Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Jana Smereková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/343/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217917
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714217917.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci navrhovateľky S. L., rodenej
M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX proti odporcovi U. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, o
rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L.: Z., nar. XX.X.XXXX,
U., nar. XX.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce, takto
r o z h o d o l :
Manželstvo navrhovateľky S. L., rod. M., nar. XX.X.XXXX a odporcu U. L., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa
X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom L. v tomto
znení:
Z v e r u j e maloletého Z. L., nar. XX.X.XXXX, maloletého U. L., nar. XX.X.XXXX a maloletú S. L., nar.
X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa mesačne sumou 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 27,13 €, ktoré výživné
sa zaväzuje uhrádzať k rukám matky vždy do 30-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou
rozsudku.
Na žiadosť rodičov styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť poplatok za návrh na začatie konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľkasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa20.11.2014 domáhala rozvodumanželstva
s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 3.7.1997. Ako dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka uviedla
časté hádky a tiež to, že odporca sa nestará o výchovu detí, neprispieva na ich výživu, je nezamestnaný.
Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, aby bolizverené do osobnej starostlivosti matke, styk otca s maloletými aby súd neupravoval a aby zaviazal
odprocu na platenie minimálneho výživného.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil a tiež súhlasil s navrhovanou úpravou rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Na podnet kolízneho opatrovníka manželia absolvovali poradensko - psychologicky proces na Referáte
poradensko - psychologických služieb, avšak ako vyplýva zo správy Referátu (čl. 49 spisu) neúspešne,
manželia sa na referát opakovane nedostavili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s jednotlivými listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 3.7.1997, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu W. vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX (sobášny list v prílohovej
obálke čl. X spisu).
Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti Z., nar. XX.X.XXXX, U., nar. XX.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX
( rodné listy v prílohovej obálke čl. X spisu).
Z návrhu a výpovede navrhovateľky súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili v dôsledku
častých hádok, odporca sa nestaral o výchovu detí, neprispieval na ich výživu, požíval alkoholické
nápoje, peniaze, ktoré zarobil v zahraničí nepriniesol domov. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie
manželského spolužitia.
Odporca ako dôvod rozvratu manželstva uviedol tú skutočnosť, že mali vzájomné nezhody s manželkou
a hádali sa.
Kolízny opatrovník nesúhlasil s rozvodom manželstva, keďže šetrením rodinných pomerov zistil, že
rodičia žijú usporiadaným spôsobom života, spoločne zabezpečujú starostlivosť maloletým deťom.
Podľa jeho názoru je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva účelový a preto doporučili aj návrh
matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko majú
podozrenie, že ide o účelový návrh matky, takýmto spôsobom navýšiť príjem rodiny, a to v podobe dávky
v hmotnej núdzi, na ktorú by mali v tomto prípade nárok.
Podľa § 23 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Súd mal za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je rozvrátené, neplní svoj účel,
manželia zhodne ako príčinu rozvratu manželstva udávajú vzájomné hádky a nezhody. Súd má za to,
že manželstvo je rozvrátené a nie je šanca na obnovenie manželského spolužitia, o čom svedčí aj
neúspešná psychologická intervencia, účelom ktorej bolo zmierenie manželov, avšak manželia sa ani
nezúčastnili opakovaných sedení z čoho je zrejmý ich absolútny nezáujem o záchranu manželstva.
Obaja manželia s návrhom na rozvod súhlasili. Vzhľadom na vyššie uvedené súd manželstvo rozviedol.
Vzhľadom na to, že ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode dospeli manželia k rodičovskej dohode, súd schválil túto rodičovskú dohodu tak, ako je uvedená
vo výroku rozsudku.
Podľa § 144 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len O.s.p.), účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú
okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol súd súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod.
Podľa § 2 ods. 2 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatokalebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka bola rozhodnutím súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol, že odporca nie je povinný platiť súdny poplatok
za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená v rozhodnutí nebude dobrovoľne plnená, môže sa jej plnenia oprávnená osoba
domáhať podaním návrhu na výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.