Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214465
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614214465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca N.. M. H., D. C. D. I.. D. B., T.. XX.X.XXXX Z. I.. T. B., T..

XX.XX.XXXX obe bytom u matky, a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov, matky I. B.Y., T.. XX.X.XXXX, H. C. R. XXX/X, I. Z. B. W.
B., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX, B., U..Č.. T. T. I., F.. B. C. Y. , Z. B.Y., T.. XX.X.XXXX, H. R. XXX, v
konaní o úpravu práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zverujú sa mal. T. B., T.. XX.XX.XXXX Z. I.. D. B., T.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá
je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec
je povinný prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí výživným vo výške 50,-€ mesačne,

počnúc od 14.8.2014, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať na každé z týchto maloletých detí k rukám
matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 14.8.2014 do 30.6.2015 na I.. T. D. X. D. XXX,XX,-€.
Z. T. I.. D. v celkovej výške 514,03,-€, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,-€ na
každé z týchto detí, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i
len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom zo dňa 14.8.2014 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala,
aby súd zveril mal. T. Z. I.. D. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na

výživu každej z mal. dcér výživným vo výške 50,-- € mesačne počnúc od 1.6.2014.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí uzatvorila manželstvo dňa 27.6.2009.
Uzatvorili ho po krátkej známosti, sobáš urýchlilo aj jej tehotenstvo. Po svadbe spočiatku bývali u jeho
rodičov , neskôr u jej. Problém v ich manželstve spočíva v tom, že manžel (otec maloletých detí) je
ľahostajnýanezodpovedný,sdeťmijejnepomáha.Včasepodanianávrhusazdržiavalnaadresesvojho
bydliska. Chvíľu robí, chvíľu nerobí , na potreby detí neprispieva. Ona už podobný návrh podala dňa
14.8.2012 , č.k. 13P/24/2014, ale sľúbil nápravu , preto vzala návrh na súde späť a na chvíľu obnovili
spolužitie. Trvá to už tri mesiace , čo ona dostáva len prídavok. Maloletá D. Z. T. sú v jej celodennej

starostlivosti , sú zdravé, vyvíjajú sa primerane veku, sú prihlásené do materskej škôlky. Ona býva u
rodičov v trojizbovom rodinnom dome, užívajú jednu izbu , o deti sa riadne stará.Otec maloletých detí si súdne zásielky na adrese svojho trvalého pobytu nepreberal. Tunajší súd
vykonal šetrenie ohľadne pobytu otca maloletých detí a zistil, že podľa Registra obyvateľov SR má tento
trvalý pobyt v R. XXX, B. Y.. Zo správy posledného zamestnávateľa TETRA CV Praha 1 vyplynulo, že

pracovný pomer menovaného trval od 1.4.2014 - 31.5.2014, ktorý skončil výpoveďou počas skúšobnej
doby. Bližšia súčasnú adresu menovaného sa však nepodarilo zistiť. Tunajší súd požiadal príbuznú
menovaného, matku Z. B. o vyjadrenie, či je ochotná vykonávať funkciu opatrovníka pre svojho syna.
Zároveň bola poučená podľa § 101 ods. 3 O.s.p. ako aj , že opatrovníkovi platobné povinnosti z
funkcie nevyplývajú. Menovaná sa v stanovenej lehote nevyjadrila, preto ju súd uznesením sp.zn.

16P/239/2014-30 zo dňa 11.12.2014 ustanovil za opatrovníčku pre konanie pre menovaného otca
maloletých detí. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2015.

Súd predvolal na pojednávanie matku, opatrovníčku otca maloletých detí , ako aj kolízneho opatrovníka
maloletých detí.

Opatrovníčka otca maloletých detí sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, a ta
súd konal a napokon aj rozhodol v jej neprítomnosti postupujúc v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a
tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovediach uviedla, že býva spolu s deťmi u svojich rodičoch v ich rodinnom dome. V
čase jej prvotnej výpovede poberala dávku v hmotnej núdzi a prídavky na deti a bola nezamestnaná. V
rámci doplňujúcej výpovede na poslednom pojednávaní uviedla, že bola zamestnaná tri mesiace, kedy

dosahovala priemerný mesačný zárobok 400,-€, avšak pracovný pomer bol s ňou v skúšobnej dobe
ukončený a toho času je na maródke od 1.6.2015. Nevedela uviesť akú nemocenskú dostane. Poberá
prídavky na deti. Otec na výživu detí ničím neprispieva, prispel len raz a to sumou 30,-€ v novembri 2014
spolu na obe deti, kedy jej tieto peniaze poslal cez svoju matku. Ona samotná nemá žiadne informácie
o príjmových a majetkových pomeroch otca, nevie ani kde sa nachádza. Vie však , že ďalšie deti nemá.

Otec deťom pri príležitosti sviatkov prípadne Vianoc neposkytol žiadne plnenie. Mal. T. je v jej osobnej
starostlivosti a mal. D. navštevovala nultý ročník základnej školy . Ona okrem týchto dvoch detí inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Rodičom prispievala na domácnosť sumu 100,-€ mesačne, kým bola
zamestnaná. Predtým ako sa zamestnala poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorá spolu s prídavkami na
obe deti predstavovala čiastku 160,-€ mesačne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletých
detí vyplynulo, že matka s maloletými deťmi býva v rodinnom dome jej rodičov , kde užívajú jednu izbu.
Dom je vkusne zariadený, prispôsobený potrebám detí. Hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni.

PodľasprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinySpišskáNováVesmatkavčasepodávaniauvedenej
správy ( 12.6.2015) nebola vedená v evidencii uchádzačov. Bola poberateľkou osobitného príspevku

v hmotnej núdzi od 1.4.2015 vo výške 126,14 € mesačne a pomoc v hmotnej núdzi a príspevky k nej
poberala aj v obdobiach od 1.3.2014 do 31.5.2014 a od 1.8.2014 do 328.2.2015. Za mesiac marec 2014
jej na uvedenej dávke bola vyplatená suma 195,10 Eur, za mesiac apríl 2014 suma 258,20 € , za mesiac
máj 2014 suma 6,90 € , za mesiace august a september 2014 suma 117,20 € za každý z uvedených
mesiacov , za mesiace október 2014 až december 2014 vrátane suma 151,90 € za každý z uvedených

mesiacov a za mesiace január a február 2015 suma 117,20 € za každý z uvedených mesiacov. Je tiež
poberateľkou prídavku na dieťa a to od 1.8.2009 , od 1.1.2014 vo výške 47.04 €. Podľa lustrácie v
Sociálnej poisťovni dosahovala u jej zamestnávateľa Trenkwalder, a.s. za mesiac február 2015 hrubý
príjem vo výške 205,87 Eur, za mesiac marec 2015 v sume 556,43 € a za mesiac apríl 2015 v sume
538,73 € pred zdanením a odvodmi Podľa správy Sociálnej poisťovne , pobočka Spišská Nová Ves ( zo

dňa 16.6.2015) nie je evidovaná ako poberateľka dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani
dôchodku.Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad ( zo dňa 15.6.2015) otec maloletých detí nie je
evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani dôchodku. Podľa správ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok ( naposledy zo dňa 16.6.2015) je vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 6.2.2015 a táto evidencia trvá. Nebola mu poskytovaná dávka v hmotnej
núdzi , bol však čelom domácnosti, ktorej sa táto dávka poskytovala a to v období od 1.3.2014 do
31.5.2014. Nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a ani iné dávky. Podľa správy spoločnosti TETRA CV , a.s.
Praha 1- Staré Město otec maloletých detí u nich pracoval od 1.4.2014 do 31.5.2014, kedy pracovný
pomer s ním bol ukončený výpoveďou v skúšobnej dobe . Za mesiac apríl 2014 mu bola vyplatená čistá

mzda vo výške 9.205,--Kč. a za mesiac máj 2014 vo výške 7.704,--Kč. Podľa správy spoločnosti BS&C
s.r.o., Čadca otec bol v uvedenej spoločnosti zamestnaný na štvrtinový pracovný pomer od 9.9.2013 do
31.10.2013. Pracovný pomer bol ukončený dohodou na vlastnú žiadosť otca maloletých detí. Za mesiac
september 2013 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 66,02 € a za mesiac október 2013 v sume
86,60 €.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 € na jedno neplnoleté

nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v

plnom rozsahu, pokiaľ ide o uplatnené výživné.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z
týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o nich riadne
stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti preto súd maloleté deti , prihliadajúc aj na skutočnosť, že pobyt otca nie je známy, zveril
do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná

suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vovlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným

stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,

pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka určité obdobie žila z dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na dve maloleté deti. V mesiacoch február
2015 až apríl 2015 vrátane dosahovala príjem zo zamestnania podľa jej vyjadrenia v čistom vo výške
cca 400,-- €, čo nepriamo potvrdzuje aj lustrácia v Sociálnej poisťovni, podľa ktorej dosahovala u tohto

jej zamestnávateľa v hrubom príjem za mesiac február 2015 v sume 205,87 €, za mesiac marec 2015
v sume 556,43 € a za mesiac apríl 2015 v sume 538,73 €. Toho času jej s ňou už ukončený pracovný
pomer, takže momentálne jej jediným zdrojom príjmu sú prídavky na deti.

