Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713218306
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713218306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L.
E., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
dieťa rodičov: matka - C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, otec - R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U.
pri T. č. XXX, maloletý bytom ako matka, o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 20P/345/2013-73 zo dňa 5.11.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.
22P/7/2013 zo dňa 5.4.2013 v sume 150 libier z n i ž u j e na maloletého L. E., nar. XX.X.XXXX na

sumu 120 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh otca o zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa dňa 2.12.2013 domáhal zníženia
výživného na maloletého L. na sumu 40 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Otec v návrhu o zníženie výživného argumentoval tým, že pri určovaní pôvodnej výšky vyživovacej
povinnosti súd vychádzal z dohody medzi ním a matkou. V tej dobe pracoval v Škótsku, výška
jeho mesačného príjmu predstavovala 1200 libier. Pomery sa na jeho strane zmenili, od 16.8.2013
bol prepustený v dôsledku reštrukturalizačných opatrení, dňa 20.10.2013 sa vrátil na Slovensko, je
nezamestnaný, nemá žiadny príjem, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie

o priznaní dávky v hmotnej núdzi mu doručené nebolo.

Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Pôvodná úprava výživného v sume 150 libier bola rozsudkom Okresného súdu Martin
č.k. 22P/7/2013 zo dňa 5.4.2013 stanovená po schválení rodičovskej dohody, právoplatnosť rozsudok
nadobudol dňa 13.12.2013. V dobe tejto poslednej úpravy matka bola na rodičovskej dovolenke,
poberala rodičovský príspevok 194,70 eur a prídavky na dieťa 22,54 eur. Otec žil a pracoval v Škótsku,
mal príjem 1200 libier mesačne, za bývanie platil 650 libier.

Pri zamietnutí návrhu o zníženie výživného súd vychádzal z toho, že otec je dobrovoľne nezamestnaný,

bez príjmu, o dávku v hmotnej núdzi nepožiadal. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie ( bol evidovanýod 21.10.2013) bol vyradený z dôvodu odchodu za prácou do Škótska dňa 11.8.2014 a neoznámenia
tejto skutočnosti úradu práce. Otec od 1.1.2014 poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur
mesačne, nárok na dávku v nezamestnanosti mu zo Sociálnej poisťovne nevznikol, pretože nepreukázal

potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie
uchádzača o zamestnanie. Je vyučený nástrojár, ale túto prácu nikdy nevykonával a ani vykonávať
nechcel. Žije u kamaráta, za bývanie neplatí, lebo sa stará o majetok otca kamaráta (rekreačnú chalupu).
S maloletým sa stretáva podľa možnosti. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej V. E.,
nar. XX.X.XXXX.

Matka je od 1.8.2013 živnostníčka. Podľa daňového priznania za rok 2013 mala príjmy 5.929,18 eur,
výdavky 2.371,67 eur, základ dane 3.557,51 eur. Jej mesačný príjem zodpovedá sume 296,46 eur,
uplatnila si nezdaniteľný základ na seba 3.735,94 eur, daňový bonus 254,64 eur. Poberá prídavky na
dieťa 23,52 eur od 1.1.2014, dovtedy 23,10 eur a do januára 2014 poberala i rodičovský príspevok
199,60 eur. Od januára 2014 rodičovský príspevok nepoberá. Býva v domácnosti s maloletým L., so
svojimi rodičmi a s maloletou sestrou v rodinnom dome. Prispieva na energie a na stravu sumou od 150

eur do 300 eur mesačne. Maloletý bol od 1.9.2014 prijatý do materskej školy, nenastúpil pre zdravotné
problémy ( má alergiu ) matka na lieky dopláca. Inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu matka
nemá.

Okresný súd vychádzajúc z § 78 ods. 1 Zákona o rodine uzavrel, že v súdenej veci nenastala taká
zmena pomerov, ktorá by zdôvodnila zmenu ( zníženie ) výšky výživného na maloleté dieťa.

Od doby pôvodnej úpravy ( obdobie apríl 2013 až november 2014) ubehol jeden rok a sedem mesiacov,
akovdobepôvodnejúpravy,takajvaktuálnejdoberozhodovaniaotecnepredložilžiadnelistinnédôkazy
na preukázanie svojich pomerov.

Práve naopak, zmena nastala v pomeroch matky a maloletého. Výdavky ( na stravu, oblečenie,
kozmetiku, drogériu, hračky ) súvisiace s výchovou dieťaťa sú vyššie, navyše v dôsledku zhoršeného

zdravotného stavu sú výdaje aj na nákup liekov.

