Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111206276
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111206276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu

JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík,
PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu OKAMEA, s.r.o., 919 53 Dechtice, IČO: 34 122 036,
proti žalovanému: JIVA-TRADE, s.r.o., Štefana Moyzesa 2700/22, 926 01 Sereď, IČO: 36 257 681,
právne zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave
sp.zn.38Cbi/2/2011 zo dňa 19.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vo výške 83,89 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu dňa 16.3.2011 domáhal určenia, že kúpna zmluva
zo dňa 30.9.2009 uzavretá medzi spoločnosťou OKAMEA, s.r.o. a spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o.,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené v Správe katastra Turčianske Teplice, v obci W., na LV č.
XXX, vo vlastníctve 1/1 a to pozemok parcela registra E p.č. 267 o výmere 3482 m2, orná pôda, pozemok

parcela registra E p.č. 270 o výmere 1313 m2, záhrady, pozemok parcela registra E p.č. 271 o výmere
2496 m2, orná pôda, stavba súpis.č. XX na parcele č. 271/2, soc.budova, stavba súpis.č. XX na parc.č.
271/4, sklad výbušnín, stavba súpis.č. XX na parc.č. 271/7, fin.triediareň, stavba súpis.č. XX na parc.č.
271/8, kov.dieľňa, stavba súpis.č. XX na parc.č. 271/9, triediareň, stavba súpis.č. XX na parc.č. 271/10,
primárna drviareň, stavba súpis.č. XX na pac.č. 271/17, soc.budova, stavba súpis.č. XX na parc.č. 273/2,
dielňa a ďalej nehnuteľný majetok v podiele 1/2 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. W.,
obec W., okres Turčianske Teplice, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Turčianske

Teplice: pozemok parcela registra C p.č. 271/7 o výmere 63 m2, zastavené plochy a nádvoria, pozemok
parcela registra C p.č. 271/8 o výmere 57 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra
C p.č. 271/9 o výmere 76 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C p.č. 271/14 o
výmere 18139 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C p.č. 271/16 o výmere 6307
m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C p.č. 271/17 o výmere 170 m2, zastavané
plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C p.č. 271/19 o výmere 30483 m2, zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcela registra C p.č. 343/2 o výmere 332 m2, trvalé trávne porasty, pozemok

parcela registra C p.č. 344/2 o výmere 6007 m2, lesné pozemky, pozemok parcela registra C p.č. 344/3
o výmere 4888 m2, lesné pozemky, pozemok parcela registra C p.č. 344/4 o výmere 33095 m2, lesné
pozemky, pozemok parcela registra C p.č. 344/5 o výmere 32762 m2, lesné pozemky. Ďalej sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2009 uzavretej medzi spoločnosťou OKAMEA,s.r.o. a spoločnosťou JIVA-TRADE, s.r.o., predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných na LV
č.XXXX Správa katastra Trnava, katastrálne územie A., vo vlastníctve 1/1, stavba súpis č.XXX, na
parc.č.3058/2 - sociálna budova, stavba bez súpisného čísla na parc.č.3024/3 - sklad trhavín, stavba

bez súpisného čísla na parc.č.31162/2 - dielňa a určenia neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o prenájme
dobývacieho priestoru A. uzatvoreného dňa 01.01.2009 spoločnosťami JIVA-TRADE, s.r.o. a OKAMEA,
s.r.o. s tým, že predmetné právne úkony sú voči veriteľom úpadcu neúčinné.

Prvostupňový súd rozsudkom č.k.38Cbi/2/2011 zo dňa 30.5.2012 žalobu zamietol.

Proti prvostupňovému rozsudku podal žalobca dňa 13.7.2012 odvolanie, na základe ktorého odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením č.k.31CoKR/3/2012 zo dňa 14.3.2013
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom prvostupňovému súdu nariadil pribrať do konania znalca na
ocenenie majetku žalovaného v čase uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv a vysporiadať sa otázkou
či hodnota majetku úpadcu v čase uzatvorenia týchto zmlúv by postačovala na uspokojenie pohľadávok

veriteľov úpadcu a zároveň sa vysporiadať s ďalšími dôkazmi ktoré navrhol žalobca.

