Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010074
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514010074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna
2015 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom a obžalovaného

O. G.

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W. I. O., V. č. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava v
inej trestnej veci,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/29/2014-105 zo dňa
20.03.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný o d- s u d z u j e podľa §
188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5, § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/29/2014-105 zo dňa 20.03.2014 bol
obžalovaný O. G. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 26.09.2013

v čase o 17.20 hod. v I. v predajni potravín B. si obvinený počas otváracích hodín vložil do prineseného
vaku červenej farby 2 ks liehovín (1 ks. Whisky H.CHIVAS REGAL 40% 0,7 litra a 1 ks. Whisky
HIS.QUEEN ANNE 40% 0,7 litra), s ktorými následne bez zaplatenia prešiel cez pokladničnú zónu a po
prejdení pokladničnej zóny sa rozbehol ku vchodovým dverám, pri dverách obvineného dobehla vedúca
predajne, ktorá ho chytila za vak a vzájomne sa oň naťahovali, pričom vedúcej potravín sa podarilo
vak obvinenému vziať, po získaní vaku s alkoholom poškodená kráčala späť k pokladničnej zóne, kde
ju obvinený medzi pokladňami dobehol, zozadu k poškodenej pristúpil a snažil sa vak s odcudzenými

fľašami vziať, a to tým spôsobom, že poškodenú chytil jednou rukou za rameno a druhou rukou sa snažil
vak neúspešne vytrhnúť, nakoľko poškodená vak silno držala, a preto obvinený zhodil poškodenú na
podlahu predajne a snažil sa vak získať ťahaním, čo sa mu však nepodarilo z dôvodu, že poškodená vakúpenlivo držala, obvinený upustil od snahy zmocniť sa vaku až po tom, čo zaregistroval, že náhodný
zákazník prichádza poškodenej na pomoc.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5, § 37 písm. m) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaniami
obžalovaného, ako aj prokurátora okresnej prokuratúry. Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku
o vine, resp. právnej kvalifikácii jeho konania, ako aj proti výroku o treste. V písomných dôvodoch
odvolania namietal, že jeho úmysel vôbec nesmeroval k tomu, aby sa dopustil voči poškodenej lúpeže,
ale k tomu, že bezprostredne po krádeži sa pokúsil ukradnuté veci uchovať si násilím, pričom tento
jeho úmysel sledoval cieľ získať späť svoj batoh, v ktorom mal aj osobné veci. Súd sa nevysporiadal

s prvým momentom, kedy ešte odcudzil fľaše s alkoholom z predajne, teda že spáchal v prvom
momente krádež, a teda skutok bol od počiatku krádežou bez použitia akéhokoľvek násilia vo vzťahu
k poškodenej. Až následne po jej aktivite voči nemu sa snažil získať späť svoj batoh, v ktorom aj boli
kradnuté fľaše. Jeho úmysel jednoznačne smeroval iba ku krádeži, a preto malo byť jeho konanie
kvalifikované podľa § 212 ods. 2 písm. b) Tr. zák. z dôvodu, že bezprostredne po krádeži sa pokúsil

uchovať si cudziu vec násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia. Aj trest uložený súdom prvého
stupňa, vzhľadom na okolnosti prípadu, sa mu javí byť ako neprimerane prísny. Žiadal preto, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a uznal ho vinným z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a aby prehodnotil aj výrok o treste a uložil mu trest pod spodnú hranicu
trestnej sadzby stanovenej zákonom.

Odvolanie prokurátora bolo podané proti výroku o treste, pričom prokurátor v písomných dôvodoch
namietal predovšetkým to, že pokiaľ bol obžalovanému ukladaný trest za použitia ustanovenia § 38
ods. 5 Tr. zák., čo je správne a zákonné, spodná hranica trestnej sadzby mala byť ustálená na 66
mesiacov. Trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov teda nezodpovedá

tomutozákonnémuustanoveniu. Domáhalsa,abyodvolacísúdpodľa§321ods.1 písm.d)Tr.por.zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol rozsudkom
tak, že obžalovanému uloží zákonný trest odňatia slobody so spodnou hranicou trestnej sadzby 66
mesiacov.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napádaných výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je jedine odvolanie prokurátora.

Pokiaľ sa týka skutkového stavu, súd prvého stupňa v predmetnej trestnej veci vykonal všetky do úvahy
prichádzajúce dôkazy a správne zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa však stotožnil aj s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Je síce pravdou, že v zmysle ustanovenia § 212

ods. 2 písm. b) Tr. zák. páchateľ, ktorý odcudzil, resp. prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia,
je možné takéto konanie podriadiť pod toto ustanovenie Trestného zákona. Takto by bolo možné
kvalifikovať konanie obžalovaného do momentu, keď sa s vedúcou predajne o predmetný vak vzájomne
naťahovali a tejto sa podarilo obvinenému vak vziať. Skutok krádeže tým, že vedúca predajne získala

kradnutý tovar späť do svojej moci bol týmto ukončený. Následne však, keď už vedúca predajne mala
predmetný vak s odcudzenými fľašami vo svojej dispozícii a kráčala späť k pokladničnej zóne predajne,
kde ju obvinený medzi pokladňami dobehol a spôsobom uvedeným v skutku ju napadol a snažil sa
jej vak vziať, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu už toto jeho ďalšie konanie právne kvalifikovať
v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačné,

že obžalovaný proti vedúcej predajne použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Neobstojí jeho
tvrdenie, že mu išlo predovšetkým o jeho vak a v ňom sa nachádzajúce jeho osobné veci. Vo vaku sa
totiž nachádzal aj kradnutý alkohol, o čom obžalovaný vedel a teda minimálne bol s touto skutočnosťou,pokiaľ by sa mu podarilo získať svoj batoh späť, uzrozumený. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ sa teda
týka uznania viny, nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Na druhej strane však súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ síce správne ukladal obžalovanému trest
aj za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., pretože obžalovaný opätovne spáchal zločin, avšak
výmeru trestu stanovil na dobu 4 rokov a 8 mesiacov. Tu je potrebné prisvedčiť odvolaniu prokurátora,
že v zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu, čo je v tomto prípade o 30 mesiacov, a teda obžalovanému mal byť

ukladanýtrest určenýspodnouhranicoutrestnejsadzby vovýmere 66mesiacov. Zuvedenéhodôvodu
preto odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom
sám tak, že obžalovanému uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 37
písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody na spodnej hranici takto stanovenej zákonnej trestnej sadzby
vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo

výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, zaradil ho odvolací súd na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.