Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201671
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815201671.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudcomJUDr.RóbertomMatulákomvprávnejvecinavrhovateľa:QuantumCredit

a.s.sosídlomBratislava,Tomášikovač.23/C,IČO47248980,zast.PERSPECTALegal,s.r.o.sosídlom
Bratislava, Tomášikova č. 23/C, proti odporcovi: Y. W., nar. X.XX.XXXX, bytom M. Q. XXX, o zaplatenie
248,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 6.2. 2015 si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie
sumy 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo žalovanej istiny od 26.2. 2012 do zaplatenia.
Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave uzavrela s odporkyňou ústnu

zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom
ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb, program FIX 12 dňa a dňa 29.11. 2010 Dodatok k Zmluve o
pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón Nokia
7230 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Služby poskytoval Slovak Telekom a.s. odporkyni riadne
a včas. Odporkyňa faktúry za poskytnuté služby neuhradila, porušila zmluvné povinnosti, čím jej
vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Dňa 20.11. 2013 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom a.s.
a navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou bola predmetná pohľadávka postúpená na
navrhovateľa. Žalovaná istina pozostáva zo zmluvnej pokuty.

Účastníci sa na pojednávanie neustanovili, neúčasť na ňom neospravedlnili. S poukazom na ust. §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti
účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojení Fix zo dňa 29.11. 2010,
Dodatkom k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 29.11. 2010, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
4.12. 2013, faktúrou č. 7201291459, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 29.11. 2010 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom a.s a odporkyňa zmluvu o pripojení, na základe
ktorej sa podnik zaviazal odporkyni ako účastníkovi - nepodnikateľovi poskytovať telekomunikačné
služby s aktiváciou zvolených doplnkových služieb, a to prostredníctvom telefónneho čísla 902378490

a SIM karty č. 8942102470000746965 s dátumom aktivácie 29.11. 2010 a programom služieb Fix
12. Podľa Dodatku k Zmluve o pripojení z toho istého dňa právny predchodca navrhovateľa predalodporkyni mobilný telefón zn. Nokia 7230 za zľavnenú kúpnu cenu 1 eur. Odporkyňa sa zaviazala v
dodatku k dobe viazanosti zmluvou 24 mesiacov. V bode 3 Dodatku k Zmluve o pripojení si účastníci
dohodli zmluvnú pokutu tak, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.

c/ alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a/ až
c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Listom zo dňa 4.12. 2013 oznamovala spoločnosť Slovak Telekom a.s. odporkyni postúpenie
pohľadávky na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11. 2013.

Faktúrou č. 7201291459 za obdobie od 8.1. 2012 do 7.2. 2012, splatnou dňa 25.2. 2012 fakturovala

spoločnosť Slovak Telekom a.s. odporkyni zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú

dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Navrhovateľ v konaní
nijako nepreukázal, že odporkyňa neuhradila cenu telekomunikačných služieb, resp. že odporkyňa
porušila nejakú inú povinnosť. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s
odporkyňou dňa 29.11. 2010 písomnú Zmluvu o pripojení Fix, na základe ktorej poskytoval odporkyni

služby a podľa Dodatku k Zmluve o pripojení Fix predal právny predchodca navrhovateľa odporkyni
mobilný telefón zn. Nokia 7230 za zľavnenú kúpnu cenu 1 eur. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil
zákonu č. 610/2003 Z.z., pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej
úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah

medzi navrhovateľom a odporkyňou súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah. Odporkyňa uzavrela
zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka
aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 8.2. 2012,
splatnou dňa 25.2. 2012 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 248,95 eur z

titulu zmluvnej pokuty.

Podľa právneho názoru súdu si zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s príslušenstvom neuplatnil
navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v
bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných
podmienok a následnej deaktivácie služby si právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa dohodli v

zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 248,95 €. S porušením povinností platiť riadne a včas cenu
služieb podľa dodatku k zmluve o pripojení a pre účely zmluvnej pokuty sa spája ďalší následok, a to
následná deaktivácia služby. V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia
povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená
a vyfakturovaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už

vykonaná. Uvedené je potrebné preukázať i z dôvodu možného premlčania žalovaného nároku, pretože
zmluvná pokuta nie je splatná splatnosťou faktúry, ale vznikom porušenia povinnosti, pre prípad ktorej
je platne dojednaná.

Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskehozákonníka). Podľa názoru súdu, uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä
z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy
uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o

zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že
odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre
všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne
zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej

službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.

Pretože zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťprávaaľahšiudostupnosťprávnychslužiebakonečnesozreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom
tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj

prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným

nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie

je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností

a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý

mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služiebspotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo
nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ
až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa

zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa,
ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení sa
vôbec nenachádza cena za poskytnutú službu. Nie je preto možné ani posúdiť primeranosť výšky
zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume 248,95 eur môže rovnako platiť pri cene za službu napríklad

v sume 1 eur, ako i pri sume 500 eur za jedno zúčtovacie obdobie.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo
vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového
zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu
alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej

pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike
právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie
času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná

pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s
príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal

tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.

Na základe uvedeného súd návrh v časti o zaplatenie 248,95 eur ako nedôvodný zamietol.

V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní bol v celom rozsahu neúspešný a
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./.