Okresný súd v Trnave rozsudkom sp.zn.38Cbi/2/2011 zo dňa 19.03.2014 žalobu zamietol a zavial
žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe pokynu
odvolacieho súdu bol do konania pribratý znalec na zistenie všeobecnej (trhovej ceny) zásob kameniva

v kameňolome Rakša a v kameňolome Dechtice ku dňu 30.9.2009. Prvostupňový súd uviedol, že z
výsledkov znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že len časť majetku úpadcu (zásoby
kameniva) mali v čase vykonania právnych úkonov hodnotu v sume 930.000,- Eur. V konaní bolo
ďalej preukázané, že žalobca mal dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov,
ktoré pohľadávky boli splatné v čase vykonania právnych úkonov. Majetok úpadcu, ktorý mu zostal po

uskutočnení napadnutých právnych úkonov, by tak postačoval na uspokojenie pohľadávok všetkých
veriteľov ktorí si prihlásili svoje pohľadávky. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že žalobca si vykladá
odporovateľnosť značne zužujúco len s odkazom na jej osobitné predpoklady uvedené v jednotlivých
skutkových podstatách s tvrdením, že sa posudzuje len to či tento právny úkon spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a nie to či v čase jeho vykonania majetok dlžníka

(teraz úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom čase resp. že hodnota kameňa je v zmysle § 58
ZoKR nepodstatná pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu. Prvostupňový súd sa s týmto
právnym názorom nestotožnil, keď uviedol, že všeobecným predpokladom odporovateľnosti je aby
úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné
tento úkon napadnúť odporovateľnosťou. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa súd posudzuje

ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách napr. §
58 ZoKR. Súd neposudzoval splnenie ďalších dvoch podmienok odporovateľnosti v danom konaní
( spôsobenie úpadku resp. vykonanie úkonu počas úpadku, neprimeranosť plnenia), nakoľko žalobe
by nemohol vyhovieť z dôvodu, keďže nebol splnený jeden z predpokladov odporovateľnosti (ukrátenie
uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka) a všetky predpoklady

podmienky musia byť splnené kumulatívne, súčasne. K odporovateľnosti dodatku č.1 k zmluve o
prenájmedobývaciehopriestoruA.saprvostupňový súdstotožnilsprávnouargumentácioužalovaného,
že predmetným dodatkom došlo k započítaniu nároku predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za
prevádzané nehnuteľnosti s nárokom prenajímateľa na úhradu nájomného. Prvostupňový súd vyslovil
názor, že ide o zákonný inštitút bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným plnením,

ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Nejde o žiadne bezplatné nadobudnutie
prevádzaných nehnuteľností. Preto súd ani tento úkon nepovažoval za taký, ktorým by došlo k
ukráteniu uspokojenia niektorej z vymáhateľných pohľadávok veriteľa a nebol dôvod vysloviť neúčinnosť
predmetného dodatku z dôvodu odporovateľnosti.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 11.4.2014 odvolanie, v ktorom namietol osobu znalca ktorý
vykonal ocenenie kameniva, keď uviedol, že tento znalec nebol kompetentný ohodnotiť majetok úpadcu
a už nie celý majetok. Ďalej namietal, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal na
písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.12.2013, 19.3.2014. Uviedol, že prvostupňový súd znemožnil
žalobcovi spravodlivé zastupovanie pred súdom, keď rozhodol vo veci napriek tomu, že žalobca podal

žiadosť o odročenie pojednávania určeného na deň 19.3.2014. Žalobca ďalej uviedol, že na strane
14 v ods. 1 prvostupňového rozsudku je chyba, keď prvostupňový súd uviedol miesto termínu vyššia
hodnota termín nižšia hodnota. Záverom žalobca namietal aj priznanie trov žalobcovi a žiadal, abyodvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a vyslovil, že kúpne zmluvy označené v žalobe sú voči
veriteľom neúčinné alebo aby vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.

