Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111230605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111230605.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky J. L., bytom A., Y.. Y. XXXX/
XX, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická
707/25, IČO: 47 234 679 proti odporcovi U. L., bytom Obec Drietoma, o vypratanie nehnuteľnosti,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2014, č.k.

27C/233/2011-228, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 48,80 eur,
na účet právnej zástupkyne navrhovateľky Advokátskej kancelárie GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti, zapísané
na LV č. 1622, k.ú.: Drietoma, obec: Drietoma, okres Trenčín, a to: dom súpisné č. 609, postavený na
pozemku parc. č. KNC 2620 o výmere 980 m2, zastavané plochy a nádvoria; pozemok parc. č. KNC
2621/1, trvalý trávny porast o výmere 3172 m2; pozemok parc. č. KNC 2621/2, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 49 m2 a vypratané navrhovateľke odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade
zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia 486,78 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu vypratania
nehnuteľností, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku s odôvodnením, že tieto užíva bez právneho

dôvodu.

Z výpisu listu vlastníctva č. 1622, k.ú. Drietoma, vyplýva, že ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností, popísaných vo výroku rozsudku, je vedená navrhovateľka, ktorá ich nadobudla titulom
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 5537/99. V časti C: Ťarchy je zapísaných viacero
exekučných záložných práv, zriadených súdnymi exekútormi. Na LV nie je zapísané žiadne právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou dňa
19.12.1999 (podpisy osvedčené dňa 21.12.1999), ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený
pod č. V 5537/99 ako i zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že predávajúci previedol do
vlastníctva kupujúcej jednak nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku rozsudku, zapísané na LV č. 1622,

k.ú. Drietoma a jednak nehnuteľnosti, zapísané na LV č. 5279, k.ú. Trenčín za dohodnutú kúpnu cenu
49 790,87 eur/1 500 000,- Sk. Z čl. III zmluvy vyplýva, že kupujúca si je vedomá zriadeného záložnéhopráva na nehnuteľnosti na parc. č. 1297/11, k.ú. Trenčín, v prospech VÚB, a.s. s tým, že sa zaviazala
toto záložné právo strpieť po dobu trvania záväzku.

Navrhovateľka vyzvala odporcu na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, zapísaných na LV č. 1622, k.ú.
Drietoma listom zo dňa 07.11.2011, doručeným odporcovi dňa 25.11.2011.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 37 ods. 1, ods.
2, ods. 3, § 38 ods. 1, ods. 2, § 39, § 40 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka.

V danej veci z listu vlastníctva jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa
19.12.1999. Pokiaľ odporca v konaní argumentoval, že navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľností z
dôvodu,žemudoposiaľnezaplatilakúpnucenu,súdmaljehotvrdeniezaprávneirelevantné.Neplatnosť
právneho úkonu rieši ust. § 37 až 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto zákonných ustanovení
nezaplatenie kúpnej ceny nie je samo osebe dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom odporcovi nič

nebránilo, v prípade, že mu kúpna cena nebola riadne uhradená zo strany navrhovateľky, domáhať sa
jej zaplatenia. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca zaplatenia kúpnej ceny od navrhovateľky
domáhal inak, ako ústne. Taktiež je právne bezvýznamný jeho argument o tom, že navrhovateľka
porušila vecné bremeno, spočívajúce v práve rodičov odporcu na doživotné užívanie nehnuteľnosti,
nakoľko zo zhodných tvrdení účastníkov ako i úmrtného listu matky navrhovateľa je zrejmé, že rodičia

odporcu zomreli pred podaním návrhu navrhovateľky na súd. Odhliadnuc od uvedeného, ani prípadné
porušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zriadenému naviac v prospech tretích osôb,
taktiež nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999. Pokiaľ odporca
tvrdil, že navrhovateľka odmietla podpísať zmluvu o spätnom prevode, hoci sa na tom dohodli, súd
konštatuje, že súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999 nie je vedľajšie dojednanie o práve spätnej

