Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110232183
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:4110232183.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: FELKON PLUS, a.s., sídlo Podzámska 16, 949 01 Nitra,
IČO: 36 182 630, právne zastúpeného Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o.,
so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, konajúcou JUDr. Jiří Stoklasom, advokátom a
konateľom spoločnosti, proti žalovaným: 1/ Ing. O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. N. XX, K., právne
zastúpenému JUDr. Milošom Hnatom, advokátom, Tkáčska 2, Prešov, 2/ Ing. V. O., nar. XX.X.XXXX,

bytom O. XXX, W., právne zastúpenému Advokátska kancelária IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26,
Košice, IČO: 36 588 041, konajúcou JUDr. Matejom Kukurom, advokátom a konateľom spoločnosti,
o zaplatenie 16.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
12Cb/44/2011-174 zo dňa 8.12.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému v 1. rade 1.573,44 eur a žalovanému v 2. rade 2.001,75 eur na trovách konania na účet ich
právnych zástupcov v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha zaviazať žalovaných zaplatiť mu po
8.000,- eur s 9% úrokom z omeškania od 1.9.2010 do zaplatenia z dôvodu vrátenia plnení, ktoré im boli
zaplatené prevodom z bankového účtu spoločnosti na ich osobné účty dňa 27.5.2010. Žalobca tvrdí, že

na takéto plnenie nebol žiaden právny titul, preto právne odôvodňuje podanú žalobu požiadavkou na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili s odôvodnením, že toto plnenie prijali ako akcionári spoločnosti žalobcu
podľa uznesenia prijatého valným zhromaždením spoločnosti dňa 27.7.2009, keď bolo rozhodnuté o
rozdelení zisku za rok 2008 vo výške 47.931,- eur pre akcionárov, pričom na každého zo žalovaných
z tohto pripadla suma po 15.977,- eur. Zaplatenie zvyšnej časti zisku po sume 7.977,- eur uplatňujú v
samostatných konaniach vedených na Okresnom súde v Nitre.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že v roku 2008 spoločnosť žalobcu
malatrochakcionárovkaždýsrovnakýmpočtomakciíisrovnakouichmenovitouhodnotou.Zozápisnice
zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti zo dňa 27.7.2009 vyplýva, že
spoločnosť rozhodla o tom, že zisk spoločnosti za rok 2008 vo výške 47.931,- eur bude použitý na
výplatu dividend akcionárom v pomere ich menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých
akcionárov. Pretože spoločnosť vtedy pozostávala z troch akcionárov s rovnakým podielom po 1/3,

každý z akcionárov mal nárok na výplatu sumy 15.977,- eur. Toto uznesenie valného zhromaždenia
spoločnosti nikto na súde nenapadol. Na osobné účty žalovaných z účtu žalobcu dňa 27.5.2010 bolirealizované prevody po 8.000,- eur. Valné zhromaždenie spoločnosti žalobcu dňa 12.8.2010 rozhodlo o
povinnosti žalovaných vrátiť tieto im zaplatené sumy spoločnosti. Na výzvu žalobcu na vrátenie týchto
súm žalovaní reagovali listami zo dňa 7.9.2010, resp. 9.9.2010, v ktorých nesúhlasili s vrátením súm

spoločnosti. Žalovaní v konaniach vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Rob/818/2010, resp.
34Rob/819/2010 uplatňujú proti žalobcovi zaplatenie zostatku dividend za rok 2008 po 7.977,- eur.
Žalobca na obranu žalovaných v konaní reagoval tým, že pred rokom 2008 spoločnosť nevykazovala
výsledky, ktoré umožňovali výplatu dividend akcionárom, preto sa akcionári mali dohodnúť na tom, že
si budú vyplácať zálohy na výplatu dividend a keď dôjde k situácii, že si spoločnosť vytvorí finančné

prostriedky na to, aby mohla vyplácať dividendy, tak sa tieto zálohy zúčtujú. Žalovaným boli zaplatené
formou záloh v celom rozsahu ich nároky na výplatu dividend. Poukázal v tomto smere aj na sumu
14.000,- eur zaplatenú dňa 30.6.2009 a na zlé účtovanie sumy 33.735,07 eur dňa 12.8.2010.

