Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223096
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114223096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej o veci starostlivosti súdu o maloletého R. S., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, dieťa rodičov Y. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., R. X, zastúpený JUDr. Ladislavom
Bujňákom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov a matky T. S., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
T., F. X, toho času T., F. XX, zastúpená JUDr. Evou Petránovou, advokátska kancelária s. r. o., Prešov,
Puškinova 16, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 27P/225/2014-144 zo dňa 06. 05. 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu otca maloletého dieťaťa, ktorý žiadal, aby bolo znížené výživné zo sumy 160
Eur na sumu 30 Eur mesačne od júla 2014 na maloletého R. S., pretože prišiel o prácu zo zdravotných
dôvodov, je práceneschopný, jeho mesačný príjem je 220 Eur, z čoho nedokáže platiť výživné vo výške
160 Eur mesačne.

Prvostupňový súd zistil, že naposledy bolo výživné na maloletého R. upravené rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 28P/71/2011-58 zo dňa 30. 01. 2012, kde bolo zvýšené výživné zo strany otca na

maloletého R. počnúc dňom 01. 09. 2011 zo sumy 135 Eur na sumu 160 Eur mesačne. V tom čase matka
pracovala ako vychovávateľka na základnej škole s priemerným mesačným príjmom 460 Eur, splácala
úver vo výške 110 Eur, 23 Eur a 5 Eur mesačne a bývala s maloletým dieťaťom v podnájme, za ktorý
platila 235 Eur. V tom čase otec pracoval ako živnostník pri zatepľovaní budov s príjmom približne 600
Eur mesačne. Platil úvery, kde dlžné čiastky boli 1 000 Eur, 1 200 Eur a 800 Eur, ktoré boli poskytnuté
ešte v čase manželstva.

Ďalej prvostupňový súd mal preukázané, že v tom čase maloletý R. navštevoval 2.ročník základnej školy,
matka mu platila stravné vo výške 20 Eur mesačne a 8 Eur mesačne školský klub, 14 Eur tanečný

krúžok a mal zdravotné problémy, konkrétne prieduškovú astmu a alergiu.Po podrobnom dokazovaní prvostupňový súd zistil, že v súčasnej dobe otec maloletého dieťaťa žije
so svojou priateľkou Y. S. v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Do domácnosti ničím
neprispieva a jeho výdavky podľa jeho tvrdenia platí jeho priateľka. Výdavky mu čiastočne hradí aj jeho

matka, ktorá je dôchodkyňa. Jeho priateľka v rodinnom dome platí všetky poplatky, a to inkaso 274,18
Eur. Otec spláca len dlh z manželstva vo výške 100 Eur, na ktorý mu priateľka alebo jeho matka dáva
finančné prostriedky. Stravu mu zabezpečuje priateľka.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že otec v súčasnej dobe je evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 28. 05. 2014. Už dňa 20. 05. 2015 pozastavil prevádzkovanie živnosti do 20. 05. 2017,

čo prvostupňovému súdu odôvodnil zdravotnými problémami, keďže mal pri športovaní úraz driekovej
a krčnej chrbtice, má bolesti a nemôže pracovať. Príjmy otca z podnikateľskej činnosti v roku 2013 boli
1 606,16 Eur, čo predstavovalo aj základ dane, výdavky nemá uvedené žiadne.

Počas práceneschopnosti v roku 2014 poberal otec nemocenské dávky, a to vo februári 2014 v sume
118,20 Eur, v marci 2014 v sume 437,70 Eur, v apríli 423,50 Eur, v júni 193 Eur a v júli 218,07 Eur a
v auguste 155,20 Eur.

Od 08. 01. 2015 do 31. 12. 2015 otec uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s firmou STANYSLAV s. r.
o., T. na dobu určitú, kde pracovný čas je stanovený 40 hodín týždenne pri odmene 2,20 Eur/hodina.
Poskytuje pomocné práce pre svojho zamestnávateľa v odbore stavebníctvo.

Priateľka otca je jediným konateľom spoločnosti R.O.R. - partners s. r.o.. Podľa potvrdenia o podaní
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 bol základ dane priateľky otca vo výške

0 Eur.

Naviac, priateľka otca vlastní, podľa tvrdenia otca, ešte ďalšiu firmu C. S. - právny nástupca Y. S..

