Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010115
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213010115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricinaverejnomzasadnutí15.júla2015vsenátezloženomzpredsedusenátu

JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie
obžalovaných Z. M. a U. O. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 22. 12. 2014, sp. zn. 9T 48/2013
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z
22. 12. 2014, sp. zn. 9T 48/2013 u obž. 2) U. O. vo výroku o treste.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný U. O. o d s u d z u j e podľa § 364
ods. 1 Tr. zák. za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému

trestu vo výmere 500 (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený u k
l a dá sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. M. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 22. 12. 2014, sp. zn. 9T 48/2013 boli obžalovaní
Z. M. a U. O. uznaní za vinných z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 5. 4. 2010 o 00.00 h v Neninciach vo vestibule Drink Baru na ulici Hlavnej obžalovaný 2) U. O.

napadol L. T., nar. XX. X. XXXX tak, že ho tri - štyrikrát udrel päsťou do oblasti tváre a dvakrát kopol
do brucha, pričom obžalovaný 1) Z. M. po celý čas držal poškodeného T. pod pazuchou a jedenkrát
ho udrel päsťou do tváre, ďalšiemu útoku zabránila dcéra L. T., Bc. Y. F., následne keď L. T. vyšiel z
vestibulu Drink Baru von, tak ho opäť na ulici napadol obžalovaný 2) U. O. tak, že ho jedenkrát udrel
päsťou do tváre, následkom čoho L. T. spadol na zem, kde ho obžalovaný 2) U. O. ešte najmenej dvakrát
kopol do oblasti trupu, pričom obaja obvinení mu spôsobili viacpočetné zmliaždeniny a odreniny hlavy
a tvárovej časti, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a PN do 6 dní, nad konaním obvinených sa

pohoršovali prítomní občania.

Obž. Z. M. bol podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., §
42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu

Lučenec z 28. 8. 2014, sp. zn. 3T 164/2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.Obž. U. O. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu jedného roka.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že poškodeného L. T. s jeho nárokom na náhradu
škody odkázal na občianskosúdne konanie.

Proti rozsudku zahlásili odvolanie obidvaja obžalovaní do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 22. 12.

2014, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu. Poukazovali na
to, že v plnom rozsahu popierajú skutok, ktorý im bol kladený za vinu. Podľa tvrdenia a dôvodov
rozsudku sú obžalovaní usvedčovaní predovšetkým výpoveďami poškodeného L. T. a jeho rodinnými
príslušníkmi a to W. T., Y. F. a P. F.. Naproti tomu, podľa ich názoru, neboli produkované rozhodné
dôkazy o vine obžalovaných, keď ich obrana nebola vylúčená, keď navyše bola obrana obžalovaných
podporená výpoveďami svedkov M. G., X. I., B. K., L. X., G. X., Z. Z. a inými, ktorí zhodne potvrdzovali

tú skutočnosť, že k určitému konfliktu medzi obžalovanými a poškodeným L. T. došlo, konflikt však
vyvolal sám poškodený L. T.. Domáhali sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obidvoch
obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. pre prečin výtržníctva oslobodil.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, pochybil jedine v tom smere,
keď nie dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., keď uložil obžalovanému U.
O. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s prihliadnutím na jeho zavinenie.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na U. O. a Z. M. obžalobu pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní boli
vypočutí obaja obžalovaní a v podstate všetci svedkovia, ako aj poškodený.

Obžalovaní od začiatku trestného stíhania, ktoré začalo dňa 18. 1. 2011 popierali spáchanie trestného
činu. Zhodne uvádzali, že prišli do styku s poškodeným L. T., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, pričom
konfliktnú situáciu vyvolal sám poškodený L. T., keď napadol obž. U. O..
Naproti tomu poškodený L. T. tvrdil, že útočníci boli jednoznačne obžalovaní Z. M. a U. O., ktorí ho
napadli, poudierali, taktiež jeho manželku, pričom podrobne popísal akým spôsobom bol poudieraný.

Naproti tomu svedkovia X. V., X. T., Z. Z., X. I., M. G., B. K. a G. X., ktorí videli len časť konfliktu, popisujú,
že bitku vlastne vyvolal poškodený L. T., ktorý napadol obž. U. O. v pohostinstve v Zbojníckej krčme v
Neninciach a vzájomná bitka a napádanie sa potom preniesla do Drink baru v Neninciach.
Z objektívnych dôkazov, ako boli lekárske správy U.. R. V., U.. F. X., ale aj zo znaleckého posudku U..
E. E. vyplynulo, že najväčšie zranenia pri bitke utrpel poškodený L. T., ktorý utrpel početné poranenia

hlavy útokom strednej intenzity, pričom útočníci útočili tak päsťami, pripustil aj to, že poškodený bol aj
dokopaný. Znalec U.. E. E. nesúhlasil s tým, že by si poškodený mohol spôsobiť zranenia sám pádom
na zem.
Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaní spoločným konaním sa dopustili fyzicky verejne
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že iného napadli, čím po objektívnej i subjektívnej

stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Okresný súd pri ukladaní trestu u obž. Z. M. sa riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.

Podľa tohto ustanovenia trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Musel prihliadnuť k tej skutočnosti, že obžalovaný Z. M. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súduLučenecz28.8.2014,sp.zn.3T164/2014preprečinspreneverypodľa§213ods.2Tr.zák.ktrestu
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 mesiacov. Správne potom okresný súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 20 mesiacov, keď obžalovanému priznal jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr.
zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený a uložil mu potom súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere dvoch rokov
za súčasného zrušenia výroku o treste z už spomenutého trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec.

Jediným pochybením pri ukladaní trestu bolo uloženie trestu odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka u obž. U. O., keď okresný súd neprihliadol k
všetkým okolnostiam prípadu, k miere účasti obžalovaného, ale aj k odstupu času, keď skutok sa stal 5.
4. 2010 a rozsudok okresného súdu bol vyhlásený až dňa 22. 12. 2014 a taktiež okresný súd neprihliadol
na tú skutočnosť, že konfliktnú situáciu vyvolal sám poškodený L. T.. S prihliadnutím na tieto okolnosti
prípadu potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak,

že obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 500,- eur a pre prípad, že by mohol byť tento trest
zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Naproti tomu odvolací súd nezistil pochybenie vo výroku o náhrade škody, pretože výrok, ktorým
poškodeného L. T. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na náhradu škody na občianskosúdne konanie

je v súlade so zákonom.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste u obž. U. O., pričom odvolanie obž.
Z. M. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok