Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010275
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813010275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 25. júna 2015 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Adriany Gallovej, prejednal
odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovanej Ing. V. R. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/93/2013 z 22.1.2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/93/2013 z 22.1.2015 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanú Ing. V. R., nar. XX.X.XXXX v R. V., bytom A.
č. XXX,

o d s u d z u j e :

podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/) na peňažný trest
vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
mesiac.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej Ing. V. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Ing. V. R. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku.

Za uvedený trestný čin jej bol uložený peňažný trest vo výmere 400,- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 8 dní.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva v neprospech obžalovanej, a to do výroku o treste.
Peňažný trest vo výmere 400,- Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 8 dní považuje

za neprimerane mierny. Konaním obžalovanej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a taktiež bol
priamo ohrozený život a zdravie osôb cestujúcich v protiidúcom motorovom vozidle. Trest uložený
obžalovanej prvostupňovým súdom je v rozpore so zásadami individuálnej a generálnej prevencie.
Peňažný trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby bez uloženia trestu zákazučinnosti považuje za nespravodlivý. V zmysle ustálenej judikatúry sa v obdobných prípadoch ukladajú
páchateľom podmienečné tresty odňatia slobody spolu s primeranými trestami zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, prípadne peňažné tresty v kombinácii s trestami zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá. Takéto tresty sa ukladajú aj páchateľom, ktorí uznajú svoju vinu a svoje konanie ľutujú. V
prípade obžalovanej neboli zistené žiadne skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré by podmieňovali uloženie
len mierneho peňažného trestu bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Navrhol
preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanej primeraný
peňažný trest a súčasne uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dolnej hranici trestnej

sadzby.

Obžalovaná odôvodnila odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedla, že na základe
vykonaných dôkazov nie sú dané podmienky pre vyvodenie jej trestnoprávnej zodpovednosti. Poukázala
na závery klimatického posudku, z ktorého vyplýva, že v mieste nehody sa vytvárali námrazy v dôsledku
klimatických podmienok, ako aj vodných podmienok, vzhľadom na prítomnosť vodného toku. Znalec

a svedok potvrdili, že v predmetnej lokalite sa nenachádza dopravné značenie upozorňujúce vodičov
na tvorbu námrazy. Obžalovaná v úseku, kde je povolená maximálna rýchlosť 90 km/hod., túto znížila
na 55 km/hod., pričom primeranou rýchlosťou mala byť rýchlosť 40 km/hod. Obžalovaná dáva na
úvahu aká starostlivosť a predvídavosť sa vyžaduje od vodiča motorového vozidla, ktorý zníži rýchlosť
takmer na polovicu maximálnej povolenej rýchlosti. Poukázala na fakt, že v dôsledku zamračenej oblohy

námraza na ceste nebola jasne rozoznateľná a viditeľná. Za vyvrátené považuje aj tvrdenie, že vozovka
bola v kritickom čase upravená. Obžalovaná daný úsek cesty nepoznala, nakoľko tadiaľ nejazdievala
pravidelne. Poukázala aj na svoj doposiaľ bezúhonný život. Odvolanie doplnila aj o klimatologický
posudok, z ktorého vyplýva, že v kritickom mieste sú vytvorené priaznivé podmienky pre častejší výskyt
námrazových javov v zimnom období. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod

obžaloby ju oslobodil.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi a

že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a odvolanie obžalovanej je nedôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zmyslom ktorých je
zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na obhajobu,

pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané dôkazy,
pokiaľ ide o uznanie viny obžalovanej vyhodnotil správne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V
odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v
danomprípadevyznievajújednoznačneatvoriaucelenúreťaztakpriamych,akoajnepriamychdôkazov,

z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj
krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na
vyvodenie jej trestnoprávnej zodpovednosti, s týmito sa krajský súd nestotožňuje. V tejto súvislosti
krajský súd odkazuje na svoj právny názor vyjadrený v uznesení, sp.zn. 3To/123/2014 z 30. októbra
2014, ktorým zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Námestovo a vec mu vrátil, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z právneho názoru krajského súdu vyjadreného

v tomto rozhodnutí vyplýva, že z vykonaných dôkazov nepochybne a objektívne vyplýva, že konanie
obžalovanejnapĺňaznakytrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§157 ods.1Tr.zák.Keďžedôkazná
situácia sa po vrátení veci prvostupňovému súdu nezmenila v prospech obžalovanej tak, aby krajský
súd musel meniť svoj už vyslovený právny názor, nepovažuje preto odvolacie námietky obžalovanej za
opodstatnené.Bezohľadunatoakobolobžalovanejdanýúsekcestyznámy,resp.čivdôsledkunámrazy

vytvorenej na vozovke mala sťažené podmienky, je základnou povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť
jazdy aj poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky. Aj keď obžalovaná v danom úseku
cesty znížila maximálne povolenú rýchlosť, nebolo to však zníženie dostatočné, ktoré by jej umožňovaloprejsť daný úsek cesty bez toho, aby sa dostala do šmyku. S poukazom na uvedené skutočnosti preto
krajský súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto považoval krajský súd za čiastočne dôvodné. Ani podľa názoru
krajského súdu nemožno považovať peňažný trest vo výmere 400,- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 8 dní za trest spravodlivý a primeraný. Aj keď príčinou dopravnej nehody, ktorú
spôsobila obžalovaná nebola z jej strany bezohľadná, resp. riskantná jazda, ale ako už bolo vyššie
naznačené neodhadla dostatočne svoje schopnosti vzhľadom na poveternostné podmienky a stav

a povahu vozovky. Na druhej strane nemožno prehliadnuť, že následkom dopravnej nehody bolo aj
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví a došlo aj k bezprostrednému ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej
premávky.Vzhľadomnajmänaspôsobenýnásledokjepotompotrebnépovažovaťuloženýpeňažnýtrest
obžalovanej prvostupňovým súdom za nedostatočný, nakoľko takáto výmera trestu často zodpovedá
priestupkom spáchaným na úseku dopravy. V súvislosti s rozhodovaním o výmere a druhu trestu
prihliadal krajský súd okrem okolností, za akých bol trestný čin spáchaný, aj k osobe obžalovanej.

Zo zabezpečených správ vyplýva, že obžalovaná je bezúhonnou osobou a doposiaľ viedla riadny
spôsob života. Doposiaľ nebola súdne trestaná a pokiaľ bola postihnutá v roku 2010 za priestupok,
bolo to za priestupok na úseku dopravy za prekročenie rýchlosti. Obžalovaná je pritom držiteľkou
vodičského preukazu od roku 2001. Možno konštatovať, že aj z tohto pohľadu sa jedná u nej o
disciplinovaného vodiča. Krajský súd potom pri posudzovaní okolností uvedených v § 34 ods. 4 Tr.

zák. podstatných pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dospel k záveru, že trestom spravodlivým
a primeraným v predmetnej veci je peňažný trest vo výmere 1.500,- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 1 mesiac, ktorý by musela obžalovaná vykonať v prípade, že by výkon peňažného
trestu úmyselne zmarila. Trest uložený v takejto výmere považuje krajský súd za dostatočný aj z
hľadiska prevýchovy obžalovanej. Ide o trest, ktorý je zároveň spôsobilý aj vyjadriť morálne odsúdenie

obžalovanej spoločnosťou.

Krajský súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora uložiť obžalovanej popri peňažnom trestu súčasne
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Uloženie tohto trestu by prichádzalo do úvahy len
vtedy, pokiaľ by obžalovaná svojim konaním v doprave vyvolala opodstatnenú pochybnosť o svojej

spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Z jej strany ako vodiča by malo ísť o také
neprijateľné správanie, ktoré by nasvedčovalo o jej bezohľadnosti a nedisciplinovanosti ako vodiča
motorového vozidla. Ako už bolo vyššie konštatované, obžalovaná nespôsobila dopravnú nehodu pre
to, že by jazdila bezohľadne a nedisciplinovane, resp. že by závažným spôsobom porušila povinnosť
uloženú jej podľa zákona. Že u obžalovanej nejde o nedisciplinovaného vodiča svedčí aj výpis z

evidenčnej karty vodiča, z ktorého vyplýva, že obžalovaná sa ako vodič dopustila počas 15-tich rokov
len jedného priestupku na úseku dopravy, keď prekročila povolenú rýchlosť. Keďže krajský súd dospel
k záveru, že k náprave a prevýchove obžalovanej nie je nevyhnutne potrebné uloženie aj trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, potom odvolaniu prokurátora v tomto smere nevyhovel.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.