Otec potvrdil, že je vyučeným stolárom, túto prácu nevykonáva a v stavebníctve robí akékoľvek práce.
Hľadá si zamestnanie. Priznal, že bol v roku 2014 na dovolenke v M., ale matka mu neumožnila zobrať si
maloletého R.. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci a ani osobné motorové vozidlo. Neplatí

si dokonca ani 50 Eur mesačne poistné a nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom v prenajatom byte, za ktorý
platí inkaso a nájomné vo výške 235 Eur mesačne. Priateľ matky prispieva do domácnosti na stravné,
kde spolu stravné predstavuje 200 Eur a z toho polovicu sa podieľa partner matky. Matka si hradí v práci
obedy vo výške 20 Eur mesačne, za mobilný telefón 20 Eur mesačne, spláca viacero úverov, pričom

zákonné zrážky v roku 2013 predstavovali 594,60 Eur a ostatné zrážky vo výške 631,64 Eur.

Matka je zamestnaná na základnej škole, kde za rok 2013 bol jej priemerný čistý príjem 517,70 Eur, za
rok 2014 vo výške 530,60 Eur, nemá žiaden ďalší príjem a ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poberá
rodinné prídavky vo výške 23,50 Eur. Priateľ matky je zamestnaný ako živnostník, kde jeho príjem za
rok 2013 zo živnostenskej činnosti bol 9 084,84 Eur a výdavky 6 534,57 Eur, čo predstavuje základ dane

2 550,70 Eur.

Aj matka mala zdravotné problémy, avšak pracovala, nedovolila si byť práceneschopná. Poukázala ďalej
na to, že otec pracuje na základe dohody o vykonaní práce pre kamaráta, viackrát ho videli na stavbe
aj v čase, keď mal zdravotné problémy a pracovať nemohol. Úvery spláca z dôvodu, že tieto si zobrala
v čase, keď po rozvode manželstva odchádzala do podnájmu a poberala len rodičovský príspevok.

Maloletý R. navštevuje 5.ročník základnej školy, za obedy mu matka platí 30 Eur mesačne, na školské
pomôcky 10 Eur, na oblečenie 40 Eur a na hračky, časopisy a iné záujmové veci 6 Eur mesačne. Nahygienické potreby do rodiny dáva sumu 30 Eur mesačne. Maloletému matka platí životnú poistku vo
výške 21,99 Eur mesačne. Cestovné lístky MHD matka platí sebe aj maloletému spolu vo výške 26,55
Eur mesačne. Mobilný telefón stojí pre maloletého 5 Eur a internet v domácnosti 11,99 Eur mesačne.

Maloleté dieťa má zdravotné problémy. Navštevuje imuno-alergologickú ambulanciu v V.. Na lieky matka
dopláca mesačne okolo 15 Eur. Dieťa navštevuje aj očnú ambulanciu a na týchto zvýšených výdavkoch
sa otec nepodieľa. Matka má jednorazové výdavky, a to na ZRPŠ 13 Eur ročne, učebnice 20 Eur ročne,
zošity 15 Eur ročne, fondy v škole 2 Eur mesačne a rôzne školské akcie počas školského roka 30 Eur
ročne. Matka v rámci školy platí dieťaťu 1,50 Eur ročne poistné. Za zakúpenie tašky v septembri 2014

matka dala 50 Eur. Maloletý sa s otcom nestretáva. Dieťa o stretávanie nejaví záujem.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že v roku 2012 otec ako živnostník vyfakturoval si v priebehu odmenu za
vykonané práce vo výške 2 000 Eur a následne vo výške 1 800 Eur.