Po citácii ust. § 178 ods. 1, § 179 ods. 5 Obch. zák., bodu III čl. 17 bod 2 písm. b/ Stanov akciovej
spoločnosti žalobcu súd prvého stupňa uzavrel, že zodpovedajúco týmto ustanoveniam podľa uznesenia
valného zhromaždenia spoločnosti z 27.7.2009 patrí žalovaným nárok na dividendu za rok 2008

po 15.977,- eur. Výšku tohto podielu nikto v konaní nenamietal. V súlade s rozhodnutím valného
zhromaždenia spoločnosti si žalovaní vyplatili dividendy po 8.000,- eur z účtu žalobcu. Nezískali tým
žiadne bezdôvodne obohatenie na úkor žalobcu. Žalobný návrh na zaplatenie týchto súm preto súd
zamietol. Pre tieto dôvody nevyhovel návrhom žalobcu na realizáciu ďalšieho dokazovania.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil úspechom žalovaných v konaní a

neúspešnéhožalobcuzaviazalzaplatiťžalovanýmtrovypozostávajúceztrovprávnehozastúpenia.Tieto
trovy špecifikoval s odkazom na príslušné ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že
žalovaní nezískali bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Vytýka súdu prvého stupňa to, že neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a tiež to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Účastníci v konaní nespochybňovali to, že podľa uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti z
27.7.2009 mal každý z akcionárov nárok na výplatu dividendy za rok 2008 po 15.977,- eur. V konaní
však žalobca predložil doklady, podľa ktorých v období rokov 2007 - 2009 žalovaní ako akcionári
neoprávnene prevzali z účtov žalobcu sumu, ktorá výrazne prevyšuje ich nárok na dividendy za rok

2008. Tieto plnenia neprevzali žalovaní ako výplatu dividend za predchádzajúce obdobie. Tým bola ich
obrana vyvrátená. V konaní navrhli dôkazy, ktorými preukazujú, že suma 15.977,- eur bola uhradená
žalovaným v 1. a 2. rade započítaním dlhu, ktorý mali voči žalobcovi z titulu neoprávnene vybraných
súm. Na tieto tvrdenia predložili v rámci stanoviska zo dňa 2.12.2011 účtovné doklady. Prílohou žaloby
sú aj výpisy z účtu a potvrdenia z banky. Pripájajú listy z 31.8.2010, ktorými oznámili žalovaným

započítanie pohľadávok. Žalobca si je vedomý toho, že súd prvého stupňa mohol mať nejasnosti o
výškach vyplatených súm žalovaným. Toto však bolo spôsobené žalovaným v 1. rade, ktorý výlučne
viedol ekonomickú oblasť spoločnosti. Po jeho odchode zo spoločnosti žalobca iba ťažko zisťuje, akým
spôsobom prebiehali v spoločnosti finančné toky a práve z toho dôvodu navrhoval znalecké dokazovanie
znalcom z oblasti ekonomiky a účtovníctva, ktoré by jednoznačne preukázalo ako žalovaní obdŕžali v

predchádzajúcom období neoprávnené sumy. Ak by súd bol akceptoval toto navrhované dokazovanie,
musel by skonštatovať, že žalovaní dostali celú sumu priznaných dividend vo výške 15.977,- eur a
svojprávne si vybrali ďalších 8.000,- eur, čím vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie titulom
plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca súhlasí s tým, že sa nemohli akcionárom vyplatiť zálohy na
dividendy. Relevantné je to, ako bude pomenovaný fakt, že žalovaní si vyplácali finančné prostriedky

bez toho, aby na ne mali právny nárok a prakticky až započítaním zo strany žalobcu sa predmetné sumy
aspoň čiastočne zlegalizovali. Žalobca poukazuje aj na to, že súd prvého stupňa nevypočul ani bývalého
štatutárneho zástupcu žalobcu, ani navrhovaných svedkov - účtovníčky žalobcu, ktoré realizovali na
základepríkazovžalovanéhov1.radepredmetnéfinančnéoperácie.Pretosúdnemalakozistiťskutkový
stav a to napriek tomu, že mu boli predložené výpisy z účtov, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaní sumu

