Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201809
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414201809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: Q. P.,
rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, právne zastúpenej JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou,
so sídlom H. XXXX, T. O., proti odporcovi: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t.č. P. nad
E. XXX, právne zastúpenému JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom H. XXXX/XX, T. O.,
v konaní o vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
8C/25/2014-124 zo dňa 21. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh a vo výroku o trovách konania uviedol, že bude o

nich rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom
doručeným okresnému súdu dňa 28.04.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
vrátiť navrhovateľke dar a to nehnuteľnosti parcely registra C č. 1355/2 o výmere 363 m2 - orná pôda,
č. 1355/3 o výmere 520 m2 - záhrada, č. 1357/1 o výmere 1537 m2 - zastavené plochy a nádvoria,
evidované na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. Pucov, pod B1 na meno odporcu v podiele 1, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadala priznať náhradu trov konania. V odôvodnení návrhu
uviedla, že dňa 14.04.2004 ako darkyňa v rade 2/ uzatvorila s odporcom ako obdarovaným v rade 1/

darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej bezodplatne darovala odporcovi do podielového spoluvlastníctva s
jeho vtedajšou manželkou S. U., nar. XX.XX.XXXX každému v podiele 1 vyššie uvedené nehnuteľnosti.
Dôvodom darovania bola skutočnosť, že chcela pomôcť svojej praneteri S. U. (exmanželke odporcu),
ktorá je dcérou jej netere a je blízkym členom jej rodiny. Manželstvo S. U. a odporcu sa skončilo
rozvodom v máji 2013, nakoľko v roku 2011 odporca opustil spoločnú domácnosť a od tohto obdobia
zaregistrovala opakujúce sa nevhodné až hrubé správanie sa odporcu voči jej praneteri, spočívajúce
nielen vo verbálnych útokoch a opakujúcich sa schválnostiach zo strany odporcu voči praneteri, ale

aj v agresívnom správaní, ktoré niekoľkokrát vyvrcholilo tým, že jej praneter musela do spoločného
rodinného domu privolať hliadku polície na upokojenie situácie. Odporca sa dokonca dopustil voči
praneteri i fyzického násilia, pričom fyzický útok si vyžiadal ošetrenie na pohotovosti v Dolnooravskej
nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Odporca svojím správaním dlhodobo znepríjemňuje život jej
praneteri svojím nevhodným a hrubým správaním a tiež opakovanými schválnosťami. Poukázala tiež na
to, že odkedy opustil v roku 2011 spoločnú domácnosť, neprispieval výživným na maloleté deti, ani na
úhradu nákladov súvisiacich s vedením domácnosti a na úhradu platieb spojených s užívaním rodinného

domu a svojvoľne prestal so splácaním spoločného úveru na rekonštrukciu domu.

Okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchu svedkov (S. U., P. O., F. U.), súd vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s darovacou zmluvou zo dňa 14.04.2004, uzavretou medzi W. P. a
navrhovateľkou ako darcami a odporcom a jeho (vtedajšou) manželkou S. U. ako obdarovanými, svýpisom z LV č. XXX pre obec a k. ú. F., s rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/41/2013-49
zo dňa 16.05.2013, s vyjadrením navrhovateľky, s písomným vyjadrením dcéry navrhovateľky W. B.
P., s fotodokumentáciou a tiež so spismi Okresného úradu Dolný Kubín, resp. bývalého Obvodného

úradu Dolný Kubín, a to sp. zn. PK-2012/343, PK-2013/148, PK-2013/158 a PK-140/2013 a dospel k
záveru, že návrh nie je dôvodný. S poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nebola
splnená zákonná podmienka umožňujúca darkyni domáhať sa voči odporcovi vrátenia daru, keď síce
vzťahy medzi odporcom a S. U. (praneter navrhovateľky) boli narušené, avšak správanie odporcu voči
nej, s prihliadnutím na všetky okolnosti a dlhodobo konfliktné manželské vzťahy, nevykazuje znaky

