia. Zdôraznil, že nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve
neznehodnocujeanineznižujeichhodnotu.Záložnépráva,ktorébolinanehnuteľnostizriadené,saviažu
na zabezpečenie úveru, ktorý je bežnou formou získania finančných prostriedkov potrebných na výkon
ďalšej podnikateľskej činnosti. Taktiež namietal, že nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu zákazu
prenájmu nehnuteľností alebo zaťaženia iným zmluvným vzťahom, je neodôvodneným obmedzením
jeho vlastníckeho práva s tým, že nie je zrejmé, akým spôsobom by prenájom či iný vzťah ohrozil výkon

budúceho rozhodnutia súdu. K podaniu priložil potvrdenie záložného veriteľa zo dňa 31.01.2012 o tom,
že žalovaný si vždy plnil a plní svoje záväzky v banke ako záložnému veriteľovi. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné

potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so
skutkovými zisteniami i s právnym posúdením veci tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu
prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
dodáva:

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§102

O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z nasledujúcich dvoch dôvodov: jedným je dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by
mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný)
charakter.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi najmä aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1, písm. f/ O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa §75ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu

žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.Predbežné opatrenie v tomto prípade nemá plniť funkciu dočasnej úpravy pomerov účastníkov do
doby, než sa právoplatne rozhodne o predmete konania, ale funkciu zabezpečenia prípadného
budúceho výkonu rozhodnutia. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia má byť preto

jednak osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jednak osvedčenie obavy z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa. Žalobca
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dostatočným spôsobom opísal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a uviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, pričom doložil príslušné listinné dôkazy.

Pokiaľ však ide o obavu z ohrozenia, je nesporné, že ten, kto sa domáha nariadenia predbežného
opatrenia, v danom prípade žalobca, musí tvrdiť a osvedčiť, že konaním žalovaného môže dôjsť k
zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, pričom
nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Ohrozenie pritom môže spočívať
nielen v zmenšení majetku povinného (kvantitatívna zmena), ale i v zmene formy majetku (kvalitatívna

zmena). Kvalitatívna zmena môže spôsobiť zúženie rozsahu spôsobov prípadnej exekúcie. Ohrozenie
predstavuje také konkrétne konanie žalovaného, ktorého následkom je znižovanie hodnoty jeho majetku
postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo iné konanie nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové
pomery.

Žalobcom namietaná skutočnosť, že žalovaný zaťažuje svoje nehnuteľnosti záložným právom v

prospech tretej osoby (banky) sama osebe takým ohrozením nie je. Zriadenie záložného práva
nespôsobujezmenuvosobevlastníkanehnuteľnostíaneznižujeichhodnotu.Prostredníctvomzriadenia
záložnéhoprávaakozabezpečovaciehoprostriedkukzmluvámoúverežalovanýplnevsúladesprávom
získava finančné prostriedky na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Podľa potvrdenia záložného
veriteľa (banky) riadne a včas splní svoje zmluvné záväzky, čo tiež nasvedčuje tomu, že jeho postupom

nedochádza k nepriaznivej zmene jeho majetkových pomerov.

Pokiaľ žalobca namieta celkovú zadĺženosť žalovaného, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého
stupňa konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný reálne neplní svoje splatné
záväzky. Naviac, existencia akéhokoľvek dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
predbežného opatrenia. Tvrdenia žalobcu neosvedčujú takú finančnú tieseň žalovaného, ktorá by

odôvodňovala záver, že zmarenie výkonu budúceho rozhodnutia vo veci hrozí reálne a bezprostredne,
a teda by bola dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.

Ďalej odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatoval, že návrh žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami
akýmkoľvek iným odplatným alebo bezodplatným spôsobom, je neprípustný, pretože neprimerane

zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a toto ústavou zaručené právo treba
rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa
obmedzí len v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom vo
veci samej. Všeobecná formulácia nenakladať s nehnuteľnosťami účastníka akýmkoľvek spôsobom by

mohla vyústiť do zablokovania všetkých jeho podnikateľských alebo iných činností.

Taktiež námietka žalobcu, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je zmätočné, pretože súd najprv
konštatuje, že žalovaný uskutočňuje úkony, ktorých následkom je alebo by bolo zmenšovanie jeho
majetku a následne uvádza, že žalobca neosvedčil konanie žalovaného, z ktorého by vyplývala
existencia reálnej obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, je nedôvodná. Je pravdou, že v

odôvodnení uznesenia sa na str. 4 nachádza chyba v písaní, keď súd uvádza, že „žalobca osvedčil
(správne malo byť „neosvedčil“), že žalobca uskutočňuje právne úkony, ktorých následkom je alebo
by bolo zmenšovanie jeho majetku“, avšak z odôvodnenia ako celku nepochybne vyplýva, že súd
prvého stupňa dôsledne vyhodnotil všetky skutkové a právne okolnosti prípadu a konštatoval, že žalobcaneosvedčil žiadne konanie žalovaného, z ktorého by vyplývala existencia reálnej obavy ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré je zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca nepreukázal akékoľvek konkrétne konanie či

opomenutie žalovaného, ktoré by smerovalo k ohrozeniu výkonu prípadného súdneho rozhodnutia. Z
týchto dôvodov považoval návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia za nedôvodný a súd
prvého stupňa postupoval správne, keď mu nevyhovel.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o veci

samej (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.