Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/420/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313232066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313232066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o.,
Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zastúpený advokátskou spoločnosťou: STANO a partneri s.r.o.,
Bratislava, 1. mája 16, proti odporcovi: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z., I. XXX/XX, o zaplatenie 343,20
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C
71/2014-28 zo dňa 22. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi súd náhradu trov

konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 52 ods. 1 až 4, 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
účinného k 08.09.2011, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 4, § 8 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 40 ods. 1, 2 OZ, § 101 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ v
tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupoval ako
fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Z priloženej
zmluvy ani z ďalších listinných dôkazov nevyplýva, za akých cenových podmienok bolo dohodnuté
poskytovanie služieb. V článok III zmluvy je uvedené, že „Účastník je povinný užívať službu v rozsahu

ponúk podľa špecifikácie služieb po dohodnutú dobu a nevykonať žiadny úkon smerujúci k ukončeniu
zmluvy, respektíve k ukončeniu poskytovania služby pred uplynutím doby časovej viazanosti.“.

Z predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa nevyplýva, či a v akej výške je odporca dlžný
navrhovateľovizaposkytnutéslužby,nevyplýva,žebymudlhvznikolzamesiacemájažseptember2013
a to vo výške 80,50 eur za poskytnuté televízne služby a vo výške 91,10 eur za poskytnuté internetové
služby. Navyše navrhovateľ doložil k návrhu cenník služieb platný od 1.2.2013, respektíve od 16. 4.2013,
pričom nepreukázal,že s týmto novým cenníkom bolodporca oboznámený, že by s ním súhlasil, nakoľko
dohoda o cene je jednou z podstatných náležitosti spotrebiteľských zmlúv.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že nie je možné vykladať článok III zmluvy tak, ako to urobil

navrhovateľ. Podľa tohto článku má navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ účastník
ukončí zmluvu predčasne, t. j. pred dobou viazanosti. V prípade spotrebiteľských vzťahov je potrebnéklásť dôraz na účinky ukončenia zmluvy, t. j. v prípade, že by k ukončeniu zmluvy došlo pred dobou
viazanosti, v danom prípade pred 30.9.2013. Vzhľadom na žiadosť o zrušenie zmluvy však vyplýva,
že k ukončeniu zmluvy požiadal navrhovateľ práve ku dňu 30. 9.2013, t. j. ku dňu, do ktorého bol

dohodnutý zmluvný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že odporca neukončil zmluvu skôr, ako sa dohodol s
navrhovateľom, účinky ukončenia platnosti uzavretej zmluvy nastali ku dňu, ktorý si vzájomne účastníci
dohodli ako deň, do kedy sa zmluva uzatvára. Zo skutočnosti, že žiadosť o ukončenie zmluvy bola
navrhovateľovi doručená pred uplynutím doby viazanosti, nie je možné vyvodiť porušenie zmluvy zo
strany odporcu. Logickým výkladom uvedeného článku je možné dospieť jednoznačne k jedinému

záveru, a to, že odporca sa zaviazal, že bude služby od navrhovateľa využívať do 30.9.2013, čo aj
dodržal. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že 13.8.2013 požiadal odporca o zrušenie zmluvy (navyše
z dôvodu zmeny bydliska). Súd poukazuje na to, že ustanovenia zmluvy je nutné v pochybnostiach
vykladať v prospech spotrebiteľa, preto vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nevznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, z ktorého dôvodu v tejto časti súd návrh zamietol. Takto koncipované znenie
článku III zmluvy súd považuje za klamlivú obchodnú praktiku, nakoľko takéto znenie citovaného článku

môže uviesť odporcu do omylu, pričom by odporca pravdepodobne k ukončeniu zmluvy predčasne
nepristúpil, keby vedel, ako bude navrhovateľ vykladať znenie tohto článku. Súd nevyhlásil uvedenú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú, pretože posúdenie výšky zmluvnej pokuty a porušenie povinností
nebolo možné posúdiť s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, keďže navrhovateľ nepreukázal
v ďalšom ani porušenie zmluvnej povinnosti, ani nezaplatenie služieb.

Vo zvyšnej časti za poskytnuté televízne služby a internetové služby súd návrh taktiež zamietol, nakoľko
navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že odporca mu nezaplatil za tieto služby za obdobie máj
až september 2013, navyše súd nemohol posúdiť požadovanú sumu za poskytované služby, nakoľko
navrhovateľ doložil k návrhu len cenníky platné od 02/2013 a 04/2013, ktoré jednostranne zmenil.
Súdu nie je jasné, či tieto ceny boli navýšené alebo naopak znížené, nakoľko medzi listinné dôkazy

neboli doložené aj cenníky platné v čase uzatvorenia zmluvy. V každom prípade dohoda o cene je
podstatnou náležitosťou každej spotrebiteľskej zmluvy, a spotrebiteľ, odporca musí byť o týchto cenách
vždy vopred informovaný, pričom navrhovateľ nepreukázal, že zmenu cien za poskytované služby
nejakým spôsobom oznámil odporcovi. V spotrebiteľských vzťahoch nie je možné jednostranne meniť
ceny a to len jednoduchou zmenou cenníka, pretože dohoda o cene, resp. dohoda o jej zmene, musí

byť uvedená priamo v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 40 ods. 2 O.z. písomne uzavretá dohoda sa
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa zásad gramatického a doslovného výkladu toto pravidlo
správania by znamenalo, že stačí právny úkon urobiť v písomnej forme a aj na jeho zmeny a zrušenie sa
pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomná forma. Toto ustanovenie však treba interpretovať v spojitosti
s odsekom 1 a z neho možno vyvodiť, že písomne uzavretá dohoda musí byť predpísaná zákonom alebo

dohodnutá účastníkmi úkonu. Iba na takúto písomne uzavretú dohodu sa vzťahuje odsek 2, a preto ak
je dohoda urobená písomne bez toho, aby sa o tom účastníci úkonu výslovne dohodli, na jej zmenu
alebo zrušenie sa nevyžaduje písomná forma. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje
neplatnosťprávnehoúkonu.Tátoneplatnosťjeabsolútnaasúdnaňuprihliadaexoffo.Vzhľadomna§40
OZ potom vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá žiadna zmena ceny poskytovaných

služieb. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh zamietol, pričom v
konaní rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi ako
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu
neuplatnil a žiadne mu ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne,
aby rozsudok ktorým odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 343,20 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 343,20 eur od 02.12.2013 do zaplatenia a nahradí
navrhovateľovi trovy konania. Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. teda,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Tvrdenie súdu o typovej
zmluve nemožno považovať podľa názoru odvolateľa za úplné a správne z dôvodu, že dĺžku časovej
viazanosti zmluvy určuje primárne vždy samotný spotrebiteľ a navrhovateľ ho v tejto skutočnosti
žiadnym spôsobom neovplyvňuje ani neobmedzuje a zároveň taktiež nevylučuje možnosť dojednaťpriamo v zmluve inú výšku zmluvnej pokuty. V samotnej zmluve v článku III. sú možnosti uzavrieť
zmluvu s časovou viazanosťou a bez časovej viazanosti, pričom sám odporca si určí ktorú možnosť
využije. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepožaduje plnú výšku zmluvnej pokuty za

nedodržanie viazanosti. Navrhovateľ sám už vo svojom návrhu moderoval výšku zmluvnej pokuty na
výšku istiny za poskytnuté služby. Poukázal na samotný inštitút zmluvnej pokuty, ktorý predstavuje
zákonný zabezpečovací inštitút, ktorý má prinútiť dlžníka plniť riadne a včas v prípade, ak nastane takáto
povinnosť a na ktorú má veriteľ nárok zo zákona. V prípade, ak sa súd domnieva, že zmluvná pokuta je
neprimerane vysoká mohol ju súd znížiť na výšku istiny, ktorú odporca bol a je povinný uhradiť. Odvolateľ

vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s otázkou neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, čo je základom
pre určenie, či ide o neprimeranú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Pokuta je podľa odvolateľa
primeraná, pretože vyjadruje súhrn súm za poskytnutú službu 17,50 mesačne, čo predstavuje za
24 mesiacov viazanosti 420,- eur pričom odporcovi boli poskytnuté aj zariadenia v hodnote 5.280,-
Sk/175,26 eur. Súd sa nevysporiadal ani s otázkou, že daná zmluvná podmienka vytvára značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnej strany v prospech spotrebiteľa, čo by spôsobovalo

jej neprimeranosť. Dôvodil tým, že podľa § 44 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách je
poskytovateľ oprávnený zaviazať fyzickú osobu na poskytovanie služby maximálne 24 mesiacov, pričom
vždy musí spotrebiteľovi umožniť aj nižšiu dobu podľa typovej zmluvy to umožnené bolo a aj je. V
čase uzatvorenia a trvania zmluvy platil zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý
nestanovoval žiadne dĺžky viazanosti, pozná pojem sankcia kedy negatívne vymedzil kedy podnik

nemôže sankciu voči účastníkovi uplatniť. Ďalej odvolateľ dôvodil, že v zmysle nového zákona č.
351/2011 Z.z. má odporca právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejnej služby bez sankcii.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, podal ho účastník konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/71/2014 je zaplatenie
istiny 343,20 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa žalobu zamietol. Navrhovateľ podal odvolanie
voči rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu
zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi.

Súdprvéhostupňavosvojomrozhodnutíkonštatoval,ževdanomprípadeideospormedzidodávateľom
a spotrebiteľom, kedy je dôvodné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, s ktorým záverom sa
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na toto rozhodnutie poukazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné.Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe
predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje

individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy,
ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a všeobecných
podmienkach preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 Smernice
93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ

nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať
a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako
dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto

bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

Dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá priamo v zmluve (bod III.) Z bodu III. zmluvy vyplýva, že
účastník je povinný užívať službu po dohodnutú dobu a nevykonať žiadny úkon smerujúci k ukončeniu
zmluvy, resp. k ukončeniu poskytovania služby pred uplynutím doby časovej viazanosti. V prípade

porušenia zmluvných povinností je účastník povinný zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške
331,94 eur v prípade služby TKR a v prípade služby prístupu do služby internet a SATROnet sumu vo
výške stanovenej vo všeobecných podmienkach a náhradu škody, ktorá prevyšuje zmluvnú pokutu.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že posúdenie výšky zmluvnej pokuty a porušenie povinností nebolo
možné posúdiť, pretože navrhovateľ nepreukázal ani porušenie zmluvnej povinnosti, ani nezaplatenie

služieb. Z uvedeného dôvodu preto odvolacie argumenty treba vyhodnotiť ako irelevantné vzhľadom na
dôvody zamietnutia žaloby.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom správne žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane
výroku o trovách prvostupňového konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.) podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p
právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si však náhradu
trov odvolacieho konania riadnym návrhom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a podľa
obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.