8.000,- eur vybrali z troch rôznych právnych titulov. Keď prvé dva tituly boli nereálne, vybrali finančné
prostriedky z titulu dividend. Žalobca vytýka aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania. Namieta
nesprávny výpočet trov s poukazom najmä na výšku cestovného uplatňovaného žalovaným v 1. rade.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Zdôrazňuje, že rozsah dokazovania prekračuje možnosti odvolacieho konania. Pripája k odvolaniu vo
fotokópii účtovné doklady z 31.8.2010, výpis o stave účtov k 31.12.2010 a listy z 31.8.2010 o započítaní
pohľadávok jednostranným právnym úkonom.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa
správne zamietol žalobný návrh. Zo žalobcom predložených dôkazov na súde prvého stupňa vyplynulo,
že žalobca a Ing. W. v období od 12.6.2007 do 26.5.2009 zaplatili žalovanému v 1. rade spolu
sumu 19.320,75 eur. Preukázal okrem toho už iba zaplatenie podielu na zisku za rok 2005 dňa
21.12.2006 v sume po 183.333,- Sk. Toto je však už zjavne mimo riešenej problematiky. Žiadne iné

plnenia žalobca počas súdneho konania, ktoré mali byť poskytnuté žalovaným relevantne nepreukázal.
Spôsob zaúčtovania nejakých čiastok v účtovníctve žalobcu nie je dôkazom o ich vyplatení v prospech
žalovaných. Nie je pravdivým tvrdenie, že by akcionári rozhodli o tom, že sa budú vyplácať zálohy na
výplatu dividend. U žalobcu sa však stávalo, že dividendy boli vyplácané až so značným finančným
oneskorením, keď mala spoločnosť dostatočné finančné prostriedky. Samotný žalobca doložil zápisnice
z valných zhromaždení spoločnosti za roky 1998 - 2005, z ktorých vyplýva, že sa v minulom období

rozdeľoval podiel na zisku. Okrem roku 2007 spoločnosť vždy vytvorila zisk, ktorý bol rozdelený medzi
akcionárov. Až v roku 2007 spoločnosť vytvorila stratu. Spoločnosť žalobcu nepredložila dokumenty, z
ktorých by vyplývalo vyplatenie určitých finančných súm jemu. Aj plnenia vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade sú buď takého charakteru, že sú bez vzťahu k tomuto súdnemu konaniu alebo sa týkajú obdobia,
ktoré je pre vyplatenie podielu na zisku za rok 2008 bezvýznamné. Valné zhromaždenie spoločnosti

rozhodlo o rozdelení zisku až 27.7.2009. Zápočet, ktorý bol predložený v odvolacom konaní nebol
doložený pred ukončením dokazovania na súde prvého stupňa. Nemožno preto naň prihliadať, pretože
účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Napokon tvrdený zápočet nebol žalovanému ani
nikdy doručený. Až teraz mu bol doručený v prílohe odvolania v kópii. Dôvodným je otázka, či tieto
zápočtyniesúurobenéažnásledne.VtejtosúvislostipoukazujenasúdnekonanievedenénaOkresnom

súde Nitra sp. zn. 34Rob/819/2010, v ktorom sa rieši otázka doplatenia nároku na vyplatenie podielu
na zisku. V odpore proti platobnému rozkazu žalobca uviedol, že žalovaným boli vyplatené sumy po
4.666,67 eur dňa 30.6.2009, za obdobie rokov 2002 - 2005 obdŕžal každý z akcionárov sumu 5.277,83
eur a v roku 2007 obdŕžal každý z akcionárov sumu 6.140,87 eur. Podľa toho uzavrel, že každý z
akcionárov obdŕžal ako zálohu na zisk sumu 16.085,37 eur. Žalobca tak v tom čase, keď podával

odpor, t.j. 19.9.2011 o žiadnom zápočte so sumou 15.911,68 eur ani neuvažoval. Pohľadávky, aké
žalobca tvrdí v listine o započítaní, nikdy relevantne nepreukázal. Čiastky 14.000,- eur a 33.735,07
eur sa netýkajú nerozdeleného zisku za rok 2008. Suma 14.000,- eur (po 4.666,66 eur pre každého
z akcionárov vyplácaná 30.6.2009) sa nemohla týkať rozdelenia zisku za rok 2008, pretože až dňa
27.7.2009 rozhodlo valné zhromaždenie o rozdelení zisku za rok 2008. Uvedená výplata sa mohla

jednať nanajvýš doplatenia dividend za predchádzajúce obdobia, keď práve v roku 2007 spoločnosť
potrebovala prostriedky na svoj chod kvôli dosiahnutej strate, preto sa dividendy v plnej výške za
predchádzajúce obdobia nevyplácali. Sumu 33.735,07 eur uviedol žalobca pôvodne v rozhodnutí z
valného zhromaždenia konaného dňa 12.8.2010. V odvolacom konaní predložil započítanie pohľadávok
z 31.8.2010, v ktorom uvádza, že suma 33.735,07 eur (s podielom na žalovaného v 2. rade vo výške

11.245,02 eur) bola vyplatená 12.8.2009. Rozhodnutie valného zhromaždenia nemôže byť dostatočným
podkladom pre preukázanie výplaty určitej sumy akcionárom ako podielu na zisku. Hotovostné operácie
by mali byť potvrdené príslušnými dokladmi. Úhradu môže potvrdiť ten, kto takéto plnenie mal prijať.
Pokiaľ Ing. Medovič potvrdil, že tieto čiastky boli vyplatené ako podiel na zisku jemu, neznamená to,
že boli vyplatené aj iným akcionárom. Z rozhodnutia valného zhromaždenia vyplýva, že nezúčtované

hotovostné operácie mali vznikať postupne od roku 2007 a majú sa zúčtovať z účtu 428 (nerozdelený
zisk v minulých rokoch). Na tomto účte sa však eviduje zisk presunutý z účtu 431 (hospodársky
výsledok), o ktorom valné zhromaždenie rozhodlo, že sa medzi akcionárov nerozdelí. Zisk, o ktorom
valné zhromaždenie rozhodlo, že sa medzi akcionárov rozdelí sa eviduje na účte 365 (záväzky voči
spoločníkom/akcionárom). Aj zo spôsobu zaúčtovania čiastky 33.735,07 eur realizovaného samotným

žalobcommožnousúdiť,žesataknejednáoúčtovné(atobôžnieskutočné)uhradenieziskuzarok2008,
pretože o ňom valné zhromaždenie rozhodlo tak, že sa príslušné podiely na zisku akcionárom vyplatia.
Ak boli hotovostné operácie, ktoré mali postupne vzniknúť od roku 2007 v celkovej výške 33.735,07 eur
zúčtované s účtom 428, znamená to, že sa jednalo o využitie zisku za rok 2009. Aj samotný žalobca tak
predložil dôkaz, z ktorého vyplýva, že suma 33.735,07 eur bola zúčtovaná oproti zisku za rok 2009, ktorý

potom nebol vyplatený akcionárom. Nemohlo sa tak jednať o výplatu podielu na zisku za rok 2008. Ak
by aj sumy 4.666,66 eur zo dňa 30. 6.2009 a 11.245,02 eur zo dňa 12.8.2009 boli vyplatené žalovaným,čo však nebolo preukázané, tieto plnenia sa nemohli týkať podielu na zisku za rok 2008, ale mohlo
sa jednať o podiely na zisku za obdobie do roku 2006, resp. išlo o zúčtovanie vykonané v rozpore
so zákonom oproti nároku na podiel na zisku za rok 2009. Preto ani započítanie, o ktoré sa žalobca

pokúšal, nemá celkom žiadne opodstatnenie. Žalovaný v 2. rade súhlasí s názorom súdu prvého stupňa,
ak nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom označených svedkov. Peňažné toky medzi účastníkmi
majú byť preukázané písomnou formou - príslušnými príjmovými a výdavkovými dokladmi podpísanými
účastníkmi (najmä z pozície príjemcu) alebo bankovými výpismi potvrdzujúcimi relevantné prevody.
Výsluch tretích osôb je bez akejkoľvek relevancie pre vec samú. Účtovníctvo má odrážať právny stav a

nie naopak a navyše účtovnými dokladmi, pokiaľ nie sú potvrdené príjemcami, nie je možné preukázať
poskytnutie príslušných čiastok žalovaným. Z toho istého dôvodu je potrebné odmietnuť aj navrhované
znalecké dokazovanie, ktoré sa má týkať účtovníctva. Účtovná závierka za rok 2008 bola podpísaná
Ing. Medovičom a Ing. Jurákovou, ale bola aj overená audítorom. Úlohou znaleckého dokazovania nie je
vyhľadávať dôkazy, ktoré mal predložiť žalobca, ale pomôcť súdu tieto už zabezpečené dôkazy správne
vyhodnotiť, ak sa na takéto vyhodnotenie vyžaduje osobitná odborná starostlivosť. Na spočítanie súm

podľa príjmových/výdavkových dokladov a bankových výpisov postačuje aj všeobecná spôsobilosť,
ktorou disponujú súdy, účastníci a preto znalecké dokazovanie by neprinieslo žiadne ďalšie osvetlenie
veci. Vykonanie dokazovania by bolo nehospodárne. Na nové dôkazy, ktoré žalobca predložil, nie
je možné v odvolacom konaní prihliadať. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
zamietnutí žaloby potvrdiť. Výrok o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa trpí nedostatkom v

počítaní. Na náhrade trov prvostupňového konania mu patrí správne suma 1.472,42 eur. V odvolacom
konaní za vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovaný v 2. rade uplatňuje tarifnú odmenu s tým, že
celkové trovy za celé konanie u žalovaného predstavujú 1.766,12 eur, ktoré žiada priznať. Na odvolacom
pojednávaní doplnil, že vyčísli aj náhradu za službu realizovanú zastúpením na pojednávaní.

Žalovaný v 1. rade písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal. Na nariadenom odvolacom

pojednávaní navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovaným domáha vrátenia plnení

po 8.000,- eur, ktoré podľa prevodných príkazov zadaných žalovaným v 1. rade boli vyplatené na
osobné účty žalovaných. Poukazuje na to, že žalovaní ako bývalí členovia predstavenstva spoločnosti
a zároveň zamestnanci spoločnosti tieto sumy neoprávnene bez právneho dôvodu prijali. Zdôrazňuje
už v podanej žalobe opakované pokusy na realizáciu týchto transakcií s rôznym zdôvodnením podľa
pokynov žalovaného v 1. rade, ktorý bol vtedy zodpovedný za ekonomickú oblasť spoločnosti. Žalovaní

sa proti tejto žalobe bránili tým, že išlo o výplatu časti podielu na zisku za rok 2008 podľa rozhodnutia
valného zhromaždenia spoločnosti z 27.7.2009.

Na túto ich obranu žalobca už pred súdom prvého stupňa reagoval tým, že nárok žalovaných na
výplatu dividend za rok 2008 podľa uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti z 27.7.2009 zanikol
započítaním proti iným žalovanými prijatým plneniam bez právneho dôvodu. Už v podaní zo 6.10.2011

žalobcapoukazujenavúčtovníctvezaúčtované„výplatynerozdelenéhozisku“vovýškach14.000,-eura
33.735,07 eur rozdelené medzi jednotlivých vtedajších akcionárov po 1/3. V ďalšom podaní doručenom
súdu prvého stupňa 7.12.2011 žalobca reaguje na obranu žalovaných aj tým, že na objasnenie ním
tvrdených skutočností navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, účtovníčok spoločnosti E. L.
a Ing. F. V. i bývalého predsedu predstavenstva Ing. N. W.. Podľa jeho názoru títo svedkovia objasnia

výplatyjednotlivýchfinančnýchprostriedkovžalovaným.Objasniaajto,akýmspôsobomsavspoločnosti
účtovali jednotlivé úkony. Na ozrejmenie finančných transakcií, ktoré realizoval prevažne žalovaný v
1. rade, navrhujú, aby vo veci bolo vykonané dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva s tým, že
znalecký posudok by ozrejmil finančné toky spoločnosti a preukázal by aj výplaty jednotlivých finančných
prostriedkov v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Plnenia, ktoré žalobca označil ako plnenia bez

právneho dôvodu, nie sú podľa neho výplatou dividend za predchádzajúce roky, pretože prevzatie
vyplatených dividend žalovanými bolo potvrdené písomne.Tak ako je už uvedené vyššie, súd prvého stupňa návrh žalobcu na realizáciu týchto dôkazov
neakceptoval. Uzavrel, že žalovaným nárok na vyplatenie podielu na zisku za rok 2008 v zmysle
rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 27.7.2009 vznikol a ak žalovaným boli vyplatené sumy

po 8.000,- eur práve z toho dôvodu dňa 27.5.2010, nedošlo u žalovaných k získaniu bezdôvodného
obohatenia.

Len takéto zdôvodnenie nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu
je pre rozhodnutie o podanej žalobe nedostatočným. Treba v tomto zdôrazniť najmä aplikáciu ust. §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Aplikácia tohto ustanovenia je viazaná na aplikáciu
povinnosti tvrdenia účastníka i dôkaznú povinnosť účastníka konania, tak ako je realizovaná v ust. § 79
ods. 1, § 101 ods. 1 i § 120 ods. 1 O.s.p.. Z aplikácie ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyplýva aj
oprávnenie súdu rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Nevykonanie navrhovaného dôkazu
musí byť súdom zdôvodnené tak, aby toto zdôvodnenie dalo odpoveď na to, či navrhovaný dôkaz nebolo

potrebné vykonať práve pre rozhodnutie o podanej žalobe. Súdna prax už zdôraznila, že nevykonanie
dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom(viďnapr.uznesenieNSSRz26.3.19924Cdo/6/92).Nadruhejstranetrebamaťnazretelito,žeo
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa pri zisťovaní skutkového
stavu vo veci jedná aj napr. vtedy, ak v rozpore s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. neboli vôbec zisťované okolnosti

rozhodné pre posúdenie veci a to napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli ponúknuté
účastníkom dôkazy.

