Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/543/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206274
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5608206274.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému V., nar. XX. XX. XXXX., bytom Y., pre vymoženie
pohľadávky vo výške 286,13 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex5232/08, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie
vo výške 39,83 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

PrávnyzástupcaoprávnenéhospísalpredsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmdňa16.08.2008
do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo exekučné konanie pod sp. zn.. Ex 5232/08 na

vymoženie pohľadávky vo výške 8 620,- Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo
dňa 04. 03. 2008, sp. zn. SR 01426/08, vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO:
35 922 761. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 015381* zo dňa
06. 11. 2008, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8 620,- Sk a 0,25 %
denný úrok z omeškania zo sumy 8 200,- Sk od 20. 11. 2007 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho

konania 3 625,- Sk a trovy exekúcie.

Uznesením zo dňa 09. 02. 2010, č. k. 6Er/543/2008 - 13 súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie
bolo rozhodnuté dopĺňacím uznesením zo dňa 12. 11. 2010, v zmysle ktorého sa o nich rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči rozhodnutiu o zastavení exekúcie podal oprávnený
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23. 02. 2011, sp. zn. 10CoE/37/2011

tak, že uznesenie okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere, o ktorú sa odvíja
prebiehajúca exekúcia, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Odvolaciu argumentáciu oprávneného, že
ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) nebola obligatórna náležitosť zmluvy o úvere,
považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Podľa názoru odvolacieho súdu, úrok z omeškania vo

výške 0,25 % denne z dlžnej sumy nemožno v žiadnom prípade považoval za primeraný, naopak,
možno ho kvalifikovať ako neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa.
Odvolací súd skonštatoval, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal
odvolateľ, sú v spotrebiteľských veciach prekonané. Napriek vyššie uvedenému však odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že hoci exekučný
titul priznáva oprávnenému (aj) plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, nie je dôvod na zastavenie

exekúcie tiež v tej časti plnenia, ktoré dobrým mravom neodporuje. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov
účastníkov konania nezodpovedá ak sa prieskum v rámci exekučného konania vykoná len v neprospechoprávneného. Pokiaľ teda výlučne na podklade obsahu exekučného titulu nie je možné oddeliť plnenie
odporujúce dobrým právom od plnenia s dobrými mamy súladného, bude nevyhnutné vykonať za
týmto účelom doplňujúce šetrenie. Následne bude exekúcia v rozsahu, v ktorom je plnenie priznané

exekučným titulom zákonom dovolené, respektíve v súlade s dobrými mravmi, prípustná a zastavená
bude „iba“ vo zvyšnej časti.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O. s. p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu tunajší súd vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil relevantné
písomné účtovné dôkazy, ktorých bude zrejmé, na čo bola zúčtovaná čiastočná platba povinného, vo
výške 381,07 Eur, t. j. či platbou povinného pred začatím exekučného konania došlo k čiastočnej alebo

úplnej úhrade poskytnutého úveru vo výške 10 000,- Sk alebo čiastočnej, respektíve úplnej úhrade
poplatku za poskytnutie úveru vo výške 9 680,- Sk.

Oprávnený na výzvu súdu zo dňa 23. 5. 2011 nereagoval. Súdu je však z iných konaní známe, že
oprávnený na identické výzvy uviedol nasledovné:

„ Pohľadávka z poskytnutého úveru v účtovníctve vzniká na strane majetku ako súčet:

1. poskytnutých peňažných prostriedkov (peňažné prostriedky odovzdané v hotovosti) a
2. poplatku za poskytnutie úveru (tento sa stáva zdaniteľným výnosom spoločnosti a teda je následne

zdanený daňou z príjmov a daň je následne so štátom vysporiadaná)

Obe súčasti sa stávajú účtovne jednou neoddeliteľnou pohľadávkou, pričom inkasá pohľadávky sú
pripisované ako zníženie celkovej jednej pohľadávky voči klientovi. Nemožno teda zodpovedajúc
požiadavke odpovedať na akú časť pohľadávky je inkasovaná platba prijatá, nakoľko to ekonomicky nie

je možné, keďže pohľadávka je v tomto prípade tvorená ako celok.“

V iných podaniach oprávnený súdu oznámil, že nevidí dôvod (opodstatnenosť) preukázania
požadovaných listín. Čiastočnú úhradu od povinných oprávnený započítal na istinu, ktorú tvorí súčet
poskytnutého úveru a príslušného poplatku za poskytnutie.

Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnenému priznal nárok
plynúci zo Zmluvy o úvere č. 5580216 zo dňa 21. 03. 2007, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Povinný sa v zmluve zaviazal, že poskytnutý úver vo výške 10 000,- Sk vráti spolu s poplatkom
za poskytnutie vo výške 9 680,- Sk v pravidelných dvanástich mesačných splátkach po 1 640,- Sk.

Vzhľadom na to že v zmluve absentoval údaj o RPMN, s poukazom na § 4 ods. 3 zákona číslo 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, bol tento úver poskytnutý bez
úrokov a bez poplatkov. Povinným mal zo zmluvy o úvere vrátiť celkovo 19 680,- Sk. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva že rozhodcovský súd priznal oprávnenému právo na zaplatenie

nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 8 200,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že
povinný do začatia rozhodcovského konania uhradil celkovo 11 480,- Sk, čiže splatil celý poskytnutý
úver vo výške 10 000,- Sk a časť poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1 480,- Sk.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný súd môže v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom. Súd tak v rámci exekúcie môže kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Preskúmaním rozhodnutia rozhodcovského súdu, mal
súd preukázané, že rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v zmluve o
úvere,pričomvôbecnepreskúmal,čisamedziúčastníkmizmluvynejednáospotrebiteľskýprávnyvzťah.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa
svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. V danom prípade rozhodcovský súd priznal
zákonom nedovolené plnenie. Preskúmaním zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru súd zistil, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré sú absolútne neplatné. Neprijateľnými podmienkami sa chápu akékoľvek ustanovenia

v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa za predpokladu, že sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia. Pojmovým znakom individuálne dojednaných zmluvných ustanovení je to, že
spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť ich obsah, čo v konkrétnom prípade urobiť nemohol.

Neprijateľné podmienky nie sú v ust. Občianskeho zákonníka ako aj v smernici vymenované taxatívne.
Súd preto môže posúdiť akúkoľvek podmienku za nekalú, ak vzhľadom k povahe poskytnutej služby, k
okolnostiam súvisiacim s uzavretím zmluvy a iným podmienkam, ktoré ovplyvňujú uzavretie zmluvy, táto
svojou povahou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
V danom prípade sa povinný zaviazal, že za poskytnutý úver vo výške 10 000,- Sk zaplatí dvanástimi

mesačnými splátkami aj poplatok vo výške 9 680,- Sk, čo predstavuje 96,80 % hodnoty poskytnutého
úveru. Takáto odplata niekoľkonásobne prevyšuje odplaty, za ktoré poskytujú úvery banky a v právnom
štáte, ktorý rešpektuje, implementuje a aplikuje spotrebiteľské právo Európskej únie nemôže byť
pochýb o tom, že takto vysoko dojednaný poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť v žiadnom
prípade považovaný za primeraný, alebo čo i len približujúci sa primeranosti odplaty. V spotrebiteľských

zmluvách je dodávateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami
spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania ako napr.
neuvedenie úroku, dohodu o voľbe práva a pod. Takýmto obchádzaním zákona dochádza k popretiu
zmyslu a účelu noriem spotrebiteľského práva a k dojednávaniu neprimeraných zmluvných podmienok.
Preskúmaním všeobecných zmluvných podmienok súd zistil, že tieto obsahujú niekoľko ustanovení,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o RPMN, ktorá patrí medzi základné
informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru.
Neuvedením RPMN tak veriteľ spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko

spotrebiteľa uviedol do omylu v podstatnej okolnosti. Účelom RPMN je určenie skutočnej ceny úveru,
čím má byť spotrebiteľovi umožnené porovnávať ponuky rôznych poskytovateľov úverov s cieľom vybrať
si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. Neuvedenie RPMN má podľa názoru súdu za následok
nezrozumiteľnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľ, ktorý je v slabšom postavení
aj čo do právneho povedomia, nemá v takom prípade reálnu predstavu o celkovej výške nákladov

poskytnutého úveru. V predmetnej veci treba naviac konštatovať, že neuvedením RPMN bola zakrytá
nekalá zmluvná podmienka v podobe neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru.Absenciu RPMN zákon o spotrebiteľských úveroch nesankcionuje neplatnosťou, ale zároveň však
poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v tom smere, že takto dojednaný spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd túto skutočnosť nezohľadnil a formálne

