Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814200202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6814200202.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: C & C GROUP

s.r.o., so sídlom Riegrova ul. 5, 301 00 Plzeň, Česká republika, IČO: 25 239 309, právne zast. Saxinger,
Chalupsky & Partner s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857
912, proti žalovanému: W. Y., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č.. XXX, XXX XX M., G. Č. Z. I. T. Č.. XX, XXX XX
B., Č. L., o zaplatenie 2.558,13 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.558,13 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1
% denne zo sumy 2.558,13 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 712,49 Eur pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 153 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
559,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Saxinger, Chalupsky & Partner s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857 912, do 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 15.01.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 2.558,13 Eur (63.808,-- Kč) titulom náhrady škody spôsobenej dňa 22.08.2013 v Českej
republike, v Plzni na motorovom vozidle žalobcu motorovým vozidlom žalovaného a titulom následného
uznania dlhu žalovaným a dohody o splátkach dlhu. Súčasťou dohody o splátkach bolo dojednanie

zmluvnej pokuty pre prípad porušenia dojednanej povinnosti platiť splátky dlhu riadne a včas, a to vo
výške 0,1 % denne zo sumy, s ktorej úhradou bude žalovaný v omeškaní.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko sa jedná o vec s
cudzímprvkom(žalobcamásídlovČeskejrepublike,žalovanýještátnymobčanomSlovenskejrepubliky
a má evidovaný trvalý pobyt v Slovenskej republike, ku škode následkom dopravnej nehody došlo v
Českej republike).

Podľa článku 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie sa uplatňuje len

na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“), ak nie je v tomto nariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo

žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 3 ods. 1 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného
členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 59 ods. 1 a 2 nariadenia č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník

bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
v druhom členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na
súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu
škody.

Podľa článku 22 nariadenia č. 44/2001 výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko:

1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy
členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.

Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné použitie na dobu
maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom

má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú
bydlisko v tom istom členskom štáte;

2.vkonaniach,ktorýchpredmetomjeplatnosťzriadenia,neplatnosťalebozánikobchodnýchspoločností
alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí
ich orgánov, súd členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo; sídlo

súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného;

3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejného registra, súdy členského štátu, v
ktorom sa vedie register;

4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných
vzorov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo o u ktorých sa musí žiadať o ochranu, súd

členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo
ochrana poskytli alebo podľa právneho nástroja spoločenstva alebo medzinárodného dohovoru sa za
poskytnuté považujú.

Bez vplyvu na právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní európskeho
patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú výlučnú

právomoc, bez ohľadu na bydlisko, v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti akéhokoľvek
Európskeho patentu udeleného tomuto štátu;

5. v konaniach o výkon rozsudku súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má
vykonať.

Podľa článku 24 nariadenia č. 44/2001 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto

nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo saneuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 22.

Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,

žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Keďže toto konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 15.01.2014, na posúdenie právomoci súdu vec
prejednať a rozhodnúť sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001. Nejedná sa o vec spadajúcu pod výlučnú
právomoc podľa článku 22 nariadenia č. 44/2001. Prešetrovaním pobytu žalovaného súd zistil, že tento
sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, má tu len evidovaný trvalý pobyt na adrese Sirk č. 172,

dlhodobo sa zdržiava (aj pred začatím konania aj v čase jeho začatia - viď č. l. 28 spisu) v Českej
republike v Plzni s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, teda bydlisko má v zmysle ustálenej judikatúry
tak Slovenskej ako aj Českej republiky v Českej republike. Taktiež k škodovej udalosti došlo v Českej
republike, v Plzni. Súd si teda nemohol založiť právomoc vec prejednať a rozhodnúť na základe článku
2, 3, 5 ani 22 nariadenia č. 44/2001. Na predvolanie sa na pojednávanie dňa 30.06.2015 dostavil na

tunajší súd žalovaný. Tento bol v rámci prípravy pojednávania poučený podľa článku 24 nariadenia č.
44/2001. Po poučení uviedol, že súhlasí s tým, aby vec prejednal a rozhodol tunajší súd. Súd si teda
založil právomoc na základe článku 24 nariadenia č. 44/2001, nakoľko žalovaný sa zúčastnil konania a
nenamietal absenciu právomoci tunajšieho súdu.

Žalovaný na pojednávaní uznal žalovanú sumu čo do dôvodu aj výšky, t.j. náhradu škody v sume

2.558,13 Eur (65.808,-- Kč) a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 2.558,13 Eur od
12.12.2013 do zaplatenia.

Podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom
práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje
sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej

vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a
bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti. Ak
však osoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, ako aj poškodená osoba majú svoj obvyklý pobyt v tej
istej krajine v čase vzniku škody, civilný delikt sa spravuje právnym poriadkom tejto krajiny.

Podľa článku 15 nariadenia Rím II rozhodným právom pre mimozmluvné záväzky podľa tohto nariadenia

sa spravujú najmä:

a) podmienky a rozsah zodpovednosti vrátane určenia osôb, ktoré možno brať na zodpovednosť za ich
konanie;

b) okolnosti vylučujúce zodpovednosť, obmedzenia zodpovednosti a rozdelenia zodpovednosti;

c) existencia, povaha a stanovenie výšky škody alebo požadovaného odškodnenia;

d) opatrenia, ktoré môže súd prijať v rozsahu svojej právomoci podľa procesného práva, aby zabránil
ujme alebo škode alebo zastavil ich ďalší vznik, alebo zabezpečil poskytnutie náhrady;

e) otázka, či právo na uplatnenie náhrady škody alebo odškodnenia možno previesť vrátane dedenia;

f) okruh osôb, ktoré majú právo na náhradu škody, ktorú utrpeli osobne;

g) zodpovednosť za konanie iných osôb;

h) spôsob, ktorým môže záväzok zaniknúť, preklúzia a premlčanie vrátane noriem týkajúcich sa začiatku
plynutia prekluzívnych alebo premlčacích dôb a prerušenia alebo zastavenia ich plynutia.Podľa § 3079 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej republiky od
01.01.2014 právo na náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti ustanovenej právnymi predpismi,
ku ktorému došlo pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzuje podľa doterajších

právnych predpisov.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území
Českej republiky v čase porušenia povinnosti ustanovenej právnymi predpismi (ďalej len „OZ“) fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj
prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 OZ prevádzkovateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich

opatrovať.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami
prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo
len jej časť.

Podľa článku 5 bodu 5.1 dohody o uznaní dlhu zo dňa 03.09.2013 dohoda sa spravuje právnym
poriadkom ČR, konkrétne zák. č. 40/1964 Sb., občianskym zákonníkom.

Podľa článku 6 bodu 6.1 dodatku k dohode o uznaní dlhu zo dňa 18.09.2013 dohoda sa spravuje
právnym poriadkom ČR, konkrétne zák. č. 40/1964 Sb., občianskym zákonníkom.

Podľa § 3028 ods. 1 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej

republiky od 01.01.2014 týmto zákonom sa riadia práva a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia
jeho účinnosti.

Podľa § 3028 ods. 2 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej
republiky od 01.01.2014, ak nie je ďalej ustanovené inak, riadia sa ustanoveniami tohto zákona i
právne pomery týkajúce sa práv osobných, rodinných a vecných; ich vznik, ako aj práva a povinnosti

z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších
právnych predpisov.Podľa § 3028 ods. 3 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej
republiky od 01.01.2014, ak nie je ďalej ustanovené inak, riadia sa iné právne pomery vzniknuté pred
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a

povinností z porušenia zmlúv uzavretých pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími
právnymi predpismi. To nebráni dojednaniu strán, že sa tieto ich práva a povinnosti budú riadiť týmto
zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 3073 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom na území Českej republiky
od 01.01.2014 práva zo zabezpečenia záväzkov vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, hoci boli zriadené aj ako práva vecné, sa posudzujú až do svojho zániku podľa doterajších
právnych predpisov. To nebráni dojednaniu strán, že sa tieto ich práva a povinnosti budú riadiť týmto
zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 558 OZ, ak uzná niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, má sa za to,
že dlh v dobe uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak vedel
ten, kto dlh uznal, o jeho premlčaní.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 a 2 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný

plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je
oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta,akzdojednaniaúčastníkovozmluvnejpokutenevyplývaniečoiné.Veriteľjeoprávnenýdomáhať
sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľačlánku4dodatkukdohodeouznanídlhuzodňa18.09.2013vprípadeomeškaniasúhradoudlžnej

čiastky voči veriteľovi je dlžník povinný platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky, s
ktorej úhradou bude v omeškaní. Dojednaním o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok na náhradu škody.

Podľa § 153a ods. 1 O. s. p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 157 ods. 4 O. s. p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods.
1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Keďže žalovaný na pojednávaní uznal nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky v celom žalovanom rozsahu,
súd rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania nároku a tento rozsudok vyhotovil v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 4 O. s. p.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko žalobe bolo vyhovené v

plnom rozsahu. Súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania spolu vo
výške 712,49 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 153 Eur a z
nasledovných trov právneho zastúpenia vo výške 559,49 Eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.:

- tarifná odmena za 3 úkony právnej služby po 101,25 Eur:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba)

3. účasť na konaní pred súdom (účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015)

- 3 x režijný paušál k trom úkonom právnej služby po 8,04 Eur

- 20% DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 65,57 Eur

- cestovné pri ceste Bratislava - Revúca a späť (600 km) dňa 30.06.2015 vo výške 166,05 Eur, z toho:

- základná náhrada (0,183 Eur x 600 km) vo výške 109,80 Eur

- náhrada za spotrebované pohonné látky (7,5 l / 100 km x 600 km x 1,250 Eur) vo výške 56,25 Eur.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v
súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku vydaného na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Z týchto dôvodov možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou

Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Proti druhému výroku tohto rozsudku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v
Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).