Prvostupňovýsúdvecposúdiljednakpodľaust.§62ods.1,2,3,4Zákona orodine,ďalejpodľa§75ods.
1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vyhodnotil, že na strane maloletého dieťaťa, vzhľadom
na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom prešla doba viac ako 3 roky, došlo k zmene pomerov

odôvodňujúcich zvýšenie výživného zo strany otca. Maloleté dieťa v tom čase navštevovalo 2.ročník
základnej školy, v súčasnej dobe je už na II. stupni základnej školy a navštevuje 5.ročník. Podrástol,
matke sa zvýšili výdavky na zakupovanie učebných pomôcok, školských potrieb, ošatenia, stravy, obuvi,
ale aj výdavky súvisiace s jeho záujmovou činnosťou.. Zvýšili sa výdavky na cestovné. U maloletého aj
naďalej pretrvávajú zdravotné problémy, kde navštevuje odborné ambulancie a matka mu zabezpečuje

lieky. Naviac, dieťa má výdavky v súvislosti s nosením okuliarov a ich výmenou. Matka má zvýšené
jednorazové výdavky pri rôznych školských akciách, kde mesačne predstavuje táto suma 30 Eur, na
ktorých sa podieľa výlučne matka, pretože otec sa na týchto nepodieľa a s dieťaťom sa nestretáva.
Matka uhrádza všetky potreby dieťaťa za pomoci svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Matka maloletého dieťaťa pracuje naďalej ako vychovávateľka na základnej škole a čiastočne sa jej

zvýšil príjem. Spláca úvery, platí podnájom. U matky súd prvého stupňa zohľadnil jej osobnú starostlivosť
o maloletého. Snaží sa zabezpečiť a pokryť dieťaťu všetky základné, ale aj ďalšie výdavky tak, aby bol
zabezpečený jeho zdravý vývin.

U otca došlo k zmene pomerov v tom, že pri poslednej úprave výživného pracoval ako samostatne
zárobkovo činná osoba, z čoho mal príjem približne 600 Eur mesačne. V súčasnosti pracuje na základe

dohody o vykonaní práce, vykonáva však tú istú prácu ako vykonával v čase, keď bol živnostníkom, z
čoho má príjem 2,20 Eur/hodina. Mesačne tento príjem pri 40 hodinovom pracovnom týždni predstavuje
352 Eur. V čase, keď otec pracoval ako živnostník väčšinou vykonával práce pre firmu STANYSLAV, pre
ktorú pracuje aj v súčasnej dobe. Pozastavenie živnostenskej činnosti otcom považoval prvostupňový
súd za vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového

prospechu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec vzhľadom na zmenu živnostenskej činnosti na
činnosť vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti sa sám dobrovoľne vzdal svojho príjmu,
pretože napr. v roku 2012 tejto firme fakturoval za vykonané práce ako živnostník za dva mesiace 3 800
Eur a v súčasnosti mu firma platí minimálnu mzdu. Ak by otec nepozastavil túto živnostenskú činnosť,
mohol aj naďalej vykonávať stavebnú činnosť v plnom rozsahu, pretože firma STANYSLAV je aktívna,

potrebuje pracovníkov.

Okrem toho prvostupňový súd zistil, že otec maloletého dieťaťa v súčasnej dobe žije s priateľkou, ktorá v
plnej miere, podľa potvrdenia otca, zabezpečuje jeho životné potreby, hradí mu ubytovanie, zabezpečuje
mu stravu, takže otec nemá žiadne výdavky na zabezpečenie svojich základných potrieb. Preto aj z
príjmu, ktorý má na základe dohody o pracovnej činnosti môže v plnej miere platiť výživné v stanovenej

výške.

Návrh na zníženie výživného podal otec z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu. Súdu predložil jediné
potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa 04. 06. 2014, kde bol uznaný práceneschopným od 02. 06.
2014. Následne nepreukázal žiaden doklad, ktorý by mu znemožňoval vykonávať prácu, resp. ktorý byho diskvalifikoval pri vykonávaní určitého druhu práce. V súčasnosti otec prácu aj riadne vykonáva. Preto
odpadli dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na zníženie výživného.

Súd prvého stupňa naviac z fotodokumentácie, ktorú predložila matka, ktorá je verejne prístupná na

internete, zistil, že otec finančne nestráda, v roku 2014 bol na dovolenke v M., ktorá dovolenka bola
hradená z finančných prostriedkov priateľky otca.

V tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje na to, že úhrada výživného v prospech maloletého dieťaťa
je prednostnou pohľadávkou, ktorú je potrebné uhradiť. Ak nemá finančné prostriedky na zabezpečenie
výživy svojho syna, poskytnuté finančné prostriedky by mal použiť najmä v jeho prospech.