Odvolací súd je práve toho názoru, že o takúto vadu konania sa jedná aj v predmetnej veci. Súhlasiť
treba so súdom prvého stupňa v tom, že v konaní bolo z vykonaného dokazovania a zo zhodných
vyjadrení účastníkov nepochybným, že žalovaní podľa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti

z 27.7.2009 mali nárok na výplatu podielov na zisku za rok 2008. Nemožno mať výhrady ani proti tomu
záveru súdu prvého stupňa, ak poukázal pri aplikácii ust. § 179 ods. 5 Obch. zák. na nemožnosť výplaty
záloh na dividendy. Ak však súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy predovšetkým výsluchom
navrhovaných svedkov a nevyporiadal sa tak so skutkovým tvrdením žalobcu o prijatí iných plnení
žalovanými bez právneho dôvodu, ktoré boli započítané oproti nárokom žalovaných na výplatu podielu

na zisku za rok 2008, je takýto postup súdu prvého stupňa na ujmu zákonnej aplikácie ust. § 153 ods.
1 a § 120 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa nevenoval pozornosť zániku záväzku spoločnosti vo vzťahu
k žalovaným na zaplatenie podielu na zisku spôsobom nahradzujúcim splnenie. Medzi takýto patrí aj
započítanie (kompenzácia). Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580
a § 581 Obč. zák.) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú

úpravu (§ 358 - § 364 Obch. zák.).

Žalobca už pred súdom prvého stupňa navrhoval dôkazy súvisiace s tvrdeným započítaním,
predovšetkým s tým, že výsluchom účtovníčok sa má objasniť plnenie, ktoré bolo pre 3 akcionárov
vyplatenévovýške14.000,-euriplnenie,ktorébolovyplatenévtedajšímakcionáromvovýške33.735,07
eur. Žalovaní pred súdom prvého stupňa popierali príjem týchto súm. Ak je reálne možné objasniť aj

výsluchom navrhnutých svedkov, či tieto plnenia boli prijaté a z akého dôvodu, nemožno tejto procesnej
iniciatíve účastníka brániť tým, že sa bezdôvodne tento dôkaz nevykoná.

Žalovaní v rámci vyjadrení k podanému odvolaniu namietali to, že dôkaz o oznámení započítania
bol predložený až v odvolacom konaní. V tomto smere je potrebné uviesť, že v rámci systému
neúplnej apelácie (§ 205a O.s.p.) by skutočne nebolo možné na listinu o tvrdenom započítaní zo

dňa 31.8.2010 (č. l. 189 - 190 spisu) prihliadať. Nič nebránilo žalobcovi, aby takúto listinu o realizácii
jednostranného zápočtu predložil. Na strane druhej je však nepochybné, že tvrdenia o započítaní boli už
produkované pred súdom prvého stupňa a na tieto tvrdenia bolo navrhované dokazovanie výsluchom
vyššie uvedených svedkov.Ak žalobca navrhuje aj znalecké dokazovanie, tak odvolací súd dáva do pozornosti to, že v rámci
civilného súdneho konania neplní súd vyšetrovaciu úlohu. Zmyslom a účelom znaleckého dokazovania
by malo byť len objasnenie tých skutočností, ktoré produkuje účastník a znaleckým dokazovaním by

mali byť tieto argumentácie buď potvrdené alebo vyvrátené. Nemožno nahradzovať činnosť účastníka
konania tým, aby znalec sám prešetroval účtovníctvo žalobcu komplexne. V tomto smere je poukaz
žalovaných na to, že takýto rozsah dokazovania by bol nehospodárnym a nezodpovedajúci zásadám
civilného súdneho konania správny. Preto nemožno pri zásade prejednacej a zásade kontradiktórnosti
civilného súdneho konania takýto návrh na dôkaz s úplným preverením účtovníctva spoločnosti ani

akceptovať.

Z vyššie uvedených dôvodov, tak odvolací súd dospel k záveru, že sú dané podmienky pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa a pre vrátenie mu veci na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, h/, ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.