Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223905
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113223905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X., N. XX/X,
t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Mgr. D. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
F., o zaplatenie 735,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
11C/259/2013-82 zo dňa 10.9.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu s tým, že účastníci a vedľajší
účastník nemajú nárok na náhradu trov konania.

Vdôvodochtohtorozsudkuuviedol,žežalobcasapodanýmnávrhomdomáhalprotižalovanejzaplatenia
sumy 735,98 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.7.2009 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo
zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 27.10.2006, na základe ktorej poskytol žalovanej úver
710,45 eur, ktorý mala uhradiť v 24 mesačných splátkach po po 52,58 eur. Neskôr na základe žiadosti
žalovanej sa dohodli na odklade piatich splátok za odmenu 105,16 eur. Žalobca dňa 2.1.2008 poskytol
žalovanej revolving vo výške 630,95 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť 12 mesačnými splátkami

taktiež po 52,58 eur. Celkovo zaplatila 1.262,06 eur a keďže bola v omeškaní so splátkami, dňa
23.7.2009 žalobca úver stanovil zročným, pričom neuhradené splátky sú vo výške 735,98 Eur.

Žalovaná je na neznámom mieste, preto jej bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený pre toto konanie
opatrovník, ktorý so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania. Do konania vstúpil na strane
žalovanej aj vedľajší účastník, ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na neúmerne vysoké úroky, ktoré v
porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk v danom čase prevýšil tieto o viac ako 1095 %. Mal
za to, že v danom prípade je neplatná celá zmluva pre civilnoprávnu úžeru, preto žalobca má nárok na
vrátenie požičanej sumy, avšak žalovaná mu uhradila viac, preto návrh je nedôvodný.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 27.10.2006 účastníci

uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8000055958 (v tom čase žalobca mal obchodné meno
PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.). Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísalanajprv žalovaná ako dlžník dňa 23.10.2006 s vyplnením údajov v bode 5. Uvádza sa v ňom, že dlžník
požaduje úver 38.016,- Sk (čo predstavuje celú sumu splátok úveru vrátane úrokov a poplatkov).
Poskytnutá čiastka má byť 21.403,- Sk, úver sa mal splatiť 24 mesačnými splátkami po 1.584,- Sk.

Poplatok za uzatvorenie zmluvy je 1.500,- Sk a RPMN 106,93 %. Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o
schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5 s výnimkou RPMN, ktorá je vo výške
86,76 %. Veriteľ zmluvu podpísal 27.10.2006. Zmluva má síce označenie ako zmluva o revolvingovom
úvere,avšakvtextezmluvysarevolvingvôbecneuvádza.Tensaspomínalenvlistinezodňa27.10.2006
označenejako„Oznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovi“.Vnejsúuvedenéužspomínanéúdajeo

úvere zo zmluvy, RPMN úveru je však vo výške 104,75 % a ďalej je uvedená schválená výška revolvingu
19.008,- Sk, RPMN 86,76 %, mesačná splátka 1.584,- Sk, zmluvná odmena za úver 16.613,- Sk a za
každý revolving 9.314,- Sk. Zo spisu nie je zrejmé, či túto listinu žalobca žalovanej doručil, nepochybne
však podpis žalovanej sa na tejto listine nenachádza. Dodatkom k zmluve zo dňa 12.3.2009 sa účastníci
dohodli na odklade splátok č. 27 a 28, ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť ako tzv. odložené splátky č. 40
a 41 a to za odmenu 105,16 eur. Vypracovaný bol nový splátkový kalendár, ktorý obsahoval celkovo 38

mesačných splátok po 52,58 eur. Z neho je zrejmé, že už skôr došlo k odkladu troch splátok č. 16, 17 a
18, o čom však dodatok k zmluve predložený nebol. Z karty klienta vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanej
vrátane revolvingu 982,44 eur a že žalovaná mu celkovo uhradila 1.262,06 eur. Právny vzťah medzi
účastníkmi súd posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007). V tejto súvislosti

citovalust.§2písm.a/,b/,ust.§4ods.1stým,žeobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere
sú uvedené príkladmo v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g/ ročná percentuálna
miera nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa
§ 4 ods. 4 zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pre každú zmluvu o spotrebiteľskom úvere
posudzovanú podľa citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aj zmluvu o revolvingovom

úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru sa vyžaduje písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z.). Z predloženej zmluvy však nevyplýva, že by si účastníci dohodli aj revolvingový úver
a oznámenie veriteľa o schválenom úvere, ktoré obsahuje aj údaje o revolvingovom úvere rozhodne
nemožno považovať za zmluvu, teda dvojstranný právny úkon. Účastníci uzavreli len zmluvu o úvere
vo výške 21.403,- Sk (710,45 eur), za ktorý mala žalovaná zaplatiť 38.016,- Sk (1.261,90 eur). Išlo o

sumu, ktorá zahŕňala aj poplatok za poskytnutie úvere 1.500,- Sk a úroky, ktoré však v zmluve neboli
konkretizované. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je RPMN, ak uvedené nie
je, úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej v súvislosti s uzatvorením zmluvy súd citoval § 44 ods. 1, 2,
ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a so zreteľom na tieto ustanovenia uviedol, že z dokazovania
vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej (106,93 %) a iná v

akceptácii žalobcu (86,76 %). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže
rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie §
44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie
žalobcu v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalovaná musela písomne akceptovať, k čomu
však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Vychádzajúc zo žaloby, ale aj karty klienta, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 982,44
eur a žalovaná celkovo zaplatila 1.262,06 eur. Súd preto považoval za dôvodné žalobu zamietnuť.
Žalovaná totiž žalobcovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru, keďže zmluva o revolvingovom
úvere nebola platne uzavretá, a preto v tejto časti nárok vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka.

Podľa daného ustanovenia, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Zvyšný úver (mimo revolvingu) ako už bolo uvedené súd
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania, ktorá
sa zo žaloby javila byť dôvodná, keďže k omeškaniu došlo 23.7.2009 v dôsledku listu žalobcu zo
dňa 2.7.2008 o zročnosti úveru, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s jeho úhradou. Podľa

uvedeného listu splatnosť úveru nastala 15 dní od jeho doručenia a z pripojenej návratky vyplýva,že žalovaná uvedený list prevzala 6.7.2009. K omeškaniu žalovanej teda došlo 23.7.2009 a žaloba
bola podaná až 16.8.2013. Žalobca však v konaní preukázal, že pôvodne tento nárok uplatnil ešte
na rozhodcovskom súde návrhom, ktorý bol doručený rozhodcovi dňa 2.6.2010, ako to bolo zistené z

rozhodcovského spisu RK-1215/10-EK. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 13.9.2010, na základe
neho bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tú však Okresný súd v Prešove
uznesením 79Er/387/2012 zo dňa 5.11.2012 zamietol majúc za to, že príslušná rozhodcovská doložka
je neplatná. V dôsledku tejto skutočnosti rozhodcovské konanie bolo zastavené až uznesením zo dňa
22.7.2013 pre nedostatok právomoci rozhodcu. Ďalej súd citoval ust. § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 112 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že podanie
podaním žaloby na rozhodcovský súd dňa 2.6.2010 došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, ktorá začala
plynúť od 23.7.2009 a podľa názoru súdu spočívala až do doručenia uznesenia súdu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia žalobcovi, pretože týmto momentom žalobca už bol informovaný o
neúčinnosti rozhodcovského rozsudku a nedostatočnej právomoci rozhodcu. K tomuto doručeniu došlo
dňa 17.7.2012, čo znamená, že premlčacia lehota spočívala od 2.6.2010 do 17.7.2012. Žaloba bola teda

podaná včas v rámci trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konaniealebohozmeniťanávrhuvcelomrozsahuvyhovieť.Poukázalnato,žeznapadnutéhorozsudku
vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej a iná v akceptácii
žalobcu.NeplatnédojednanieoRPMNspôsobujeabsenciupovinnejnáležitostizmluvy,dôsledkomčoho

je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. V prvom rade žalobca namietal, že závery
súdu sú nesprávne a vychádzajú z celkom neopodstatneného predpokladu, kedy by údaj o hodnote
RPMN mal byť výsledkom dojednávania medzi zmluvnými stranami. Základný omyl v tomto smere, ktorý
je dôvodom nesprávnych záverov súdu je v tom, že údaj o RPMN totiž nikdy nie je a objektívne ani
nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Tento údaj sa teda nenavrhuje v zmysle § 44 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Ak by súd vychádzal zo zákonnej úpravy stanovovania hodnoty RPMN, potom
by nemohol dospieť k inému záveru, teda by musel konštatovať, že RPMN je len výsledkom prepočtu
iných údajov, ktoré sú predmetom dohody medzi stranami a tieto boli bezvýhradne prijaté. Rozdiel medzi
predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že pri RPMN
schváleného úveru je možné určiť až pri jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne.

Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej
splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver však údaj
o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z tohto dôvodu
sa údaj RPMN môže odchyľovať, avšak len tým spôsobom, kedy uvedený údaj bude nižší. To však
nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver

vyplatený. Údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný, ale je výsledkom prepočtu tých náležitosti zmluvy,
ktorébolimedzizmluvnýmistranamidohodnutéasúnesporné.Odlišnosťohodnoteročnejpercentuálnej
miery nákladov za skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu nie je zmenou návrhu ako má na
mysli ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V priebehu odvolacieho konania vedľajší účastník vystúpil zo súdneho konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd však považuje námietku premlčania uplatnenú opatrovníkom žalovanej za dôvodnú. Treba

povedať, že ak bol podaný návrh na zaplatenie žalovanej sumy na rozhodcovský súd, ktorý nemal
právomoc vo veci rozhodovať, nemohlo tým dôjsť k spočívaniu premlčacej lehoty. Podanie návrhu na
orgán, ktorý nemá právomoc rozhodovať spor, nemôže mať za následok spočívanie premlčacej doby,
a preto, ak sa predmetný úver stal zročným oznámením zo dňa 2.7.2009, potom žaloba podaná dňa
16.8.2013jepodanápouplynutítrojročnejpremlčacejdoby.Oznámenieozročnostiúveruboložalovanej

doručené 6.7.2009.V odvolacom konaní žalovanej trovy nevznikli, preto jej tieto priznané neboli.

Odvolací súd poznamenáva, že vo veci rozhodol dňa 23.6.2015 s tým, že pojednávanie skončil o 8.55
hod.. Po tomto čase, ako to vyplýva z podacej pečiatky, došlo o 9.00 hod. podanie žalobcu, ktorým tento

zobral svoj návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti už odvolací
súd o späťvzatí návrhu v zmysle § 208 O.s.p. rozhodovať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.