Výdavky určené na maloleté dieťa matka v priebehu konania riadne preukázala a všetko ide o výdavky

nevyhnutné, zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

Matka zabezpečuje tieto výdavky z vlastných príjmov bez toho, aby sa na tom podieľal otec maloletého
dieťaťa, ktorý nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Preto doposiaľ určené výživné 160 Eur
mesačne podľa prvostupňového súdu je primerané.

Naviac otec nepreukázal žiadne závažné zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať. Naopak,

v súčasnosti si našiel zamestnanie vo firme, kde aj v minulosti pracoval. V minulosti však dosahoval v
tejto práci vyšší príjem ako v súčasnej dobe. Pokiaľ by otec živnostenské podnikanie obnovil, mohol by
dosahovať vyšší príjem.

Prvostupňový súd poukázal aj na to, že prostredníctvom internetu je možné zistiť, že v odbore
otca je dostatok pracovných ponúk a že je v záujme zabezpečenia zdroja príjmu, aby otec využil

všetky možnosti na zabezpečenie finančných prostriedkov. Preto súd prvého stupňa, keďže na strane
maloletého došlo k zmene pomerov, na strane otca nedošlo k zmene pomerov, výživné ponechal v
pôvodnej výške. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust.§ 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že

rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nezákonný. Prvostupňový súd neúplne zistil skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa otca rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, nepresvedčivé a nezákonné. U otca maloletého došlo k významnej a podstatnej zmene
pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá zmena pomerov bola zo strany otca náležitým

spôsobom preukázaná a objektívne zistená. Nie je možné, aby súd evidentnú zmenu pomerov
neakceptoval a neprihliadol na ňu a jednostranne ju odôvodnil v neprospech otca. Na strane otca došlo
k zásadnej zmene pomerov, pretože otec zo závažných zdravotných dôvodov musel pozastaviť činnosť
ako živnostník, stal sa nezamestnaným, pričom na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je evidovaný
od 28. 05. 2014 ako nezamestnaný. Túto závažnú zmenu pomerov nie je možné ignorovať a súd je

povinný zo zákona na tieto skutočnosti prihliadať. Prvostupňovému súdu predložil otec doklady o týchto
skutočnostiach, avšak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku tieto okolnosti ani len
čiastočne neakceptoval. Zo strany otca nejde o úmyselné konanie, ale o objektívne existujúci stav, ktorý
mu bráni plniť vyživovaciu povinnosť vo výške určenej rozhodnutím súdu.

Namietal ďalej, že názor súdu, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania nie

je správny, pretože nekorešponduje s existujúcou realitou na trhu práce, možnosťou uplatnenia sa a
presadenia. Ak by sa otcovi zdravotný stav zlepšil, začalo sa mu ekonomicky dariť, bude na výživu syna
prispievať vyššiu finančnou sumou. Otec hneď po tom, čo sa mu zlepšil zdravotný stav v januári 2015 sa
zamestnal, zatiaľ na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že je predpoklad, že v blízkej budúcnostiuzatvorí riadnu pracovnú zmluvu. Je zrejmé, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, tak
ako to má na mysli ust.§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, a teda je zákonný dôvod na zníženie vyživovacej
povinnosti. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle odvolacieho

petitu a znížil výživné zo sumy 160 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne počnúc dňom 01. 05. 2014.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa, ktorá taktiež žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Poukázala
na to, že otec pozastavil podnikateľskú činnosť skôr, ako sa stal práceneschopným. Práceneschopným

sa stal od 02. 06. 2014, avšak podnikateľskú činnosť pozastavil už dňa 20. 05. 2014, teda dobrovoľne
sa vzdal bez akýchkoľvek zdravotných problémov svojho príjmu zo živnostenskej činnosti. Nepredložil
ani doklad o tom, že podľa lekára nemôže vykonávať zamestnanie, resp. pracovať vzhľadom na jeho
zdravotný stav. Naviac, bol na dovolenke v M. a v zime na dovolenke vo U. M., kde nikdy na výlet
nezobral maloleté dieťa. Preto žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust.§ 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia, čo
je v súlade s ust.§ 214 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. a zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci aj rozhodol.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veľmi širokom rozsahu a skúmal tak, ako to stanovuje ust.
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, či na strane maloletého dieťaťa, otca a jeho matky došlo k zmene pomerov
závažnejšieho charakteru, ktoré by odôvodňovalo zníženie výživného u otca v prospech maloletého
dieťaťa. Súd prvého stupňa sám vykonal množstvo dôkazov, tieto dôkazy riadne vyhodnotil a dospel
k správnym skutkovým a následne aj právnym zisteniam a posúdil, že na strane maloletého dieťaťa