správania hrubo porušujúce dobré mravy. Navyše vzťah navrhovateľky voči praneteri S. U. nemožno
hodnotiť vzťah tak blízky, že by určitú ujmu spôsobenú S. U. pociťovala navrhovateľka ako svoju
vlastnú. Čo sa týka jednotlivých skutkov odporcu voči S. U., ktoré boli konkrétnym spôsobom vymedzené
návrhom, tak je pravdou, že odporca sa voči (vtedajšej) manželke S. U. skutkami zo dňa 19.08.2012 a
04.05.2013 dopustil konania v rozpore s morálkou, za čo bol aj priestupkovo uznaný vinným. Avšak oba
skutky boli vyhodnotené priestupkovým orgánom ako konania s nízkou nebezpečnosťou pre spoločnosť

a boli mu uložené veľmi mierne sankcie, len vo forme pokarhania, či pokuty vo výške 10,- eur. K
fyzickému násiliu došlo len pri incidente zo dňa 04.05.2013, pričom odporca svojej (vtedajšej) manželke
spôsobil drobné zranenie, bez potreby PN, či ďalšej liečby. Pri rozhodovaní bolo prihliadané aj na
okolnosti, za akých bol priestupok spáchaný, t.j. zlé dlhodobé vzájomné spolunažívanie manželov.
Navyše výpovede oboch (vtedajších) manželov k príčine fyzického násilia neboli zhodné, pričom k

incidentu došlo v neprítomnosti ďalších svedkov. Ďalšie konanie odporcu, ktoré bolo predmetom šetrenia
Obvodného oddelenia Policajného zboru Dolný Kubín a následne Obvodného úradu Dolný Kubín pod
sp. zn. PK-2013-148 a PK-2013/158, ktoré mali spočívať v schválnostiach, ktorých sa odporca dopustil
voči S. U., boli správnym orgánom odložené, nakoľko nebol preukázaný úmysel odporcu k spáchaniu
priestupku. Čo sa týka tvrdenia uvedeného v návrhu, že odporca od roku 2011 neprispieval výživným

na maloleté deti a na úhradu nákladov spojených s bývaním v rodinnom dome, tak z vykonaného
dokazovania v konaniach sp. zn. 8P/66/2012 a 8P/41/2013 vyplýva, že toto tvrdenie navrhovateľky nie je
pravdivé, pretože odporca od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti, prispieval pravidelne na potreby
detí, najskôr sumou 180,- eur mesačne, a to do apríla 2012, odkedy začal platiť pravidelne na deti sumu
150,- eur mesačne. Nad rámec týchto platieb kupoval deťom vecné plnenia ako oblečenie, výdavky

na lieky a stravné. Odporca ako otec o svoje deti prejavoval záujem, s deťmi sa stretával a po určení
vyživovacej povinnosti súdom určené výživné vo výške 220,- eur mesačne aj platil (s výnimkou jedného
mesiaca, ktorý bol predmetom konania sp. zn. 7Er/154/2013 a zameškané výživné bolo doplatené).

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla v ňom, že
okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vec nesprávne

vecne i právne posúdil, pričom nesprávne skutkové i právne zistenia sa stali podkladom pre rozhodnutie
súdu vo veci samej. Rovnako nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. V rámci vykonaného dokazovania
boli prostredníctvom súdu vylustrované a pripojené kompletné spisy z priestupkových konaní, z
ktorých obsahu jednoznačne vyplynulo, že odporca vo svojich výpovediach v priestupkových konaniach
pravdivosť uvádzaných tvrdení nepopieral, resp. sa k jednotlivým incidentom priznal. Uvádzané skutky

svojou intenzitou a hlavne svojím neustálym opakovaním predstavujú správanie, ktoré možno označiť za
„schválnosti“, a teda ide preukázateľne o skutky, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Odporca navyše pred okresným súdom neuvádzal pravdivé skutočnosti, resp. vo svojich
výpovediach a písomne uvádzaných skutočnostiach si značne protirečil. V konaní pred súdom uvádzal
diametrálne odlišné tvrdenia, než boli tie, ktoré uvádzal vo svojich výpovediach v rámci priestupkového

