Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/511/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227796
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212227796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti L. N. nar. XX.XX.XXXX a Z. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov N. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na O. S.. Č.. X v U. N.
Z. L. nar. X.XX.XXXX bývajúceho vo J. A. Č.. XXXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.10.2014 č.k. 27P/216/2012-172 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. N. z 53,11 eur na 90 eur mesačne a
premal.Z.zo46,45eurna70eurmesačne,ktoréjeotecpovinnýplatiťmatkemaloletýchdetívždydo15-

teho dňa v mesiaci dopredu od 28.9.2012, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 27.4.2008
č.k. 18C/193/2004-29 vo výroku o výživnom. Dlžné výživné 924,71 pre mal. N. a 599,33 pre mal. Z.
za obdobie od 28.9.2012 do 31.10.2014 zaviazal otca zaplatiť ich matke do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne. Uviedol, že v čase poslednej úpravy pracoval v

spoločnosti P., kde dosahoval čistý mesačný príjem 13000sk , pracovný pomer ukončil z dôvodu nástupu
do spoločnosti X.s, kde mal lepšie platové podmienky a dosahoval príjem 14000sk. Zdôraznil, že z
uvedeného vyplýva, že zmenou zamestnávateľa sa zlepšili jeho možnosti dosahovať vyšší príjem, preto
podľajehonázorutvrdeniekonajúcehosúdu,žesavzdalvýhodnejšiehozamestnanianeobstojí,pretože,
ak by ostal pracovať v spoločnosti P., jeho príjem by bol v súčasnosti 600 eur. Vyslovil presvedčenie, že
v čase zmeny zamestnávateľa nemohol vedieť, aký by bol jeho príjem o šesť rokov, ak by zamestnanie
nezmenil. Uviedol, že jeho súčasný príjem zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Zdôraznil,

že výrobu drevených puzdier a prácu u stolára nevykonáva súčasne, preto jeho príjem nie je možné
posudzovať, ako keby tieto činnosti vykonával celý mesiac.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2005,
kedymalimaloletédeti6a5rokov.Konštatovala,žeotecodmietavýhodnejšiezamestnaniesostabilným
príjmom. Vyslovila presvedčenie, že namiesto maloletých detí vyživuje svoju družku, ktorá je dlhodobo
nezamestnaná a jej deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na

súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku v
napadnutej časti o výške výživného dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
je ich zákonná povinnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní ich
schopností, možností a majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri

určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti
a majetkové pomery povinného. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní
o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd dospel

k záveru, že otec má s prihliadnutím na jeho odborné skúsenosti a prax v oblasti drevovýroby a
stolárstva, dostatočné schopnosti a možnosti dosahovať vyšší príjem, pracuje v stolárskej dielni a na
základe živnostenského oprávnenia vyrába drevené puzdrá na okuliare. Konštatuje, že jeho súčasný
príjem nezodpovedá jeho potencionálnemu príjmu, pretože svoje zručnosti nevyužíva efektívne, nakoľko
značnú časť svojho času venuje výrobe produktu, ktorý je zameraný na úzku oblasť zákazníkov a dopyt

po ňom je skôr sezónnou záležitosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že podnikanie je činnosťou, ktorá
sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku a v prípade, ak otec nie je schopný výrobou drevených puzdier
dosiahnuť dostatočný príjem, môže sa začať venovať výrobe produktov, po ktorých je väčší dopyt,
prípadne sa zamestnať na plný úväzok a podnikateľskú činnosť vykonávať okrajovo v takom rozsahu,
ktorý zodpovedá skutočnému dopytu. K odvolacím námietkam otca dodáva, že zákon nikomu neukladá

povinnosť pracovať, ale rodičom ukladá vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, preto je nevyhnutné, aby
kvýberuavýkonuzamestnaniapristupovalizodpovedne,sprihliadnutímnato,ženenesúzodpovednosť
len sami za seba, ale aj za maloleté deti a vynaložili všetko úsilie na dosiahnutie stabilného príjmu
zodpovedajúcemu ich schopnostiam a možnostiam v zmysle Zákona o rodine. Pretože konajúci súd
správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2
O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.