došlo k zmene pomerov tak, že jeho výdavky sa zvýšili vzhľadom na okolnosti, ktoré popísal súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku.

Naopak zo strany otca je potrebné prihliadnuť na to, že v minulosti, pokiaľ živnostensky podnikal, mal
príjem podstatne vyšší. Otec nepredložil a nepreukázal, že práve zdravotné dôvody boli tie, pre ktoré
musel živnostenskú činnosť prerušiť a že jediným zdrojom príjmu bolo len dobrovoľné prispievanie zo

stranyjehopriateľkyamatky.Odmenavsúvislostisdohodouovykonanípracovnejčinnostivovýške352
Eur mesačne nepostačuje na výživné. Príjmy otca vzhľadom na to, akým spôsobom života v súčasnej
dobe žije a ako to bolo preukázané pred prvostupňovým súdom, nezodpovedajú jeho skutočným
výdavkom, dokonca jeho príjmy, ktoré deklaroval nepokryjú ani najnevyhnutnejšie výdavky, ktoré má
dospelý človek. Preto správne vyhodnotil prvostupňový súd, že situácia na strane otca neodôvodňuje

zníženie výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ mu všetky príjmy budú hradiť jeho priateľka a matka otca,
potom skutočne zo sumy 352 Eur môže poskytnúť synovi na výživné sumou 160 Eur s tým, že aj
samotnému otcovi ostane ešte dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie svojich potrieb,
ktoré sú nad rámec tých, ktoré mu zabezpečuje priateľka a jeho matka. Preto súd prvého stupňa správne
návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Naviac je potrebné poukázať aj na to, že v priebehu konania otec skutočne nepreukázal žiaden doklad,
ktorý by odôvodňoval jeho prerušenie živnostenskej činnosti zo zdravotných dôvodov, teda, že na
základe poškodenia zdravia nemôže vykonávať a venovať sa tej činnosti, ktorú ako živnostník do tej
doby vykonával. Obdobnú činnosť vykonáva v súčasnej dobe, avšak za nižšiu odmenu, čo prvostupňový
súd vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho príjmu, s čím odvolací súd sa

stotožňuje.Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto správne, zákonné a presvedčivé. Nemá prvky arbitrárnosti
a rozhodnutie súdu prvého stupňa má všetky náležitosti vyplývajúce z ust.§ 157 ods. 2 O. s. p..
Prvostupňový súd sa veľmi podrobne zaoberal všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, veľmi

podrobne skúmal pomery nielen otca, ale aj matky, maloletého dieťaťa a všetky okolnosti a dôkazy
vyhodnotil samostatne, vo vzájomných súvislostiach a správne. Skutočnosť, že prvostupňový súd
neakceptoval tvrdenia zo strany otca o nutnosti znížiť výživné neznamená, že dôkazy predložené otcom
nevyhodnotil. To, akým spôsobom hodnotí prvostupňový súd dôkazy je záležitosťou súdu, do hodnotenia
dôkazov nemôže zasahovať účastník konania. Ide o myšlienkový postup súdu prvého stupňa, ktorý

je podrobne popísaný v napadnutom rozsudku. Tento myšlienkový postup je preskúmateľný, jasný,
zrozumiteľný a to, že výsledky dokazovania nedávajú otcovi za pravdu, resp. z dokazovania okolnosti
tvrdené otcom neboli preukázané neznamená, že tieto dôkazy boli hodnotené nesprávne alebo
jednostranne alebo že súd prvého stupňa na otcom predložené dôkazy neprihliadol.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil
poukazujúc aj na jeho správne, podrobné a jednoznačné závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje

(§ 219 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a) O. s. p.. Ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, preto ani v odvolacom konaní
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.