konania. Je toho názoru, že okresný súd nedostatočne preskúmal skutkový stav, keď sa uspokojil s
ničím nepodloženými tvrdeniami odporcu, ktoré boli v ostrom kontraste s tvrdeniami, ktoré uvádzal v
rámci spomínaných priestupkových konaní a nepovažoval za potrebné vykonať v tomto smere ďalšie
dokazovanie, hoci navrhovala napr. výsluch dcéry W. B. P.. Súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým
na nepodložených tvrdeniach uvádzaných odporcom, pričom založil svoje rozhodnutie na tvrdeniach

odporcu, že jednotlivé incidenty vyprovokovala hlavne manželka, vôbec neberúc do úvahy skutočnosť,
že odporca sa k uvádzaným skutkom priznal, najmä vo vzťahu k fyzickému napadnutiu manželky, v
priestupkovom konaní neuvádzal, že by bol manželkou napadnutý a že by sa malo jednať o sebaobranu.
Správanie odporcu spočívajúce v páchaní opakovaných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
a drobných schválnostiach voči svojej manželke a členom jej rodiny je takým porušením dobrých mravov,

ktoré svojou závažnosťou a sústavnosťou dosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov a
zakladá tak nárok darcu domáhať sa vrátenia daru. V závere uviedla, že v napadnutom rozhodnutí
absentuje dostatočne vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie, v ktorom by súd podrobne vysvetlilsvoje úvahy, ktorými sa spravoval a na základe ktorých vyhodnotil skutkový a právny stav tak, že
návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súd tak rozhodol jednostranne, kedy si nekriticky
osvojil tvrdenia jedného z účastníkov, v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Napadnuté

rozhodnutie možno považovať za nepreskúmateľné, vzhľadom na absenciu uspokojivého odôvodnenia
rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu.
Je toho názoru, že nebolo počas konania preukázané, že by sa voči S. U. správal v hrubom rozpore s

dobrými mravmi, nakoľko vychádzajúc z princípu vzájomnosti je zrejmé, že vzťahy medzi ním a S. U.
sú od rozvodu naštrbené a správanie je vzájomne podmienené. Nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky,
že súd vykonal dokazovanie jednostranne. Súd počas konania akceptoval všetky dôkazy navrhované
navrhovateľkou. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd dodržal zásadu rovnosti strán konania,
avšak dôkazy navrhovateľky v spojení s tým, že samotný návrh bol nepresný a počas konania
navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia uvedené v návrhu, súd vyhodnotil tak, že návrh zamietol. Na

základe vyššie uvedeného žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 334,30 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a proti rozsudku, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po jeho preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou
vznesenéavplnomrozsahusastotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermiokresnéhosúdu.Odvolacie
námietky navrhovateľky sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila okresným súdom, a s ktorými sa
okresný súd vysporiadal. Námietky, uplatnené v odvolacom konaní, preto nemohli privodiť zmenu

napadnutého rozsudku. Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a zdôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov
mal za preukázané, a ktoré nie, podrobne uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli,
aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Rozhodol v súlade s hmotným právom a

ustálenou súdnou praxou. Za daného stavu si krajský súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel,

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu,
ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý
hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Ustanovenie § 630

Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania
- súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky
a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho
správanie, hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené právo darcu na vrátenie daru nezakladá
každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Predpokladom vrátenia daru je len také

negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s ustanovením § 630
Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného,
ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného

darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovanéhovoči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 2018/2010).

V danom prípade navrhovateľka žiadala o vrátenie daru, resp. určených nehnuteľností z dôvodu, že
odporca verbálne aj fyzicky napadol jej praneter S. U., ktorá je bývalou manželkou odporcu. Ako

dôkaz priložila rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy č.k. PK -
2013/140 a rozhodnutie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Dolnom Kubíne č.k. DU - 1000/2012.