V predmetnej veci podal vyjadrenie aj právny zástupca žalovaného dňa 3.6.2014, v ktorom uviedol, že
prvostupňový súd po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení mu veci na nové prejednanie postupoval
v súlade s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn.31CoKR/3/2012 zo dňa 14.3.2013, keď doplnil
dokazovanie o znalecké ohodnotenie relevantného majetku úpadcu v čase uzatvorenia napadnutých
právnych úkonov. K odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že znalecký posudok bol podaný znalcom,

ktorý mal dostatok kompetencie na vypracovanie takéhoto znaleckého posudku, pričom tento znalec
dostatočným a objektívnym spôsobom sa vyjadril k hodnote zásob kameniva v kameňolome Rakša
a v kameňolome Dechtice ku dňu 30.9.2009. V osobe znalca išlo o nezaujatú osobu a nebol dôvod
pochybovať o nezávislosti tohto znalca a jeho nezaujatosti vo veci. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu v konkurznom konaní, v ktorom je v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZoKR ukrátenie uspokojenia

prihlásenejpohľadávkyniektoréhozveriteľovdlžníka(úpadcu).Knámietkežalobcužeprvostupňovýsúd
vykonal pojednávanie napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania žalovaný uviedol, že procesným
postupom prvostupňového súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, keďže žalobca s
dostatočným časovým predstihom vedel o odvolaní plnomocenstva právnemu zástupcovi žalobcu.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p., o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto

možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005, podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto

správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že v súvislosti s

námietkou žalobcu, že znalecký posudok bol podaný nekompetentným znalcom, odvolací súd sa s
týmto názorom žalobcu nestotožňuje. Uznesením sp.zn. 38Cbi/2/2011 zo dňa 23.8.2013 bol do konania
pribratý znalec prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., znalec z odboru ťažba, odvetvie ťažba nerastov, ktorého
úlohou bolo po vykonaní ohliadky vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej (trhovej ceny )
zásob kameniva v kameňolome Rakša a kameňolome Dechtice ku dňu 15.6.2009 a ku dňu 30.9.2009.

Už po pribratí znalca do konania žalobca namietal jeho kompetentnosť v odbore ťažba, odvetvie ťažba
nerastov a preto uvedený znalec nad rámec svojej povinnosti predložil súdu písomné vyjadrenie zo dňa
08.01.2014spolusoživotopisomaprehľadomsvojejpublikačnejčinnostiahocineboldôvodpochybovaťo erudovanosti uvedeného znalca v danom odbore, znalec poukázal, že svoju erudovanosť opiera o
skutočnosť, že je univerzitným profesorom, ktorý pôsobí ako líder v rámci SR v oblasti Ekonomiky
zemských zdrojov, čo dokladuje udelenou akreditáciou ako garantovi a to Akreditačnou komisiou SR

ako poradným orgánom Vlády SR pre právo vykonávať vysokoškolské vzdelávanie a udeľovať titul Bc.,
Ing. a PhD. v študijných programoch Manažérstvo zemských zdrojov a Ekonomika zemských zdrojov
ako aj právo realizovať habilitačné a inauguračné konanie pre udelenie hodnosti doc. a prof. v rámci
vedného odboru- získavanie a spracovanie zemských zdrojov na jedinej výskumno-vzdelávacej inštitúcii
v SR v tejto oblasti, ktorou je Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity

v Košiciach. Ďalším argumentom erudovanosti znalca je jeho príslušnosť autora znaleckého posudku
a jeho členstvo v prestížnej organizácií Svetových banských profesorov, Society of Mining Professors
(SOMP). Štruktúrovaný životopis, ktorý bol priložený k stanovisku znalca, obsahuje aj vedecký profil v
oblasti v ktorej bol znalecký posudok spracovaný.

Žalobca neadekvátnym a pre znalca urážajúcim spôsobom spochybňuje znalcove odborné vedomosti v

odbore ťažba, odvetvie ťažba nerastov, bez uvedenia konkrétnych argumentov, z ktorých by bolo zrejmé,
že zo strany znalca došlo k neobjektívnemu, tendenčnému a neodbornému vykonaniu znaleckého
dokazovania. Preto odvolací súd považuje uvedený odvolací dôvod žalobcu za nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku, že prvostupňový súd rozhodol vo veci napriek písomnému ospravedlneniu

žalobcu a odňal mu tak možnosť konať pred súdom, odvolací súd konštatuje, že na č.l. 323 sa nachádza
úradný záznam sudcu prvostupňového súdu konajúceho vo veci JUDr. Martina Smolka, z ktorého je
zrejmé, že žalobca sa osobne v deň pojednávania t.j.19.3.2014 dostavil na Okresný súd v Trnave na
iné pojednávanie.