priznal oprávnenému právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo
výške 8 200,- Sk (výška poskytnutého úveru s poplatkom za poskytnutie predstavuje 19 680,- Sk) s
príslušenstvom, pričom z výroku ani z odôvodnenia nevyplýva, ktorá časť plnenia pripadá na nesplatený
úver a ktorá na poplatok. V prípade ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala, rozhodcovský súd nemohol
zaviazať povinného aj na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že exekúciu nie je možné zastaviť ani v časti. Oprávnený
svojim pričinením spôsobil, že poskytol úver bez poplatkov a bez úrokov. Preto nemal nárok na poplatok
za poskytnuté úveru vo výške 9 680,- Sk. Povinný do začatia rozhodcovského konania, z ktorého vzišiel
exekučný titul, zaplatil oprávnenému poskytnutý úver vo výške 10 000,- Sk a časť poplatku za jeho
poskytnutie. Exekúcia je tak neprípustná v plnom rozsahu, nakoľko je zrejmé, že v predmetnej veci by

sa vymáhala už len časť poplatku za poskytnutie úveru spolu s jeho nezákonným príslušenstvom, na
ktorý nemá oprávnený nárok. Súd preto exekúciu zastavil v plnom rozsahu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 40,- eur.

Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Zákon však predpokladá aj prípady, kedy je povinnosťou platiť
trovy exekúcie zaťažený oprávnený. Bude tomu tak, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo
vtedy, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si oprávnený cestou
súdneho exekútora uplatnil právo nedovolené, odporujúce dobrým právom a popierajúce spotrebiteľské
právo. Predložený exekučný titul je zároveň po materiálnej stránke nevykonateľný. Tento stav zavinil

v plnej miere oprávnený, nakoľko rozhodcovské konanie sa viedlo na rozhodcovskom súde, ktorý
jednostranne určil oprávnený, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že oprávnený sa
domáha v stovkách iných konaní svojich práv zo zmlúv o úvere výlučne na tom istom rozhodcovskom
súde. Oprávnený sám určil text rozhodcovskej doložky, preto súd vo svetle vyššie uvedených
skutočností konštatuje, že oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený pri

tvorbe formulárovej zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, čím je zmluva o úvere postavená na neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré
nie sú súladné so zákonom a dobrými mravmi, musí znášať aj následky svojho konania, ktoré sa
prejavujú nemožnosťou vymáhať v tomto exekučnom konaní ním uplatnený nárok a zároveň aj v
sankcii spočívajúcej v úhrade trov exekúcie. Oprávnený s úmyslom „uľahčenia“ vymáhateľnosti svojho

nároku zvolil cestu rozhodcovského konania, v ktorom oprávneným určený rozhodcovský súd priznáva
oprávnenému ním uplatňované nároky v plnom rozsahu bez bližšieho odôvodnenia rozhodnutia.
Pričinením oprávneného, ako dodávateľa a jediného tvorcu podmienok uzavretia zmluvy o úvere, došlo k
vydaniu exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, preto mu súd uložil zaplatiť priznané trovy exekúcie.

V súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal zákonnú minimálnu odmenu za výkon exekučnej
činnosti vo výške 33,19 Eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v
súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu o 20 % DPH, t. j. o sumu 6,64 Eur.Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 39,84 Eur. Tieto trovy
je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému oprávnený. Pokiaľ súdny exekútor
zaokrúhlil výslednú sumu trov exekúcie na 40,- Eur, takýto postup je v rozpore s vyhláškou. Podľa §

26 vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor základ na určenie odmeny a odmena na najbližších
50 eurocentov nahor, pričom toto ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ustanoveniami
vyhlášky upravujúcich odmeňovanie súdneho exekútora percentuálnym vyjadrením z výšky vymoženej
pohľadávky. Vyhláškou určená minimálna výška odmeny 33,19 Eur sa nezaokruhľuje. Vyhláška zároveň
neumožňuje súdnemu exekútorovi zaokrúhliť ani DPH z odmeny a náhrad hotových výdavkov. Pre

úplnosť súd uvádza, že súdnemu exekútorovi bola priznaná minimálna odmena vo výške 33,19 Eur
bez prihliadnutia na to, že exekútor si v rámci tejto odmeny uplatnil aj odmenu za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 Eur. Pokiaľ oprávnený, predmetom činnosti ktorého je
poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, v konaní zastúpený advokátom, považoval za nevyhnutné
spísať návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, bol povinný zaplatiť exekútorovi odmenu
podľa § 21a vyhlášky. Odmena za spísanie návrhu predstavuje trovy oprávneného v exekučnom konaní

a nie trovy súdneho exekútora. Pokiaľ sú tieto trovy účelné a exekúcia je dôvodná, sú súčasťou
vymáhanej pohľadávky. V predmetnej veci vznikla oprávnenému povinnosť zaplatiť odmenu za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice okamihom spísania zápisnice. Ak súdny exekútor spísal
návrh pre oprávneného bezplatne, nemôže si v rámci trov exekúcie uplatňovať nárok na odmenu podľa
§ 21a vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.