Krajský súd podrobne preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín, odbor všeobecnej
vnútornej správy č.k. PK - 2013/140 zo dňa 22.11.2013 a dospel k záveru, že odvolacia námietka
navrhovateľky, že tvrdenia odporcu pred súdom sú v ostrom kontraste s tvrdeniami, ktoré uvádzal v
rámci priestupkového konania, je nedôvodná. Ako totiž z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, odporca

nepopieral spáchanie predmetného skutku, avšak ako uviedol, konal z dôvodu, že sa bránil útoku svojej
bývalej manželky. Rovnako na pojednávaní dňa 26.08.2014 uviedol, že ku konfliktu došlo tak, že si balil
svoje veci do krabíc a vtedy jeho (bývalá) manželka začala niektoré veci vyhadzovať z krabíc, pretože
tie kúpila ona, a teda, že si ich so sebou nezoberie. Začala mu nadávať a vznikla medzi nimi hádka,
pričom je pravdou, že ju chytil za krk.

Z uvedeného vyplýva, že odporca tvrdil rovnaké skutočnosti v konaní pred súdom ako v priestupkovom
konaní. Ostatné priestupkové konania (PK - 2013/148, PK - 2013/158) boli odložené z dôvodu, že
došlé oznámenia neodôvodňovali začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71
Zákona o priestupkoch. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa krajský súd k týmto priestupkovým konaniam
nevyjadroval.

Krajský súd mal síce preukázané, že odporca fyzicky napadol praneter navrhovateľky (S. U.), avšak do
úvahy zobral aj skutočnosť, že medzi bývalými manželmi sú natoľko naštrbené vzťahy (možno dokonca
hovoriť o nepriateľskom vzťahu), kedy je potrebné myslieť na princíp vzájomnosti. Krajský súd pritom
nepodceňoval závažnosť skutku, ale vyhodnotil všetky okolnosti súvisiace s daným prípadom, vrátane
toho, že S. U. nebola práceneschopná a jej zranenie si nevyžiadalo ďalšie liečenie.

K odvolacej námietke navrhovateľky, že okresný súd nevykonal potrebné dokazovanie, krajský súd
uvádza, že táto je tiež nedôvodná, nakoľko okresný súd akceptoval všetky navrhované dôkazy zo strany
navrhovateľky. Vypočul všetkých navrhovaných svedkov s výnimkou dcéry navrhovateľky W. B. P., ktorá
dlhodobo žije vo Švajčiarsku, z čoho možno usúdiť, že informácie o vzťahu medzi S. U. a odporcom
má sprostredkované rodinnými príslušníkmi. Napriek tomu však okresný súd akceptoval jej písomné

vyhlásenie zo dňa 15.09.2014.

Okresný súd tiež postupoval správne, keď vzťah navrhovateľky s S. U. vyhodnotil ako vzťah, ktorý nie je
taký blízky, že by určitú ujmu spôsobenú S. U. pociťovala navrhovateľka ako svoju vlastnú. S poukazom
na ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým
jehomanžela,rodičovadetiaspravidlatiežostatnýchpríbuznýchvpriamomrade(predkovapotomkov),

ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca
ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 191/1996 zo dňa 21.08.1997). V danom prípade vzťah medzi navrhovateľkou a S. U. nie je
príbuzenským v priamom rade. Navyše navrhovateľka na pojednávaní dňa 26.08.2014 uviedla, že ku
S. U. a odporcovi nechodievala, s odporcom sa nestretávala, pričom s S. U. sa stretávala len, keď ona

prišla ku nim na návštevu. V ďalšom uviedla, že o konkrétnych konfliktoch medzi praneterou a odporcom
nevedela a nebola ich svedkom. Rovnako odporca potvrdil výpoveď navrhovateľky, keď uviedol, že
po uzavretí manželstva s S. U. sa s navrhovateľkou často nestretávali. Vyššie uvedené skutočnostinedosahujú taký blízky a emocionálne založený vzťah medzi navrhovateľkou a S. U., ktorý by znamenal,
že určitú ujmu spôsobenú S. U. by navrhovateľka pociťovala ako svoju vlastnú.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd s poukazom na ustanovenie §
224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.