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní odôvodňoval jednak
zdravotnými ťažkosťami a jednak odvolaním plnej moci svojmu právnemu zástupcovi. Pokiaľ ide o
zdravotné ťažkosti je tento dôvod podľa názoru odvolacieho súdu neadekvátny vzhľadom na konanie
žalobcu, keďže na pojednávanie určené na deň 19.3.2014 o 9,00 hod. sa žalobca nedostavil pre

zdravotné ťažkosti a na pojednávanie v ten istý deň o 9,40 hod. prišiel aj so svojim právnym
zástupcom. Žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, že sa pojednávania nemohol zúčastniť
zo zdravotných dôvodov.

Pokiaľ ide o dôvod vypovedania plnej moci právnym zástupcom žalobcu, keď žalobca uvádza, že k

vypovedaniu plnej moci došlo deň pred pojednávaním, súd zo spisového materiálu zistil, že sa v spise
nachádza e-mailová korešpondencia na č.l.306, z ktorej je zrejmé, že k vypovedaniu plnej moci došlo
už 14.3.2015 t.j. 5 dní pred uvedeným pojednávaním a tak žalobca mal dostatok času, aby si zvolil
nového právneho zástupcu. Písomné ospravedlnenie zaslané súdu až deň pred pojednávaním (v čase
keď už nefungovala podateľňa súdu) resp. v deň pojednávania, prvostupňový súd správne vyhodnotil

ako dôvod ktorý nezakladá povinnosť súdu odročiť predmetné pojednávanie na iný termín a oprávňoval
prvostupňový súd vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

Už vzhľadom na dĺžku konania tohto sporu a nesprávny postup žalobcu v žiadosti o odročenie
pojednávania by došlo v prípade odročenia pojednávania k ďalšiemu predlžovaniu konania, pričom

odvolací súd sa stotožňuje s postupom prvostupňového súdu a konštatuje, že zo strany žalobcu išlo o
snahu o odročenie pojednávania, ktoré súd vyhodnotil ako obštrukčné konanie.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že na str.14 prvostupňového rozhodnutia došlo k chybe v písaní, kde
v texte rozsudku došlo k zámene slova nižšia za slovo vyššia, odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením

žalovaného zaslaného súdu 3.6.2014, v ktorom žalovaný uvádza, že z kontextu celého rozsudku je
zrejmé, že išlo v danom prípade o chybu v písaní, ktorá nemala vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia.

Námietka nerešpektovania vyjadrení zo dňa 2.12.2013 a 19.3.2014 je podľa názoru odvolacieho

súdu nekonkrétna, odvolací súd sa touto námietkou nezaoberal, keďže žalobca neuviedol konkrétne
skutočnosti na ktoré prvostupňový súd neprihliadol pri svojom rozhodovaní a ktoré boli obsahom týchto
vyjadrení.Odvolací súd konštatuje ( na rozdiel od tvrdenia žalobcu), že prvostupňový súd po vrátení veci v plnom
rozsahu rešpektoval právny názor vyslovený krajským súdom v zrušujúcom uznesení, keď do konania
pribral znalca na ocenenie všeobecnej trhovej hodnoty kameniva v kameňolome Rakša a Dechtice k

dátumu kedy došlo k uzatvoreniu právnych úkonov, ktorých neúčinnosť žalobca napádal.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom a argumentáciou prvostupňového
súduvyslovenýmvnapadnutomrozsudku,nakoľkotentojevýsledkomdoplnenéhodokazovania,vrámci
ktorého došlo k vyriešeniu otázky či zo strany spoločnosti JIVA-TRADE, s.r.o. resp. OKAMEA, s.r.o.

došlo v prípade uzatvorenia napadnutých zmlúv k ukráteniu uspokojenia veriteľov žalobcu (úpadcu) ako
základnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu.

Vsúvislostisodvolacímdôvodomvočitrovámpovažujeodvolacísúdpostup okresnéhosúduzasprávny
v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 61,87 eur + 8,04 režijný paušál, z toho 20%-tná DPH), spolu 83,89 eur, ktorú sumu je povinný
zaplatiť žalobca právnemu zástupcovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.