Zmena u matky spočíva v tom, že už nepoberá rodičovský príspevok, má živnosť, jej príjem sa zvýšil
najmä v roku 2014, v roku 2013 sa zvýšil iba minimálne.

Otec svoju situáciu, že je bez príjmu, zavinil si sám tým, že po poslednom návrate zo Škótska hoc sa
mohol zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie, nepožiadal o evidenciu, ani o dávku v hmotnej núdzi.

Predtým ako odišiel, si mal dôsledne preveriť ponúknutú prácu, zodpovedne zvážiť odchod, aby neprišiel
o zabezpečenie, ktoré mal na úrade práce po príchode na Slovensko v októbri 2013. Vlastnou chybou
bol dobrovoľne nezamestnaný, jeho správanie je nezodpovedné aj vo vzťahu k ďalšiemu dieťaťu, ktoré
samuvmarci2014narodilo.Otecnepreukázalžiadneobjektívnedôvodyskončeniapracovnéhopomeru
v auguste 2013, či to bolo v dôsledku organizačných zmien, resp. jeho žiadosti o zmenu pracovných

podmienok a následného skončenia pracovného pomeru pre nevyhovenie. Žiadne objektívne dôvody,
ktoré by súd mohol zohľadniť pri zmene výšky výživného, napr. výpoveď pre organizačné zmeny,
dlhotrvajúca práceneschopnosť pre vážne zdravotné problémy otec nepreukázal. Vychádzajúc z týchto
záverov potom okresný súd aplikoval princíp tzv. potencionality príjmu otca a konštatoval nedôvodnosť
návrhu na zníženie výživného.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Argumentoval tým, že s matkou dieťaťa
vzhľadom na jeho dlhodobo pretrvávajúcu finančnú situáciu sa dohodli, že výšku výživného upravia
na 60 eur mesačne, k tomuto záveru dospeli ešte pred pojednávaním. Matka dieťaťa výšku výživného
odsúhlasila. Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu, on svoju povinnosť splnil, listinné dôkazy pre posúdenie
svojich pomerov na základe výzvy súdu pravidelne predkladal, aj počas samotného pojednávania

uviedolsúdu,želistinnýmidôkazmidisponuje(máichuseba)amôžeichokamžitenavyzvaniepredložiť.Nestalo sa tak, dôvod mu nebol ozrejmený. Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci pri zamietnutí
jeho návrhu. Domáhal sa preto zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal vyhovieť návrhu a znížiť
výživné na syna na sumu 60 eur mesačne počnúc od doby ako to v návrhu vymedzil.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení žiadal odvolanie otca v celom rozsahu zamietnuť a potvrdiť
rozsudok súdu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu prezentovala svoj nesúhlas s odvolaním otca. Ona s návrhom
otca o výške výživného neprejavila jednoznačný súhlas, ich rozhovor o výške výživného sa uskutočnil
pár minút pred pojednávaním. Tvrdila, že majetkové pomery otca sú nezmenené, suma 60 eur mesačne
sa jej javí ako neadekvátna k veku dieťaťa a výdavkom na jeho výchovu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a aplikáciou postupu podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania)
rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.

Okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania
vyvodil existujúci skutkový stav, z ktorého odvolací súd aj vychádzal. Nesprávny záver krajský súd
konštatoval v otázke hodnotenia zmeny pomerov okresným súdom.

Ak sa zmenia pomery, je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa.
Uvedený princíp vychádza z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Zmena pomerov je významná nielen v pomeroch dieťaťa, ale i v pomeroch výživou povinného rodiča. Je
v konaní preukázané, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému trvá a je správne a spravodlivé,
aby obaja rodičia adekvátnou mierou (zodpovedajúco svojim možnostiam a schopnostiam) sa podieľali
na nákladoch výživy a výchovy svojho dieťaťa.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že matka začala vykonávať živnostenskú činnosť, nepoberá

rodičovský príspevok. Je zrejmé aj zo správy daňového úradu, že matka živnostenskú činnosť vykonáva
aktívne,snažísaočonajlepšiuprosperitu,očomsvedčí hospodárskyvýsledokzoživnostiapreukázaný
príjem vychádzajúc z obsahu daňového priznania za roky 2013 a 2014. Matka vynakladá veľké úsilie
(ide o jej veľmi pozitívny prístup k ekonomickému zabezpečeniu seba i maloletého syna), aby sa v rámci
danej lokality uplatnila v pracovnej činnosti a dosahovala príjem. Dá sa povedať, že oproti pôvodnej

úprave sa zlepšila príjmová situácia matky. Nepribudla jej žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, žije
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na spoločnú domácnosť, ňou uvádzané
výdavky ani otec dieťaťa nenamietal. Finančnú podporu matky pri materiálnom zabezpečení svojej
maloletej sestry, nie je možné zohľadniť, pretože matka má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a k
jej maloletej sestre majú vyživovaciu povinnosť jej rodičia.

Bezpochyby sa zmenili pomery maloletého. Ten z dôvodu biologického vývinu má vyššie nároky na
stravu, oblečenie, pritom výdaje uvádzané matkou sú štandardné. Dieťa by malo navštíviť predškolské
zariadenie, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu sa tak nestalo, zhoršený zdravotný stav dieťaťa
otec nespochybnil, ani tú okolnosť, že s týmto jeho zhoršeným zdravotným stavom je nutné vynaložiť
finančné prostriedky na nákup liekov.

Oprotipôvodnejúpravesazmenilipomery ajuotca.Kýmvdobepôvodnejúpravyjehopríjempozostával
z príjmov v zahraničí, mesačne zarábal 1.200 libier, z tohto príjmu vynaložil na náklady bývania približne
650 libier. Otec od podania návrhu na zníženie výživného nedisponuje príjmom z pracovnej činnosti,
stal sa nezamestnaný, zaevidoval sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, hmotné zabezpečenie vnezamestnanosti nepoberal, pretože nespĺňal podmienky z dôvodu nesplnenia odvodových povinností
a jeho jediným zdrojom príjmu sa stala sociálna dávka. Pribudla mu aj vyživovacia povinnosť k ďalšiemu
dieťaťu v roku 2014, kým v dobe pôvodnej úpravy mal vyživovaciu povinnosť iba k jednému maloletému

dieťaťu, v dobe aktuálneho rozhodovania odvolacieho súdu otec má vyživovaciu povinnosť k dvom
maloletým deťom.

Je jednoznačné, že pôvodnú výšku výživného v sume 150 libier ( v prepočte približne 211 eur) otec
vzhľadom na zmenené okolnosti nemá v možnosti a schopnosti uhradzovať. Povinnosťou otca bolo
preukázať v konaní ( ak chcel byť úspešný vo veci zníženia výživného na sumu 60 eur mesačne ), že

u pôvodného zamestnávateľa (u ktorého pracoval v dobe posledného rozhodovania) ukončil pracovný
pomer z objektívnych dôvodov, že nemohol pracovať z dôvodu zrušenia pracoviska, pracovného
miesta, pre reštrukturalizácie zmeny. Takéto tvrdenie otca zostalo iba v rovine nepreukázaných tvrdení.
Predložil síce listiny bývalého zamestnávateľa (nepretlmočené z anglického jazyka do slovenského), ale
bol rozhodujúci prejav otcc, jeho prehlásenie na pojednávaní, keď vo svojom výsluchu uviedol, že u
posledného zamestnávateľa ukončil pracovný pomer z dôvodu, že dlhšie chcel byť so svojim maloletým

synom a táto bola základná okolnosť prečo sa nakoniec vrátil na Slovensko a v pracovnom pomere
nezotrval. Tento jeho prejav bol podstatný pri konštatácii, že existuje dôvod vychádzať z potenciality
príjmu, teda z jeho príjmu ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa, teda zo sumy približne 600
libier ( už po odpočítaní nákladov bývania ). Podľa názoru krajského súdu, z tohto príjmu by mohol otec
plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi v sume 120 eur mesačne. Odvolací súd pri znížení

vyživovacej povinnosti otca na túto sumu zohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej
dcére. Uvedená výška výživného v adekvátnej miere zodpovedá záverom o potencionalite príjmu otca,
počtu jeho vyživovacích povinností aj záverom o odôvodnených potrebách maloletého.

Krajský súd počiatok zníženia výživného stanovil počnúc právoplatnosťou rozsudku, pri stanovení tejto
doby vychádzal z prejavenej vôle otca v návrhu na začatie konania a v odvolacom návrhu.

Krajský súd návrh otca o zníženie výživného akceptoval iba čiastočne, z tohto dôvodu jeho návrh vo
zvyšku musel zamietnuť.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v aplikácii s § 224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací
súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (prvostupňové i odvolacie), keďže
predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .