Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202168
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114202168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr.ZlatySimkovejaJUDr.GabrielyVilágiovejvprávnejvecižalobkyne:R.M.,nar.X.X..XXXX,bytom
C. L. X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 17C/12/2014-35 zo dňa 01.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňaurčil,žeadministratívnypoplatokzaadministratívnenáklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou uvedený v zmluve č. 802002030 zo dňa 25. 8. 2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 272,32 EUR a tieto uhradiť
priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku Ul.
Sov. hrdinov 163/66 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom vyslovil, že žalovaný je povinný
zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 99,58 EUR do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a) až
r), 5, 6, § 53a ods. 1 a 2, § 53c, § 39 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, 6, 9 a 10, § 11 ods. 1 a 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 26.8.2013 k uzatvoreniu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver 1.100,- EUR s
tým, že má celkovo vrátiť 1.930,- Eur s úrokovou sadzbou 39,15 % ročne, čo predstavuje ročne 358,88

EUR a ďalej mala uhradiť náklady administratívy vo výške 471,12 EUR (administratívny poplatok).
Celkove mala uhradiť 1.930,- EUR do 27. 6. 2014. Výška RPMN je v zmluve uvedená 87,64 % a
priemerná hodnota ročnej RPMN je 99,13 %. K Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá Dohoda
o plnení v splátkach dňa 26. 8. 2013, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala celkovo uhradiť 1.930,-
EUR v 10 pravidelných mesačných splátkach po 193,- EUR vždy k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci
od 27. 9. 2013 s uvedením výšky ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN 280,86 % a priemernou
hodnotou RPMN 49,13 %.

Administratívny poplatok 471,12 EUR predstavuje navýšenie celkových úhrad za úver o 24,4 %. Tento
poplatok, ako vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je za všetku administratívu. Požadovanú
úhradu administratívneho poplatku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo dodávateľvyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané. Pre poplatok zo spotrebiteľského úveru je nutné, aby sa ním platilo za skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajského súdu

v Karslruhe, sp. zn. AZ 17U192/2010 zo dňa 3. 5. 2010. Žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. je dôvodná a má svoje opodstatnenie s poukazom
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Administratívny poplatok vo výške 471,12 EUR, ktorý
navyšuje úver k poskytnutej sume spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, pretože chýba špecifikácia presného spôsobu výpočtu jeho výšky, odôvodnenia a je v

rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so
Smernicou o nekalých obchodných podmienkach. Každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú
voči spotrebiteľovi.

Súd zároveň poukázal na to, že predmetné úrokové miery z úverov bánk v II. štvrťroku 2013 pri
spotrebiteľských úveroch do jedného roka boli 8,39 %. Dohodnutý úrok v úverovej zmluve zo dňa 26.

8. 2013 vo výške 39,15 % je vyšší ako trojnásobok úroku pri bankových spotrebiteľských úveroch so
splatnosťou do jedného roka k 30. 6. 2013 8,39 %. Preto dohodnutý úrok vo výške 39,15 % súd
považoval za neúmerne vysoký, v rozpore so zásadou dobrých mravov a s poukazom
na § 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti považoval úverovú zmluvu za neplatnú.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26. 8. 2013 obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v
bode 2 zmluvy zo dňa 26. 8. 2013 uvádza údaj 87,64 % a v Dohode o plnení v splátkach 280,86 %.
Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve súd považuje
za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a jeho porušenie povinnosti dodávateľa § 4 ods.
5, § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide o

nekalú obchodnú praktiku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti v konaní a priznal
žalobkyni ako plne úspešnej náhradu trov konania.
Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, v konaní bola úspešná, preto poplatková

povinnosť podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla na žalovaného a súd mu uložil zaplatiť súdny
poplatok podľa pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal záver súdu prvého stupňa o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Poukázal na
čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, z ktorého vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien.
Ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. Zároveň odkázal na stanovisko generálnej
advokátky v konaní pred súdnym dvorom EÚ vo veci C-484/08. Predmetom prieskumu nemôžu byť

zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k
neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a
služieb. Taká regulácia cien by bola v rozpore s článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvné
dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním
a vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj článku 4 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/

EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť takéhoto dojednania. Súčasne poukázal na to, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvnej podmienky.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil, alternatívne rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 26.08.2013 je

spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňajespotrebiteľ,keďžepriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedené, že ju účastníci uzavreli podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je
nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v Občianskom
zákonníku, jednak v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pokiaľ ide o dojednanie administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd
uvádza, že súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha hlavný
predmet plnenia a primeranosť ceny, v danom prípade úver a úrok. Je potrebné konštatovať, že
administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto odráža úrok z
úveru.

Poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a
na tzv. všetku administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením,
ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 471,12
eur predstavuje 42,83 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok je v rozpore

s dobrými mravmi.

V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie

bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku takmer polovice sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj

bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka - dojednanie administratívneho poplatku vo výške 471,12 eur nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle
generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu

dobrých mravov neprijateľná.

Naliehavý právny záujem žalobkyne - spotrebiteľky na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za
použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná
žalobkyňa, táto nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalovaný takýto návrh

tiež nepodal, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu náhrada trov konania nemohla
byť priznaná. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný
zo strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide
o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.