Pokiaľ ide o otca, ten podľa správ ako Sociálnej poisťovne , tak aj Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ani dávky k pomoci v hmotnej núdzi , či dávky v

nezamestnanosti , resp. nemocenské dávky. Na druhej strane bolo preukázané, že v minulosti bol
schopný sa zamestnať a dosahovať určitý príjem, keďže podľa správy spoločnosti BS&C s.r.o. , Čadca
bol u nich zamestnaný s príjmom za september 2013 vo výške 66,02 € a za mesiac október 2013
v sume 86,60 €, pričom sám inicioval ukončenie tohto pracovného pomeru. Tiež bol zamestnaný v
spoločnosti i TETRA CV , a.s. Praha 1- Staré Město , v ktorej mu bola vyplatená čistá mzda za mesiac

apríl 2014 vo výške 9.205,--Kč, a za mesiac máj 2014 vo výške 7.704,--Kč. Je teda v schopnostiach a
možnostiach otca nájsť si prácu, z ktorej by dosahoval príjem na pokrytie výživného na maloleté deti.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery
povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo
východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom

fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj
takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo,

resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia,
podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii
adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo
v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej
Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechumusí maťšpekulatívnycharakterzaúčelompokusuuniknúťvyživovacejpovinnosti.Uvedené
ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného

zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v
dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené.

Súdjepretotohonázoru,žeotecnevyvinuldostatočnéúsilienato,abysvojimkonanímsizabezpečiltaký
príjem , aby dokázal pokryť nevyhnutné potreby maloletých detí. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a

možnostiach otca dosahovať aspoň taký príjem , aký dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa ,
kedy za dve mesiace v výkonu prác v priemere zarobil 8.454,50 Kč ( t.j. 9.205,--Kč+7.704,--Kč/ 2mesiace) , čo v súčasnom období v pre počte na menu Euro predstavuje čiastku 310,95 Eur ( podľa
kurzu Európskej centrálnej banky 1,--Euro = 27,189 Kč zo dňa 23.6.2015 zverejneného na stránke
Národnej banky Slovenska). Z uvedeného príjmu by bol schopný pokryť výživné na každú z dcér vo

výške 50,-- € , tak ako to žiada ich matka .

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí , ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti
a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným

spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy, že otec už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každú z maloletých dcér na matkou
požadovanú sumu 50,-- € mesačne, a teda návrhu matky v tejto časti vyhovel.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 14.8.2014, teda odo dňa, kedy matka podala návrh
na úpravu rodičovských práv, nakoľko súd v danom prípade nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine na priznanie výživného aj za obdobie pred podaním

návrhu, a preto v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. V tejto súvislosti poznamenáva, že
sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od
oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ
však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie

výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu,
súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby,
ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení
uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky
takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil. Preto súd návrh matky v časti uplatneného výživného

za obdobie od 1.6.2014 do 13.8.2014( t.j. do dňa predchádzajúcemu dňu, kedy podala uvedený návrh
na tunajšom súde) zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 14.8.2014 vznikol
otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.8.2014 do
30.6.2015 a to na maloletú T. v celkovej výške spolu 514,03,-€ a na maloletú D. v celkovej výške spolu

514,03,-€,), na úhradu ktorého súd otca zaviazal

v mesačných splátkach po 15,-€ na každé z týchto detí, spolu s bežným výživným, berúc do úvahy
celkovú sumu úhrad za ten-ktorý mesiac, ktoré ma otec takto na výživu detí poskytovať ( spolu splátky
zaostalého výživného ako aj bežného výživného na obe deti predstavujú mesačne sumu 130,--€.).

Tento nedoplatok bol vyčíslený u každej z týchto dcér ako súčet sumy určeného výživného za mesiace

september 2014 až jún 2015 vrátane v určenej výške 50,-- € mesačne a pomernej časti určeného
výživného za august 2014 zodpovedajúcej 18 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 14.8.2014
do 31.8.2014), čo predstavovalo čiastku 29,03 € (t.j. 50,-- € / 31 dní x 18 dní). Keďže otec na maloleté
deti za obdobie mesiacov august 2014 až jún 2015 vrátane podľa výpovede matky uhradil na obe dcéry
len sumu 30,-- €, súd od takto určeného výživného u každej z maloletých dcér odčítal polovicu otcom

uhradenej čiastky a tak dospel ku konečnej sume zaostalého výživného, ktorá predstavovala čiastku
514,03,-€ na jedno dieťaťa (t.j. 10 mesiacov x 50,-- € + 29,03 € - 15,-- €).

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.6.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
jún 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).