kúpy. Odporca nepreukázal ani, že by také dojednanie účastníci urobili v písomnej forme, ktorá je
podmienkou jeho platnosti, neskôr, po uzavretí kúpnej zmluvy. Súkromné občianske právo je pritom
ovládané zásadou zmluvnej voľnosti s tým, že nikoho nemožno nútiť, aby vstúpil do právneho vzťahu s
inou osobou. Z tohto dôvodu súd ani na toto jeho tvrdenie nemohol prihliadať. Odporca ďalej netvrdil a
nepreukázal, že by do dňa vyhlásenia rozsudku od danej kúpnej zmluvy písomne odstúpil. Vzhľadom na

uvedené je nesporné, že podmienka preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam
je v danom prípade splnená.

Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľky na vypratanie
predmetných nehnuteľností je už tým opodstatnený. Odporca totiž môže mať právo na užívanie

nehnuteľností, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom navrhovateľky a spôsobí, že
navrhovateľka v spore o vypratanie bytu nebude mať úspech. Tak by tomu bolo najmä v prípadoch,
ak by odporca vykonával oprávnenia vyplývajúce z vecných bremien, z platných a účinných zmlúv
alebo z iných skutočností. V danom prípade je však preukázané, že účastníci uzavreli dňa 19.12.1999
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorej bola do katastra

nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná navrhovateľka (vklad V 5537/99). V kúpnej zmluve
a ani neskôr si účastníci písomne nedohodli zriadenie vecného bremena spočívajúceho v užívaní
nehnuteľnosti odporcom, čo napokon potvrdil i sám odporca v podanom odpore. V kúpnej zmluve
si účastníci taktiež nedohodli, dokedy je odporca povinný predmetné nehnuteľnosti uvoľniť, a to i
vzhľadom na to, že v tom čase žili v predmetných nehnuteľnostiach v spoločnej domácnosti. Výzvou

zo dňa 07.11.2011, doručenou odporcovi dňa 25.11.2011, ho navrhovateľka prostredníctvom právneho
zástupcu v súlade s § 563 Obč. zák. vyzvala na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, a to v lehote 3 dní
od doručenia výzvy. Ak teda odporca do 28.11.2011 predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratal
a užíva ich i po tomto dni, činí tak bez právneho titulu, t.j. neoprávnene. Preto súd žalobnému
návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a vypratané odovzdať

navrhovateľke.

Pokiaľ odporca argumentoval zlou finančnou situáciou navrhovateľky, táto nemala na právne posúdenie
veci žiaden vplyv, takisto ako listinné dôkazy ohľadne úverov a exekúcií navrhovateľky, na ktorých
vykonaní trvali obe sporové strany. Z týchto listinných dôkazov súd pritom nezistil žiadne skutočnosti

právne významné pre rozhodnutie vo veci. Na rozhodnutie súdu ďalej nemala vplyv otázka, kto
platí za nehnuteľnosť daň z nehnuteľností (hoci medzi účastníkmi napokon ani nebolo sporné, že ju
dlhodobo platí navrhovateľka), pretože úhrada dane z nehnuteľností nemá vplyv na otázku vlastníctva
nehnuteľností navrhovateľkou ani na posúdenie existencie užívacieho práva odporcu k nehnuteľnostiamv zmysle vyššie popísaného. Pokiaľ ide o trvalý pobyt odporcu, resp. navrhovateľky v rodinnom dome
s.č. 609 a spôsob ich ukončenia, ani tieto skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, a to
i s poukazom na § 3 ods. 3 z.č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké
právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Ani skutočnosti,
týkajúce sa trestného stíhania odporcu, vyplývajúce z ním predložených listín, nemali na posúdenie veci
vplyv.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je popísané vo výroku tohto rozsudku.
Plne úspešnej navrhovateľke vzniklo voči neúspešnému odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a v trovách
právneho zastúpenia. Súd pri určení hodnoty konania vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len "vyhláška"). Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb podľa § 11 ods. 1 písm. a/

vyhlášky predstavuje sumu 57 eur za rok 2011 eur, 58,69 eur za rok 2012, 60,07 eur za rok 2013, 61,87
eur za rok 2014. Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 57
eur vykonané v roku 2011 podľa § 14 ods. 1, písm. a/, b/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia
právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby), 1 úkon právnej služby á 58,69 eur vykonaný v
roku 2012 podľa § 14 ods. 1, písm. c/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť

na pojednávaní 26.06.2012), za 1 úkon á 40,05 eur / t.j. 2/3-iny zo 60,07 eur) vykonaný v roku 2013
podľa § 14 ods. 2, písm. a/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (ďalšia porada
s navrhovateľkou 03.06.2013 od 10,30 hod od 11,55 hod za 1 skončenú hodinu), za 1 úkon á 15,02 eur /
t.j. 1/4-ina zo 60,07 eur) vykonaný v roku 2013 podľa § 13a ods. 5, písm. b/ vyhlášky v znení účinnom
ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní 13.09.2013, ktoré síce bolo otvorené, ale bolo

odročené po 15 minútach bez prejednania veci, pretože odporca požiadal o poskytnutie právnej pomoci
Centrom právnej pomoci), 2 úkony právnej služby á 61,87 eur vykonané v roku 2014 podľa § 13a ods.
1, písm. b/, d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (porada s navrhovateľkou
27.11.2014 za 1 skončenú hodinu a účasť na pojednávaní 28.11.2014); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x
režijný paušál á 7,41 eur za úkony v roku 2011, 1 x režijný paušál á 7,63 eur za úkon v roku 2012, 2 x

režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony v roku 2014.
Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila
sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 81,13 eur. Trovy
právneho zastúpenia navrhovateľky spolu predstavujú sumu 486,78 eur.

Neúspešného odporcu súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľky k rukám právnej zástupkyne
navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vyhlásil právny úkon za neplatný. V odvolaní namietal, jednostranný prístup

sudkyne v predmetnom pojednávaní, a to jednostranné prijímanie argumentov navrhovateľky, bez
overenia si pravdivosti jej tvrdení. Súd nebral do úvahy, že aj on v predmetnej nehnuteľnosti býva 50
rokov a tým má aj čiastočné práva. Navrhovateľka vierohodne nedokázala súdu, že ho pred podaním
návrhu niekoľkokrát ústne a telefonicky vyzvala o vypratanie nehnuteľnosti. Ďalej tak ako už pred súdom
prvého stupňa opätovne poukazoval na finančnú situáciu navrhovateľky a predaj jeho nehnuteľností v

roku 2008. Ďalej uviedol, že na adrese Drietoma 609, má aj naďalej živnostenské podnikanie. Súd bral
do úvahy tvrdenie navrhovateľky, že ju nevyzval na zaplatenie kúpno-predajnej zmluvy, nebral však na
zreteľ jeho tvrdenie, že navrhovateľka robila na neho nátlak a podmieňovala si predaj nehnuteľnosti
v Trenčíne s navrátením rodičovského domu odporcovi. Ďalej súd nepreskúmal pravosť tvrdenia, že
platila za odporcu úver z roku 2003 vo VÚB. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v rozsudku súdu 1.

stupňa je nezhoda v počte parciel skutočných a v počte parciel uvedených na LV 1622 a parciel určených
rozsudkom na vypratanie, pričom poukázal na parcelu napr. 3336, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
prejednávanej veci. Nemá sa kam nasťahovať a ani nemá prostriedky na zaplatenie vysťahovania.
Navrhovateľka voči nemu dlhodobo koná v rozpore s dobrými mravmi, pričom na túto skutočnosť súd
opakovane upozorňoval.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd prvostupňový
rozsudok potvrdil a priznal jej odvolacie trovy. Uviedla, že odmieta tvrdenie odporcu, že súd
alebo samotná sudkyňa v tomto konaní jednostranne prijímali iba jej argumenty. Odporca sa vdoterajšom konaní niekoľko krát vyjadril k podaniam navrhovateľky, a to písomným podaním i ústne na
pojednávaniach. Naopak odporca sa vyjadroval k veciam, k nehnuteľnostiam ktoré absolútne nesúviseli
s prejednávanou vecou a napriek tomu sa nimi súd zaoberal. Má za to, že odporca mal dostatok času

a priestoru na predloženie svojich argumentov a dôkazov a sám súd sa nimi dostatočne zaoberal.
Argumentmi odporcu sa zaoberal i Krajský súd Bratislava v rozsudku č.k. 12Sp/25/2014 zo dňa
17.06.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoc, kancelária TN.
I Krajský súd Bratislava vyjadril právny názor, že odporca nepreukázal existenciu písomnej dohody
o prípadnom predkupnom práve medzi navrhovateľkou a odporcom na prevod nehnuteľností k.ú.

Drietoma. Rovnako KS BA konštatoval premlčanie nároku odporcu na zaplatenie kúpnej ceny. Nesúhlasí
ani s tvrdením odporcu, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa je nesúlad počtu parciel. Potvrdzuje, že
ňou podaný návrh na vypratanie a rozsudok súdu sú v petite návrhu zhodný. Pokiaľ má odporca na
mysli p.č. 3336 k.ú. Drietoma, zapísanú na LV č. 1622 ide o parcelu registra ,,E", ktorá je síce v jej
vlastníctve, ale odporca ju neužíva. Z tohto dôvodu ani nebola p.č. 3336 uvedená v žalobnom návrhu.
To však neznamená, že ju odporca môže začať využívať. Odmieta tvrdenia odporcu o neplatnosti

právnych úkonov, ktoré svojím obsahom odporujú zákonu. Opätovne zdôraznila a uvádza to i súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia, že predmetom sporu bolo vypratanie nehnuteľností a nie určenie
neplatnosti nejakého úkonu. A ani jej nie je zrejmé neplatnosti akého úkonu sa odporca domáha. Súd
správne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď uviedol, že žiadne vecné bremeno a ani právo spätnej kúpy
nebolo v Kúpnej zmluve, ktorou nadobudla nehnuteľnosti, uvedené resp. zriadené.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého

stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. 1622, k.ú. Drietoma,

a to dom súpisné č. 609, postavený na pozemku parc. č. KNC 2620 o výmere 980 m2; pozemok
parc. č. KNC 2621/1 o výmere 3172 m2; pozemok parc. č. KNC 2621/2 o výmere 49 m2 a vypratané
navrhovateľke odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd z listu vlastníctva

jednoznačne preukázané, že navrhovateľka je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností,
ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 19.12.1999. Pokiaľ odporca v
konaní argumentoval, že navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľností z dôvodu, že mu doposiaľ
nezaplatila kúpnu cenu, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval jeho tvrdenie za
právne irelevantné, nakoľko v zmysle ust. § 37 až 39 Občianskeho zákonníka nezaplatenie kúpnej

ceny nie je samo osebe dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom v konaní nebolo preukázané, že
by sa odporca zaplatenia kúpnej ceny od navrhovateľky domáhal inak, ako ústne. Taktiež je podľa
odvolacieho súdu právne bezvýznamné, pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľka odmietla podpísať
zmluvu o spätnom prevode, hoci sa na tom dohodli, nakoľko súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999
nie je žiadne vedľajšie dojednanie o práve spätnej kúpy, pričom odporca ani nepreukázal, že by také

dojednanie účastníci urobili v písomnej forme, ktorá je podmienkou jeho platnosti, neskôr, po uzavretí
kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na toto jeho tvrdenie neprihliadal. Odporca
ďalej taktiež nepreukázal, že by do dňa vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa od danej kúpnej
zmluvy písomne odstúpil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že podmienka preukázanie vlastníckeho
práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam bola v danom prípade splnená a preukázaná.

Súd prvého stupňa ďalej správne konštatoval, že z úspešného preukázania vlastníctva ešte nevyplýva,
že nárok navrhovateľky na vypratanie predmetných nehnuteľností je už tým opodstatnený, nakoľko
odporca môže mať právo na užívanie nehnuteľností, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom
navrhovateľky a spôsobil by, že navrhovateľka v spore o vypratanie bytu nebude mať úspech ( a to najmä

v prípadoch, ak by odporca vykonával oprávnenia vyplývajúce z vecných bremien, z platných a účinných
zmlúv alebo z iných skutočností), avšak v danom prípade bolo preukázané, že účastníci uzavreli dňa
19.12.1999 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorej bola do
katastra nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná navrhovateľka (vklad V 5537/99), pričomv kúpnej zmluve a ani neskôr si účastníci písomne nedohodli zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v užívaní nehnuteľnosti odporcom. V kúpnej zmluve si účastníci taktiež nedohodli, dokedy je odporca
povinný predmetné nehnuteľnosti uvoľniť, a to i vzhľadom na to, že v tom čase žili v predmetných

nehnuteľnostiach v spoločnej domácnosti, avšak výzvou zo dňa 07.11.2011, doručenou odporcovi dňa
25.11.2011, ho navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v súlade s § 563 Obč. zák. vyzvala
na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy, teda ak odporca do
28.11.2011 predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratal a užíva ich i po tomto dni, činí tak bez
právneho titulu, t.j. neoprávnene, a preto súd prvého stupňa správne žalobnému návrhu vyhovel a

odporcovi uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a vypratané odovzdať navrhovateľke.

Čo sa týka námietky odporcu uvádzanú v odvolaní, že navrhovateľka vierohodne nedokázala súdu, že
ho pred podaním návrhu niekoľkokrát ústne a telefonicky vyzvala o vypratanie nehnuteľnosti, odvolací
súd túto považoval za neopodstatnenú a bezpredmetnú, nakoľko z obsahu spisu vyplýva ( listinný dôkaz
predložený navrhovateľkou), že výzva na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, bola odporcovi riadne

doručené prostredníctvom pošty dňa 25.11 2014, kedy si zásielku po predchádzajúcom uložení na pošte
osobne prevzal, čo má odvolací súd za preukázané z doručenky predloženej navrhovateľkou, ktorá má
charakter verejnej listiny.

Čo sa týka opätovnej námietky odporcu uvádzanej v odvolaní o zlej finančnej situácie navrhovateľky,

odvolací súd opätovne zdôrazňuje ako už správne uviedol súd prvého stupňa, že táto nemala na právne
posúdenie veci žiaden vplyv, takisto ako listinné dôkazy ohľadne úverov a exekúcií navrhovateľky,
nakoľko z týchto listinných dôkazov ani odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti právne významné pre
rozhodnutie vo veci.

Čo sa týka námietky odporcu uvádzanej v odvolaní, že navrhovateľka koná v rozpore s dobrými mravmi
a odvolací súd má preto vyhlásiť právny úkon za neplatný, odvolací súd uvádza, že predmetom sporu v
prejednávanej veci je povinnosť vypratať nehnuteľnosti, nie určenie neplatnosti právneho úkonu, preto
aj túto námietku odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil,
dostatočnesavysporiadalisnámietkamiuvádzanýmiodporcomvodvolaní,pretoodvolacísúdrozsudok
prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku poukazuje
na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej
navrhovateľkebolipriznanéúčelnétrovyodvolaciehokonaniaza1úkonprávnejpomoci,atozapísomné

vyjadrenie k odvolaniu vo výške 32,27 eur + režijný paušál 8,39 eur, DPH 20%, spolu 48,80 eur, k
náhrade ktorých bol zaviazaný odporca, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .