Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoKR/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112225523
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112225523.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr.
Milana Ďuricu, PhD. a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márii Jamriškovej, PhD. v
právnej veci žalobcu Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99
Bratislava 1, IČO: 00 603 481 proti žalovanému INTERMONT, a.s., Kukučínova 20, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 30 840 198, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,

so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 233 681, o určenie pohľadávky, o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/13/2012 - 469 z 25. augusta
2014 takto

r o z h o d o l :

1. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/13/2012 - 469 z 25. augusta 2014 v
časti, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie pohľadávok vo výške 611.360,34 Eur prihlásených do
reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného INTERMONT, a.s. Kukučínova 20, 974 01 Banská

Bystrica , IČO 30 840 198 pod spisovou značkou R 2/2012 v prihláškach pohľadávky pod poradovým
číslom 1 a 4 sa mení takto:
pohľadávka vo výške 611.360,34 Eur prihlásená prihláškou por. č. 1-4 zo dňa 9. augusta 2012 titulom
nezaplatenia nájomného, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a nákladov na súdne vymáhanie je
oprávnená.

2. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/13/2012 - 469 z 25. augusta 2014 v časti,
ktorým určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného
INTERMONT, a.s. Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO 30 840 198 pod spisovou značkou R
2/2012 v prihláške pohľadávky pod poradovým číslom 9 až 30 a pod poradovým číslom 35 zo dňa 9.
augusta 2012, v celkovej výške 53.836,35 Eur je oprávnená, čo do právneho dôvodu a výšky potvrdzuje.

3. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/13/2012 - 469 z 25. augusta 2014 v časti
o náhradu trov konania, ktorým bola žalovanému priznaná náhrada trov konania vo výške vo výške
2.025,15 Eur a žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 15,- Eur sa mení takto:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č. k. 61Cbi/13/2012 - 469 z

25. augusta 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do
reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného INTERMONT, a.s., Kukučínova 20, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 30 840 198 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R 2/2012, v
prihláške pohľadávky pod poradovým číslom 9 až 30 a pod číslom 35 zo dňa 9. augusta 2012 z nájomnej
zmluvy č. v celkovej výške 53.863,35 Eur je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky. Ďalej určil, že
pohľadávka vo výške 51.948,48 Eur vznikla zo zmluvy o nájme č. E. z 31. marca 2006 a pohľadávka vo

výške1.887,87Eurvzniklaznedoplatkunadaniznehnuteľnostivyrubenejžalobcomakosprávcomdane
na rok 2012 podľa zákona č. 528/2001 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálneodpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o pohľadávku vo výške
611.360,34 Eur ktorá bola prihlásená pod poradovým číslom 1 až 4, súd žalobu zamietol. V časti o
určenie pravosti pohľadávky vo výške 9,12 Eur prihlásenej pod poradovým číslom 31 až 34 konanie

zastavil. Týmto rozhodnutím ďalej uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo
výške2.025,15Eura žalovanémupovinnosťnahradiťžalobcovitrovyzmarenéhopojednávaniavovýške
15,- Eur. Ďalej žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť časť súdneho poplatku vo výške 6,46 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia konkurzný súd najprv vymedzil predmet sporu, a to tak, že je ním určenie

pravosti (správne právneho dôvodu) popretých pohľadávok v celkovej výške 832.465,40 Eur, avšak
vzhľadom na sčítaciu chybu mala byť správne uplatnená pohľadávka vo výške 832.464,74 Eur. Počas
konania vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o určenie pohľadávky vo výške 140.747,56 Eur a
26.511,37 Eur. V tejto časti konkurzný súd konanie zastavil pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
Predmetom sporu zostala suma 665.205,81 Eur. Späťvzatie žaloby vo výške 9,12 Eur bolo riešené v
napadnutom rozhodnutí formou zastavenia súdneho konania.

Uplatnené pohľadávky predstavujú nájomné z nájomnej zmluvy č. E. z 1. februára 2001 (ďalej aj 1.
nájomnázmluva),spoluvovýške323.753,50Eur,uplatnenéprihláškouč.1a2.Zanezaplateniedlžného
nájomného si uplatnil žalobca ako veriteľ úroky z omeškania vo výške 56.517,28 Eur a 1.824,68 Eur v
prihláške č. 1 a 2. Z dôvodu nezaplatenia nájomného si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 221.861,25

Eur a 7.400,- Eur. Z tejto nájomnej zmluvy po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobca uplatňuje určenie
oprávnenosti pohľadávky vo výške 611.360,34 Eur (ďalej aj „pohľadávka č.1“). Ďalej si žalobca uplatnil
určenie pravosti popretej pohľadávky vo výške 51.948,48 Eur na základe nájomnej zmluvy č. E. z 31.
marca 2006 (ďalej aj „2. nájomná zmluva“), vrátane zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania prihláškami
evidovanými pod č. 9 až 30 (ďalej aj „pohľadávka č.2“).

Prihláškou č. 35 si uplatnil pohľadávku vo výške 1.887,87 Eur ktorá predstavuje nedoplatok na dani z
nehnuteľnosti za rok 2012 podľa platobného výmeru č. E. (ďalej aj „ pohľadávka č. 3“).

Prihláškou pod. č. 31-34 bola uplatnená pohľadávka vo výške 8,67 Eur za nezaplatenie nájomného za

obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 22012 a úroky z omeškania zo zmluvy o nájme pozemku a o budúcej
zmluve o zriadení vecného bremena č. E. z 13. apríla 2007.

Konkurzný súd po precízne vykonanom dokazovaní a právnom posúdení pohľadávky č. 1 sa podrobne
zaoberal námietkami žalovaného k platnosti 1. nájomnej zmluvy, z ktorej boli pohľadávky uplatnené.

Konkurzný súd neuznal argumentáciu žalovaného, že nájomná zmluva bola uzatvorená na neexistujúci
predmet plnenia vzhľadom k tomu, že bola uzatvorená 1. februára 2001 i keď konkrétne
vymedzenie parciel, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy bolo až 5. februára 2001 geometrickým
plánom. Konkurzný súd odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3109/2005,
podľa ktorého vecou v právnom zmysle môže byť aj pozemok (neoznačený v katastre nehnuteľností

parcelným číslom), ktorý je len časťou parcely; taký pozemok môže byť aj predmetom nájomnej
zmluvy, ak je v tejto zmluve vymedzený dostatočne, určite a zrozumiteľne. Konkurzný súd odkázal
na článok I. bod 2. nájomnej zmluvy, v ktorej zmluvné strany identifikovali predmet nájmu určením
novovytvorených parciel, vrátane ich príloh v zmysle vyššie uvedeného geometrického plánu, a
teda nájomná zmluva je plne totožná s neskôr vypracovaným geometrickým plánom. Aj keď v čase

podpisovania zmluvy o nájme neboli vyššie uvedené parcely predmetom zápisu v katastri nehnuteľností,
obidvom účastníkom konania bola zrejmá identifikácia, označenie, ako aj výmera týchto parciel podľa
následne vypracovaného geometrického plánu. Na základe uvedeného konkurzný súd konštatoval, že
nejde o neexistujúci predmet plnenia. K námietke žalovaného, podľa ktorej je nájomná zmluva neplatná,
pretože pozemky neboli voľné nakoľko boli v správe Dopravného podniku Bratislava a.s., konkurzný

súd uviedol, že prenechanie časti majetku žalobcom do správy jeho mestskej organizácie Dopravného
podniku bolo vymedzené výhradne za účelom prevádzkovania mestskej hromadnej dopravy. S týmto
faktickým a právnym stavom súhlasil aj žalovaný, keď v článku I. bod 4. prehlásil, že pozná stav
prenajímaného pozemku a v článku V. bod 5. sa zaviazal rešpektovať prevádzku koľajovej dopravy a
dokonca sa podieľať aj na nákladoch v prípade prekládky koľajovej trate počas výstavby. Na základe

uvedeného konkurzný súd konštatoval, že účel zverenia majetku do správy mestskej organizácie
žalobcu nevylučuje, aby následne žalobca ako vlastník predmetného majetku uzavrel nájomný vzťah
týkajúci sa tej časti majetku, ktorý bol zverený mestskej organizácii vzhľadom k tomu, že nájomný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným pri využívaní uvedených pozemkov mal plniť odlišný účel od zmyslua účelu zmluvy v spravovaní majetku uzavretej medzi žalobcom a jeho mestskou organizáciou. Súd
navyše zdôraznil, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a je teda oprávnený nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy aj z toho dôvodu, že dohodnutá

výška nájomného v uzavretej zmluve je v rozpore so spôsobom schválenia nájomného mestským
zastupiteľstvom v jeho uznesení č. 449/2000 zo 7. decembra 2000. Podľa tohto uznesenia mestské
zastupiteľstvo schválilo nájomné za prenechanie pozemkov do nájmu žalovaného vo výške 220,- Sk
za meter štvorcový/rok počas doby výstavby maximálne na dobu 36 mesiacov a ďalej po realizácii
výstavby, najneskôr po uplynutí 36 mesiacov vo výške 550,- Sk za meter štvorcový/rok. Ďalej mestské

zastupiteľstvo schválilo, že počas realizácie výstavby, avšak najneskôr po uplynutí 36 mesiacov sa
nájomné zvyšuje čo opätovne znamená, že aj keby výstavba nebola ukončená do 36 mesiacov, sa
nájomné zvyšuje na 550,- Sk za m2/rok. V článku III. bod 1. nájomnej zmluvy bola určená výška
nájomného v sadzbe nižšej ako 5,007 Eur za m2/rok (zodpovedajúcej výške odsúhlasenej mestským
zastupiteľstvom po prepočte príslušným kurzom) do 31. decembra 2003, t. j. počas doby výstavby) a
od 1. januára 2014 vo výške 12,51 Eur za m2/rok . Z uvedeného vyplýva, že ak by došlo k ukončeniu

výstavby skôr ako pred určeným dátumom, dochádza k zvýšeniu nájomného na vyššiu sadzbu
ktorá bola určená od 1. januára 2004, a to počas ostatnej doby nájmu, najneskôr však od 1. januára
2004. Konkurzný súd konštatoval, že zmysel tohto ustanovenia uvedený v zmluve je rovnaký, ako v
uznesení mestského zastupiteľstva. Žalovaný namietal neplatnosť nájomnej zmluvy aj z toho dôvodu,
že mestské zastupiteľstvo nerozhodlo o schválení predmetu nájmu v rozsahu a vo vymedzení tak,

ako bola uzatvorená zmluva o nájme. Podľa uznesenia mestského zastupiteľstva č. 449/2000 bol
odsúhlasený nájom na dobu 50 rokov v prospech žalovaného, a to časti pozemku parcelné číslo
XXXXX/X. o výmere 6.900 m2, pričom podľa bodu 7. tohto uznesenia parcelné číslo a výmera budú
spresnené na následne spracovaným geometrickým plánom. Žalovaný tvrdil, že pokiaľ žalobca uzavrel
so žalovaným zmluvu o nájme, predmetom ktorej boli pozemky o celkovej výmere 7.390 m2 došlo k

prekročeniu rozhodnutia mestského zastupiteľstva o schválení predmetu nájmu. Žalovaný poukazoval
nato,žejepotrebnérešpektovaťrozdeleniekompetencieorgánovžalobcumedzimestskézastupiteľstvo
a primátora. Rovnako žalovaný spochybňoval rozhodnutie mestského zastupiteľstva a považoval ho za
neurčité a nespôsobilé jednoznačnej identifikácie.

Konkurzný súd konštatoval, že podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v
znení účinnom k 31. decembru 2001 (ďalej aj „zákon o majetku obcí“) zásady hospodárenia s majetkom
obce určí obecné zastupiteľstvo a upraví najmä postup prenechávania majetku do užívania. Podľa
§ 9 ods. 2 písm. c) tohto zákona schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie
s majetkovými právami v určenej hodnote. Podľa § 13 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o

obecnom zriadení v znení účinnom k 31. decembru 2001 (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“)
starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným
poriadkom obecného zastupiteľstva, vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Konkurzný súd sa odvoláva
na všeobecne záväzné nariadenie o zásadách hospodárenia s majetkom hlavného mesta v úplnom
znení pod č. 14/2002, podľa ktorého nájom nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu ako 10 rokov vrátane

každého predĺženia nad túto dobu, okrem bytov, podlieha schváleniu mestského zastupiteľstva (článok
9 bod 2). Na základe citovaných právnych úprav konkurzný súd konštatuje, že obecné zastupiteľstvo
má v právomoci schvaľovať nájom nehnuteľného majetku na dobu viac, ako 10 rokov. Primátor ako
štatutárny orgán má výhradné oprávnenie konať v mene hlavného mesta, t. j. žalobcu navonok, a
vyjadrovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa výlučné

oprávnenie vytvárať túto vôľu primátorom, ktorá je práve potom prejavená navonok v podobe právnych
úkonovurobenýchnazákladeuvedenéhokonateľskéhooprávnenia.Oprávnenierozhodovaťoprávnych
úkonoch, t. j. o tom či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelená medzi štatutárny
orgán, obecné zastupiteľstvo, prípadne ďalšie orgány. Na základe uvedeného konkurzný súd prichádza
k záveru, že pokiaľ by absentovalo rozhodnutie mestského zastupiteľstva o schválení predmetného

nájomného vzťahu, nemohlo vôbec dôjsť k založeniu účinkov platného právneho úkonu, vzhľadom na
absencie prejavu vôle. V posudzovanom prípade mestské zastupiteľstvo žalobcu ako orgán oprávnený
na schválenie uvedeného nájomného vzťahu schválilo 7. decembra 2000 dlhodobý nájom pozemku
žalovanému na dobu 50 rokov, a to v časti pozemku XXXXX/X cca o výmere 6.900 m2. Konkurzný
súd odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Odo/21/2002, prejav vôle obce

prostredníctvom uznesenia mestského zastupiteľstva musí spĺňať okrem iného aj meritórne náležitosti
prejavu vôle, pretože práve rozhodnutím mestského zastupiteľstva sa vytvára vôľa, ktorá je následne
prejavenánavonokprimátorom,akoštatutárnymorgánom.Akmestskézastupiteľstvoschválilodlhodobý
prenájom pozemku žalovanému cca o výmere 6.900 m2, konkurzný súd vyslovil právny názor, že takéto„prijatie uznesenia“ mestského zastupiteľstva nespĺňa podmienku určitosti prejavenej vôle vo vzťahu
k následne prejavenému právnemu úkonu vo forme nájomnej zmluvy. Na neurčitosti takto schváleného
dlhodobého nájmu nič nemení ani bod 7. tohto uznesenia mestského zastupiteľstva, podľa ktorého

parcelné číslo a výmera bude spresnená následne spracovaným geometrickým plánom. Konkurzný súd
konštatoval, že ani po vypracovaní geometrického plánu následne mestské zastupiteľstvo nerozhodlo o
konkrétnej výmere, ktorá bude predmetom nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Na základe
uvedených skutočností prišiel konkurzný súd k záveru, že v dôsledku neurčitosti prejavu vôle mestského
zastupiteľstva pri prijímaní jeho rozhodnutia zo 7. decembra 2000 je tento úkon neplatný podľa § 39

Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, pretože na obsah uzavretej zmluvy v časti predmetu
plnenia absentuje súhlas mestského zastupiteľstva ako podklad na platnosť tohto právneho úkonu.
Konkurzný súd konštatoval, že ide o absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu, pretože nebolo
možné odčleniť mestským zastupiteľstvom prejavenú vôľu vo vzťahu pri pozemkoch v rozsahu 6.900
m2 oproti skutočne uzavretej zmluve v rozsahu 7.390 m2, nakoľko daný investičný zámer bolo možné
realizovať len na prenajatých pozemkoch ako celku. Rovnako nie je možné identifikovať schválenú

výmeru v rozsahu 6.900 m2 vo vzťahu k trom novovytvoreným parcelám. Z týchto dôvodov žalobu o
určenie 1. pohľadávky vo výške 611.360,34 Eur, ktoré predstavujú dlžné nájomné, úroky z omeškania
a zmluvnú pokutu uplatnenú prihláškami č. 1 až 4 zamietol.

Konkurzný súd sa zaoberal aj tou otázkou, či žalobcovi nepatrí bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný

získal tým, že bez právneho dôvodu užíval uvedené nehnuteľnosti. V tejto súvislosti konkurzný súd
v konaní na prvom stupni vyzval žalobcu, či trvá na právnej kvalifikácii a na dôkazoch, ktoré sú
predložené do súdneho spisu. Žalobca opakovane trval na pohľadávke, ktorá vznikla nezaplatením
nájomného, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Navyše konkurzný súd uviedol, že pokiaľ by
aj žalobca identifikoval konkrétnou výškou svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (čo

však neurobil), žalovaný vzniesol námietku premlčania na prípadne uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný odôvodňoval námietku premlčania tým, že prestal s akýmkoľvek
užívaním pozemkov najneskôr ku koncu prvého polroka 2008. Pretože žalobca nepreukázal žiadnymi
dôkaznými prostriedkami jeho prípadný nárok na výšku bezdôvodného obohatenia voči žalovanému,
súd nemohol priznať žalobcovi ani tento nárok, odlišný od uplatnenia v prihláške do reštrukturalizačného

konania a v incidenčnej žalobe. K zamietnutiu žaloby došlo vrátane určenia pravosti popretej pohľadávky
z titulu nevrátenej časti súdneho poplatku z predchádzajúceho súdneho konania, ktorá je svojou
povahou príslušenstvom k istine, t. j. k nájomnému podľa § 121 ods. 3 O.Z.

Pokiaľ ide o 2. pohľadávku z nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania 31. marca 2006

pod č. E., správca neuviedol konkrétny dôvod popretia uplatnenej pohľadávky a konštatoval len celkové
popretie pohľadávky. Vo vyjadrení žalovaný namietal neplatnosť zmluvy, pretože žalobca ako vlastník
prenášal povinnosti v nájomnej zmluve na ťarchu nájomcu. Konkurzný súd k tejto námietke konštatoval,
že sa nejedná o podstatnú náležitosť uvedenej nájomnej zmluvy a neprišiel k záveru o absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy z tohto dôvodu. Ďalej žalovaný namietal, že ide o nehnuteľnosť, ktorá sa

nachádzala v katastrálnom území mestskej časti G., ktorá mala byť podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku
obcí zverená do správy mestskej časti. Ak by aj žalobca nesplnil svoju povinnosť a fyzicky nezveril a
neodovzdaluvedenýmajetokdosprávymestskejčastiG.,zozákonajeoprávnenýmsubjektomnakladať
s týmto majetkom mestská časť G.. Na základe tohto tvrdenia žalovaný konštatoval, že žalobca nebol
oprávnený s majetkom disponovať. Konkurzný súd neuznal námietku žalovaného a konštatoval, že z §

6 ods. 4 zákona o majetku obcí vyplýva, že pojem „zverí“ znamená reálne, aktívne konanie hlavného
mesta vo vzťahu k mestským častiam pri odovzdávaní a zverení majetku. V konaní nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného, že žalobca zveril tento majetok do správy mestskej časti, a preto žalobca bol
oprávnený s majetkom disponovať. Žalovaný ďalej namietal, že podľa článku 9. bod 2. Všeobecného
záväzného nariadenia žalobcu, pokiaľ mestské zastupiteľstvo schvaľuje nájom nehnuteľného majetku

na dobu dlhšiu ako 10 rokov malo tento nájomný vzťah schváliť mestské zastupiteľstvo. S týmto názorom
sa konkurzný súd nestotožnil, pretože nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a kedykoľvek
počas nájomného vzťahu ju bolo možné vypovedať. Konkurzný súd bol tohto názoru, že článok 9. bod
2. Všeobecného záväzného nariadenia žalobcu pokiaľ zveril kompetenciu schvaľovania zmlúv o nájme
nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu ako 10 rokov mestskému zastupiteľstvu, jeho účelom bolo práve

schvaľovanie takých právnych úkonov, ktoré by obmedzovali dispozičné práva žalobcu na dobu určitú,
a to na dlhšiu dobu ako 10 rokov. O takýto prípade však nejde, pretože zmluvu uzatvorenú na dobu
neurčitú bolo možné kedykoľvek vypovedať. Na ďalšiu námietku ohľadne súbehu zmluvnej pokuty a
úrokov z omeškania za nezaplatenie nájomného v stanovených lehotách konkurzný súd neprihliadol,pretože príslušná právna úprava takúto možnosť nevylučuje. Na základe uvedeného konkurzný súd
uznal pohľadávku z nájomnej zmluvy č. 2, ktorá sa týkala nájomného, úrokov z omeškania a zmluvnej
pokuty za oprávnenú.

Pokiaľ ide o pohľadávku na dani z nehnuteľností, táto nebola sporná, a preto súd vychádzal z
právoplatného rozhodnutia správcu dane.

Žalovaný počas konania na konkurznom súde vzniesol námietku započítania voči nájomnému z 1.

nájomnej zmluvy, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo zaplatené nájomné z
neplatnej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania voči započítaciemu úkonu
konkurzný súd konštatoval, že námietka premlčania bola oprávnená, pretože na premlčaciu dobu
nemožno aplikovať § 107 O.Z. o 10-ročnej premlčacej dobe, nakoľko nebolo preukázané úmyselné
konanie zo strany žalobcu na získanie bezdôvodného obohatenia.

Konkurzný súd k tomu konštatoval, že od roku 2001 až do polovice roku 2008 postupovali účastníci
konania podľa dohodnutej nájomnej zmluvy a žalovaný po dobu 8 rokov poskytoval žalobcovi dohodnuté
plnenie.

Konkurzný súd ďalej priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v pomernej časti, a to podľa

úspechu žalovaného, ktorý predstavuje 87%. Vzhľadom na to, že žalobca je v konaní oslobodený od
platenia súdneho poplatku, súd rozhodol o povinnosti žalovaného na zaplatenie časti súdneho poplatku,
a to v rozsahu neúspešnosti žalovaného, čo predstavuje 6,5%. Pretože pojednávanie určené na 23.
júna 2014 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného z dôvodov na jeho strane, pričom žalobca bol
prítomný na tomto pojednávaní a uplatnil si náhradu trov zmareného pojednávania, konkurzný súd mu

právo na náhradu týchto trov konania priznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v § 201 O. s. p. žalobca aj žalovaný.

Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči rozhodnutiu v časti, ktorým konkurzný

súd zamietol žalobu o určenie oprávnenosti 1. pohľadávky vo výške 611.360,34 Eur prihlásených pod
poradovým číslom 1 až 4, ako aj v časti rozhodnutia, podľa ktorej je povinný zaplatiť žalovanému trovy
konania vo výške 2.025,15 Eur a žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti a
určil, že 1. pohľadávka vo výške 611.360,34 Eur uplatnená prihláškami pod por. č. 1 až 4 zo dňa 9.
augusta 2012 je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky, ako pohľadávka z nájomnej zmluvy č. E. z

1. februára 2001. Súčasne žiada priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Pokiaľ by
odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, žiada aby pripustil dovolanie, pretože ide rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní poukazuje predovšetkým na
to, že uznesením č. 449/2000 zo 7. decembra 2000 mestské zastupiteľstvo schválilo dlhodobý nájom
pozemkov na 50 rokov s predkupným právom k pozemku parcelné číslo XXXXX/X - ostatná plocha

o výmere cca 6.900 m2 na výstavbu objektu služieb. Podľa bodu 7 tohto uznesenia parcelné číslo
a výmera pozemku mali byť spresnené následným spracovaným geometrickým plánom. Na základe
takéhoto schválenia uzatvoril žalobca a žalovaný zmluvu o nájme č. 1. Predmet nájmu bol vymedzený
na základe geometrického plánu vypracovaného k 5. februáru 2001, pričom z pôvodnej parcely XXXXX/
X boli geometrickým plánom vyčlenené parcely, ktoré boli predmetom nájmu: č. XXXXX/X o rozlohe

5.214 m2, parcela č. XXXXX/XX o výmere 1.448 m2 a parcela č. XXXXX/XX o výmere 728 m2. Ďalšia
vytvorená parcela č. XXXXX/XX . o výmere 2.701 m2 nebola predmetom nájmu. Žalobca nesúhlasí s
právnym názorom konkurzného súdu v napadnutom rozhodnutí ohľadne neplatnosti nájomnej zmluvy č.
1 a tiež sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/21/2002, ako aj na rozhodnutie
sp. zn. 1Sžo/283/2008, kde je okrem iného uvedené, že prejavená vôľa obecného zastupiteľstva musí

byť zjavná z obsahu jeho rozhodnutia - uznesenia, spôsobom určitým a zrozumiteľným tak, aby nemohli
nastať pochybnosti o jeho rozhodnutí. Vôľa je prejavená v objektívne zistiteľnej podobe, pokiaľ je obsah
vôle objektívne zistiteľný výkladom prejavu vôle, teda ak z prejavu vôle môže adresát na základe jeho
výkladu vnímať prejavenú vôľu bez opodstatnených (rozumných) pochybností o jeho obsahu. Pretože
uznesenie mestského zastupiteľstva je prejavom vôle vyjadreným písomne, jazykovými prostriedkami,

platí pri jeho výklade pravidlo vyjadrené v § 35 ods. 2 O.Z., podľa ktorého právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež podľa vôle toho, kto
právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z uznesenia mestského
zastupiteľstva vyplýva, že parcelné číslo a výmera pozemku budú spresnené následne spracovanýmgeometrickým plánom. Pokiaľ výsledky verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže preukážu, že
funkčný profil riešenie územia sa žiada rozšíriť v zmysle zadania, nájomca dostane prednostné
právo v tejto veci konať. Nájomná zmluva mala byť podpísaná v termíne do 60 dní od schválenia

uznesenia, inak uznesenie stráca platnosť. Žalobca považuje uznesenie mestského zastupiteľstva za
dostatočné a zrozumiteľné. Vyvezenie rozsahu pozemku výmerou určenou „cca“ bolo prejavené to, že
je možné rátať s menším rozdielom vo výmere predmetného pozemku. Takto prejavená vôľa mestského
zastupiteľstva nemôže spôsobovať, ani akýmkoľvek iným spôsobom ovplyvňovať prípadnú platnosť
alebo neplatnosť následne uzavretej nájomnej zmluvy, vzhľadom na dostatočnú špecifikáciu predmetu

nájmu. Zmluva o nájme č. 1 bola uzavretá v plnom rozsahu podľa uznesenia mestského zastupiteľstva.
Žalobca poukazuje na zásadu zmluvnej autonómie, podľa ktorej pre vyslovenie absolútnej neplatnosti
právnych úkonov je potrebné kriticky skúmať dôvody pre absolútnu neplatnosť. Toto skúmanie nesmie
byť formalistické, či mechanické, pričom zásah štátu do súkromno-právneho vzťahu prostredníctvom
určenia jeho absolútnej neplatnosti zo strany súdu má byť výnimočným opatrením. Preferovať sa
má výklad prejavu vôle, ktorý nevyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy, pokiaľ sú možné obidva

výklady. Žalobca sa odvoláva na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, ale aj na
rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 87/2004 a sp. zn. IV. ÚS 576/2000. Ďalším výkladovým
pravidlom rešpektovaným pri skúmaní platnosti zmluvy uzavretej obcou, pri ktorej sa vyžadovalo
predchádzajúce schválenie obecným zastupiteľstvom je požiadavka právnej istoty a ochrany dobrej
viery adresáta prejavu vôle. Prvoradým hľadiskom pre posúdenie, či nastali skutočnosti odôvodňujúce

odopretie platnosti konkrétnemu zmluvnému dojednaniu je rešpektovanie dôsledkov vyplývajúcich zo
systematického a historického výkladu následku rozporu právnych úkonov s právnymi predpismi, ako aj
prvoradé rešpektovanie princípu dobrej viery účastníka vo vykonaný prejav a z toho plynúca záväznosť
takéhoto prejavu (NS ČR sp. zn. 28Cdo/1067/2004). Žalobca sa dovoláva aj interpretačného pravidla
upraveného v § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým je následné správanie zmluvných strán a

ktoré je potrebné aplikovať aj v občianskoprávnych vzťahoch.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v tej časti, ktorou konkurzný súd určil, že pohľadávka č. 2
z 2. nájomnej zmluvy vo výške 51.948,48 Eur uplatnená v prihláškach pod poradovým číslom 9 až
30 je oprávnená a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že zamietne

žalobu v tejto časti a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania v plnej výške. V odvolaní uvádza, že
konkurzný súd neskúmal dôsledne obsah a znenie nájomnej zmluvy, pretože sa vôbec nezaoberal tým,
či prenajatá stavba bola daná do nájmu v súlade so zákonom a s určeným účelom jej užívania, pre
ktorý bola vybudovaná a zhotovená. Odvoláva na sa na § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa
ktorého obec medzi iným schvaľuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a schvaľuje

najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a hospodárenia s ním. Podľa § 9 ods. 2 zákona o majetku
obcí schváleniu obecnému zastupiteľstva podlieha vždy aj nakladanie s majetkovými právami v určenej
hodnote. V posudzovanom prípade bolo mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR schválené VZN
č. 14/2002, zo znenia ktorého vôbec nevyplýva a pri jeho schválení vôbec nebola určená hodnota
žiadnych majetkových práv, ktoré podliehajú schváleniu mestského zastupiteľstva podľa citovaného

ustanovenia zákona o majetku obcí. Predmetným VZN č. 14/2002 nebolo určené, ktoré úkony týkajúce
sanakladaniasmajetkovýmiprávamiavakejhodnotenevyžadujúschváleniemestskéhozastupiteľstva.
Pokiaľ zo znenia článku 9. ods. 2 VZN č. 14/2002 vyplýva, že nájom nehnuteľného majetku na dobu
dlhšiu ako 10 rokov vrátane každého predĺženia nad túto dobu, okrem bytov, podlieha schváleniu
mestského zastupiteľstva, tak túto časť textu VZN nie je možné posudzovať a zoširoka vykladať tak, že

schváleniu mestského zastupiteľstva podlieha iba prenájom nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu ako
10 rokov, bez ohľadu na určenú hodnotu majetku. V prípade, ak boli schválené zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom, ale ak mestské zastupiteľstvo neurčilo hodnotu majetkových práv do výšky,
ktorej by mohlo s majetkovými právami nakladať starosta či primátor mesta bez súhlasu obecného (či
mestského) zastupiteľstva, nemožno dospieť k takému výkladu ani záveru, že v dôsledku neurčenia

uvedenej hodnoty majetkových práv môže starosta či primátor mesta vykonávať samostatne všetky
úkony týkajúce sa majetku a majetkových práv obce, či mesta a teda aj prenájmu nehnuteľného majetku,
ak ide o nájom na dobu do 10 rokov, pretože nakladanie s majetkovými právami bolo limitované iba
dobou nájmu. V danom prípade hodnota majetkových práv je závislá a určená hodnotou samotného
majetku daného do nájmu, a táto predstavovala v dobe uzatvorenia zmluvy minimálne 296.700,- Eur

- pozemok vo výmere 989 m2 a sklad na pozemku minimálne v hodnote 300.000,- Eur. Vzhľadom na
hodnotu majetku ktorý bol predmetom nájmu je žalovaný toho názoru, že na uzatvorenie zmluvy o nájme
bolpotrebnýsúhlasmestskéhozastupiteľstva.Vprípade,žetakýtosúhlasneboldanýjenájomnázmluva
neplatná pre rozpor so zákonom, a to podľa § 39 O.Z. Nesprávnosť dovtedajšieho postupu žalobcubola odstránená schválením a prijatím nových zásad o hospodárení s majetkom, a to vydaním VZN č.
18/2011 s účinnosťou od 1. januára 2012, podľa ktorého v prípade priameho prenájmu majetku tento
možno vykonať iba v prípadoch, keď všeobecná hodnota prenajímaného majetku neprevyšuje 40.000,-

Eur. Ďalej odporca poukazuje na to, že pri rozhodovaní o veci nebola zohľadnená právne relevantná
skutočnosť,ktoroujeurčeniestavby,pretožepodľa§85ods.1stavebnéhozákona,stavbumožnoužívať
len účel určený v kolaudačnom rozhodnutí prípadne v stavebnom povolení, a nie na iný účel. Podľa
zistených dôkazov stavba na pozemku má charakter skladu. Účelom nájmu pokiaľ ide o stavbu bolo jej
užívanie ako garáže na garážovanie osobných motorových vozidiel. Podľa stanoviska žalovaného bol

žalobca oprávnený stavbu prenajať len na ten účel, na ktorý bola určená. Aj v tejto časti vidí dôvod pre
neplatnosť zmluvy, a to rozpor so zákonom podľa § 39 O.Z. Žalovaný zaslal k odvolaniu Všeobecné
záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 18/2011 z 15. decembra 2011 o
zásadách hospodárenia s majetkom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktoré nadobudlo
účinnosť 1. januára 2012.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok v časti napadnutej
žalovaným ako vecne správny. K argumentácii žalovaného ohľadne práv a povinností poukazuje na
ustanovenie § 664 O.Z., ktorý nemá kogentnú povahu, a preto umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si
práva a povinnosti odlišne. Pokiaľ ide o námietky ktoré sa týkajú súhlasu s nájomnou zmluvou, žalobca
uvádza, že konkurzný súd správne konštatoval platnosť zmluvy a podrobne sa zaoberal príslušnou

právnou úpravou, ako aj VZN č. 14/2002 o zásadách hospodárenia s majetkom hlavného mesta SR
Bratislava, ktoré boli účinné v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy.

Krajský súd Banská Bystrica prejednal odvolania v rozsahu stanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2. O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 220 O.s.p.

Odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie, pretože nebolo potrebné dokazovanie doplniť a ani
zopakovať. V posudzovanom prípade nešlo v odvolacom konaní o skutkové zisťovanie ale len o právne
posúdenie, pričom odvolací súd neaplikoval na rozhodnutie iné právne predpisy ako tie, ktoré aplikoval
konkurzný súd v prvostupňovom konaní.
Predmetom sporu je určenie právneho dôvodu (pravosti) správcom popretých pohľadávok, ktoré si

žalobca ako veriteľ riadne a včas prihlásil v reštrukturalizácii.

Pohľadávka č. 1 a 2 predstavuje nezaplatené nájomné, zmluvnú pokutu a úroky z omeškania v
dôsledku neplatenia nájomného, vrátane nákladov na súdne vymáhanie pohľadávky. Pohľadávka č. 3
je nezaplatená daň z nehnuteľností. Táto pohľadávka nie je predmetom odvolacieho konania, a preto

sa ňou odvolací súd nezaoberal.

Pohľadávka č. 1 a 2 podľa žalobcu vznikla zo samostatných nájomných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom. Pokiaľ ide o vznik nájomných zmlúv, medzi účastníkmi nebol
sporný moment ich uzavretia, ich obsah a ani existencia súhlasu mestského zastupiteľstva na uzavretie

nájomnej zmluvy, z ktorej je uplatnená pohľadávka č. 1. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval
za účelné tieto skutočnosti v odvolacom rozhodnutí opakovať. Medzi účastníkmi bola sporná platnosť
obidvoch nájomných zmlúv, ktorú namietal žalovaný ako nájomca, a to z viacerých dôvodov ním
uvádzaných v jeho vyjadreniach k žalobe. Konkurzný súd v napadnutom rozhodnutí precízne analyzoval
jednotlivé dôvody neplatnosti, ktoré namietal žalovaný a uvádzal k nim podrobnú argumentáciu, vrátane

judikatúry všeobecných a ústavných súdov.

Pri 1. nájomnej zmluve, z ktorej je uplatnená pohľadávka č. 1 žalovaný namietal neexistujúci predmet
plnenia, nemožnosť disponovania s časťou pozemkov, pretože časť pozemkov nebola voľná, nesúlad
obsahu nájomnej s rozhodnutím mestského zastupiteľstva pokiaľ ide o výšku nájomného vo väzbe na

dĺžku nájmu a nesúlad obsahu nájomnej zmluvy s rozhodnutím mestského zastupiteľstva pokiaľ ide o
celkovú výmeru pozemkov.

Konkurzný súd správne v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil námietku žalovaného ohľadne
neexistencie predmetu nájmu. 1. zmluva o nájme, z ktorej je uplatnená pohľadávka č. 1 bola uzavretá

na prenájom pozemkov uvedených v čl. 1. bod 2. tejto nájomnej zmluvy, v ktorej zmluvné strany
identifikovali predmet nájmu určením novovytvorených parciel podľa geometrického plánu č. E. IČO
E.. Je právne irelevantné, že v čase podpisovania zmluvy o nájme neboli parcely predmetom zápisu
v katastri nehnuteľností. Ak by sa akceptoval právny názor žalovaného, nebolo by vôbec možnéprenajať napr. také pozemky, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na účel, na ktoré
boli pozemky prenajaté, účastníkom zmluvy boli presne známe pozemky, ktoré si nájomca potreboval
prenajať na realizáciu stavby. Túto skutočnosť nájomca namietal účelovo až v súdnom konaní. Žalovaný

ako nájomca v čl. 1 bod 4 v nájomnej zmluve prehlásil, že bol oboznámený so stavom prenajímaného
pozemku a preberá ho v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Predmetom nájmu boli pozemky,
ktoré reálne existovali v čase uzavretia zmluvy, pričom v zmluve bola dohodnutá presná výmera týchto
pozemkov a ich identifikácia. Túto skutočnosť nenamietal počas trvania nájomného vzťahu, ale účelovo
až v súdnom konaní.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi konkurzného súdu pokiaľ ide možnosť disponovania s
pozemkami,ktorébolivsprávejehomestskejorganizácie-DopravnéhopodnikuBratislava,a.s.Nájomca
v článku 1. bod 4. prehlásil, že pozná stav prenajímaného pozemku a v článku 5. bod 5. sa zaviazal
rešpektovať prevádzku koľajovej dopravy a zaviazal sa podieľať aj na nákladoch v prípade prekládky
koľajovej trate počas výstavby. Žalovaný ako nájomca písomne prevzal túto časť predmetu nájmu aj

zápisnične 12. júna 2001. V zápisnici sa konštatuje, že Dopravný podnik Bratislava, a.s. končí užívanie
objektov a vracia ich späť pôvodnému vlastníkovi (žalobcovi). Pozemok parc. Č. XXXXX/X naďalej ostal
v užívaní Dopravného podniku Bratislava, a.s. za účelom výkonu mestskej hromadnej dopravy s čím
žalovaný súhlasil. Žalobca ako vlastník pozemku mohol disponovať s uvedeným pozemkom (stavbami),
a preto nájom jeho časti iným subjektom, nemôže mať vplyv na platnosť nájomnej zmluvy, pretože

žalovaný ako nájomca s týmto právnym režimom súhlasil. V prípade, ak by boli týmto nájmom porušené
právažalovanéhoakonájomcu,moholsatentodomáhaťprávznájomnejzmluvy.Vkonečnomdôsledku,
ako to vyplýva z dohody zmluvných strán, pozemky na ktorých bola prevádzka koľajovej dopravy nebola
touto nájomnou zmluvou dotknutá, a preto v žiadnom prípade ich užívanie treťou osobou nemôže mať
vplyv na platnosť nájomnej zmluvy.

Odvolací súd potvrdzuje aj správnosť argumentácie a právnych záverov konkurzného súdu ohľadne
výšky nájomného v závislosti na dĺžke nájmu. Platenie nájmu bolo odsúhlasené mestským
zastupiteľstvom v zníženej výške po dobu výstavby, najviac však na dobu 36 mesiacov a vo zvýšenej
výške po realizácii výstavby, najneskôr po uplynutí 36 mesiacov. V čl. 3 bod 1. nájomnej zmluvy bolo

dohodnuté, že znížený nájom sa bude platiť počas výstavby avšak najdlhšie do 31. decembra 2004.
Vzhľadom na to, že 1. nájomná zmluva bola uzavretá 1. februára 2001 a znížené nájomné sa podľa
zmluvy malo platiť najdlhšie do 31. decembra 2014, ide ešte o kratšiu dobu ako je v uvedená v uznesení
mestského zastupiteľstva. Z týchto dôvodov nie je rozpor s obsahom 1. nájomnej zmluvy a uznesenia
mestského zastupiteľstva, ktorým bol nájom schválený.

Konkurzný súd v napadnutom rozhodnutí uznal námietku žalovaného, podľa ktorej mestské
zastupiteľstvo nerozhodlo o schválení predmetu nájmu v rozsahu a vo vymedzení tak, ako bola
uzatvorená zmluva o nájme. Konkurzný súd prišiel k záveru, že pokiaľ mestské zastupiteľstvo žalobcu
schválilo dlhodobý prenájom pozemku žalovanému cca o výmere 6.900 m2, takéto uznesenie nespĺňa

podmienku určitosti prejavenej vôle vo vzťahu k následne prejavenému právnemu úkonu vo forme
nájomnej zmluvy. Podľa uznesenia mestského zastupiteľstva č. 449/2000 bol odsúhlasený nájom na
dobu 50 rokov v prospech žalovaného, a to časti pozemku parcelné číslo XXXXX/X o výmere 6.900 m2,
pričom podľa bodu 7. tohto uznesenia parcelné číslo a výmera budú spresnené následne spracovaným
geometrickým plánom. Konkurzný súd konštatoval, že ide o absolútnu neplatnosť celého právneho

úkonu,pretoženebolomožnéodčleniťmestskýmzastupiteľstvomprejavenúvôľuvovzťahukpozemkom
v rozsahu 6.900 m2 oproti skutočne uzavretej zmluve v rozsahu 7.390 m2, nakoľko daný investičný
zámer bolo možné realizovať len na prenajatých pozemkoch ako celku.

S týmto záverom konkurzného súdu sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd poukazuje predovšetkým

na to, že základným princípom súkromného práva, najmä jeho záväzkovej časti, do ktorej patrí aj
nájomná zmluva, je princíp zmluvnej slobody. Tomu zodpovedá prevažná dispozitívnosť právnej úpravy
záväzkovej časti v kódexoch súkromného práva. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení
zákona (v tomto prípade Občianskeho zákonníka) alebo ich môžu úplne vylúčiť, s výnimkou kogentných
ustanovení.Pokiaľuzavretázmluvaneodporujekogentnýmustanoveniama spĺňaformálnea obsahové

náležitosti, nie je dôvod aby súd ex post zmluvu spochybňoval.K schvaľovacím úkonom obce je v prvom rade je potrebné uviesť, že mestské zastupiteľstvo neschvaľuje
nájomnú zmluvu, ktorá je samostatným právnym úkonom a ktorú je oprávnený uzavrieť v zásade len
štatutárny (výkonný) orgán. Nájomná zmluva ako taká nepodlieha žiadnemu schvaľovaciemu konaniu.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Podľa § 29 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom
meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov, ak tento zákon nestanovuje inak vzťahujú sa na
hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa
§ 9 ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné

zastupiteľstvo, upravujú postup prenechávania majetku do užívania.

VZN č. 2/1993 v znení zmien a doplnkov, ktorým boli schválené zásady hospodárenia s majetkom
hlavného mesta SR Bratislava v § 9 ods. 2 vyžadujú pri nájme nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu
ako 10 rokov, vrátane každého predĺženia nad túto dobu, okrem bytov len schválenie nájmu mestským
zastupiteľstvom. Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislava schválilo nájom pre žalovaného

7. decembra 2000 na 50 rokov za podmienok stanovených v tomto uznesení.

Konkurzný súd vyslovil neplatnosť 1. nájomnej zmluvy ako celku z dôvodu jej neurčitosti, pretože nájom
bol schválený na výmeru “ cca. 6900 m2“, kým nájomná zmluva bola uzavretá na výmeru 7. 390 m2.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislava schválilo nájom „časti pozemku parc. č. XXXXXX/
X-. ostatná plocha o výmere cca. 6900 m2 žalobcovi na výstavbu objektov a služieb s tým, že parcelné
číslo a výmera pozemku budú spresnené následne spracovaným geometrickým plánom“. V prípade,
že nájomná zmluva nebude podpísaná nájomcom do 60 dní od schválenia uznesenia Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava, stráca toto uznesenia platnosť.

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislava schválilo žalovanému účelový nájom, ktorý
spočíval v tom, že dotknuté pozemky sa prenajali na výstavbu “objektov a služieb“. Vo svojom
uznesení vymedzilo približne podstatný rozsah prenajatých pozemkov z parcely č. XXXXX/X a
prejavilo vôľu - súhlas s tým, že parcelné čísla a výmera pozemku budú spresnené následne

spracovaným geometrickým plánom. Zároveň bolo týmto uznesením určené, že nájomca na vlastné
náklady zaobstará dokumentáciu pre komplexné urbanistické riešenie územia, pri spracovaní, ktorej
bude nájomca rešpektovať závery štátnej expertízy k zámerom verejných prác „Nosný systém MHD
s Severná tangenta“. Z tohto prejavu vôle Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava
nesporne vyplýva, že presnú výmeru pozemkov a novo vzniknutých parciel určí následne spracovaný

geometrický plán, pričom na uzavretie nájomnej zmluvy stanovilo pomerne krátku fixnú lehotu so
sankciou straty „platnosti“ uznesenia.

V súlade s týmto uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava uzavreli
sporové strany nájomnú zmluvu. Pokiaľ by Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislava

malo záujem vyjadriť súhlas s presnou výmerou pozemkov, mohlo podmieniť súhlas s nájmom až
po predložení geometrického plánu. Takúto podmienku Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR
Bratislava nestanovilo, naopak stanovilo fixnú lehotu na uzavretie nájomnej zmluvy po prijatí uznesenia.

Účelom schválenia nájmu mestským zastupiteľstvom je zabránenie prenájmu nehnuteľného majetku

primátorom bez vedomia a súhlasu mestského zastupiteľstva. Je výrazom delenia právomoci právnickej
osoby sui generis pri dispozíciách s majetkom. Je vecou mestského zastupiteľstva akým spôsobom a
v akom rozsahu bude vykonávať túto právomoc v jednotlivých konkrétnych prípadoch. Právny predpis
a ani zásady hospodárenia nestanovujú, že zastupiteľstvo vytvorí návrh nájomnej zmluvy resp., že
schvaľuje návrh nájomnej zmluvy.

V prípade vyslovenia súhlasu s nájmom ide predovšetkým o právnu možnosť (nemožnosť)
následného právneho úkonu. Takáto právna úprava nie je vôbec ojedinelá a existuje aj pri takých
typických súkromnoprávnych subjektoch akými sú kapitálové spoločnosti. Napr. do právomoci valného
zhromaždenia akciovej spoločnosti patrí rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku (§ 187

Obchodného zákonníka). V iných prípadoch zákonodarca pôsobí preventívne a vyžaduje, aby príslušný
orgán vopred schválil (odsúhlasil) určité konanie a na základe tohto súhlasu môže štatutárny orgán
vykonať príslušný právny úkon potrebný na toto plnenie menom právnickej osoby (napr. poskytnutie
majetku akciovej spoločnosti do užívania členovi predstavenstva, prokuristovi a iným určeným osobám- § 196a Obchodného zákonníka). V ďalších prípadoch zákonodarca explicitne vyžaduje schválenie
konkrétneho právneho úkonu, napr. schválenie návrhu zmluvy, ktorou spoločnosť nadobúda majetok
na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo jej spoločníkom za protihodnotu vo výške

najmenej 10% hodnoty základného imania (§ 59a Obchodného zákonníka).

Žalovaný platil nájomné do 30. júna 2008 a až počas tohto súdneho konania dňa 18. apríla 2013 odstúpil
od 1. nájomnej zmluvy o nájme č. E. z 1. februára 2001. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalobcovi
19. apríla 2013. V odstúpení od zmluvy žalovaný ako nájomca namietal, že mu nebol prenechaný celý

predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnutý účel. Súčasne poukazoval na to, že rozhodnutím
mestského zastupiteľstva č. 1189/2006 z 26. októbra 2006 bol schválený budúci prevod predmetu nájmu
na dohodnutý účel inej spoločnosti.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislava prejavilo
jednoznačne vôľu prenajať sporné pozemky žalovanému na dohodnutý účel. Zároveň prejavilo vôľu,

aby parcelné číslo a výmera pozemkov boli spresnené následne spracovaným geometrickým plánom.
Takýto súhlas ako prejav vôle nepovažoval odvolací súd za neurčitý, pretože zákon o majetku obcí a
ani citované zásady hospodárenia s majetkom mesta nepožadujú stanovenie absolútne presnej výmery.
Opačný výklad právnych predpisov by bol zaťažený prílišným formalizmom, ktorý nesleduje účel zákona
pri deľbe právomoci medzi štatutárnym orgánom mesta a mestským zastupiteľstvom. O požiadavke

presnej výmery pozemkov pri schvaľovacom úkone by bolo možné uvažovať nanajvýš pri prevodnej
zmluve, kedy by primátor previedol na nadobúdateľa vlastníctvo, kým v posudzovanom prípade išlo len
o nájomnú zmluvu, ktorú bolo možné vypovedať z dôvodov stanovených v zákone a v samotnej zmluve
resp., ktorá končí uplynutím doby.

Odvolací súd nevidí dôvod preto, aby ex post vstupoval do rozhodnutia Mestského zastupiteľstva
hlavného mesta SR Bratislava a do nájomnej zmluvy ako súkromnoprávneho úkonu, pre dodatočné
účelové námietky jednej zmluvnej strany vznesenej v súdnom konaní ohľadne nejasnosti a neurčitosti
právneho vzťahu, ktorý od vzniku tohto vzťahu žiadne pochybnosti nevzbudzoval a ktoré nemajú žiadne
právne opodstatnenie. Účastníci zmluvy samotnú zmluvu rešpektovali a aj plnili. Takýto spôsob obrany

žalovaného je zneužívajúcim výkonom práva.

Odvolací súd sa stotožnil so spôsobom interpretácie Ústavného súdu SR, na ktorý odkázal aj žalobca v
odvolaní. „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je

tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1
ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (I. ÚS 242/2007)“. Tento

spôsob výkladu aplikoval odvolací súd nielen na uzavreté nájomné zmluvy, ale aj na súhlas mestského
zastupiteľstva, pretože by sa inak nenaplnil cieľ sledovaný touto interpretáciou.

Na základe uvedeného odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie podľa § 220 O.s.p. ohľadne
pohľadávky č. 1. z 1. nájomnej zmluvy, pretože neboli dôvody pre jeho zrušenie a ani podmienky pre

jeho potvrdenie. tak, že určil oprávnenosť pohľadávky č. 1 z 1. nájomnej zmluvy.

Pri 2. nájomnej zmluve, z ktorej je uplatnená pohľadávka č. 2 žalovaný v odvolaní namietal rozpor
spôsobu užívania stavby s účelom, na ktorý bola stavba určená kolaudačným rozhodnutím, samotný
obsah VZN č. 14/2002 mestského zastupiteľstva a neexistenciu súhlasu mestského zastupiteľstva s

nájomnou zmluvou.

Odvolací súd konštatuje, že rozpor v skutočnom užívaní stavby oproti tomu, ktorý bol povolený v
kolaudačnom rozhodnutí žalobcovi môže mať za následok porušenie administratívnych predpisov
žalobcom ako stavebníkom, nemá však vplyv na súkromnoprávne úkony, ktoré sa týkajú nájmu stavby.

Pokiaľ žalovaný namietal, že prenájom majetku, ktorý bol prenajatý 2. nájomnou zmluvou nebol
schválený mestským zastupiteľstvom, odvolací súd na tento odvolací dôvod neprihliadol. V uznesení
č. č.k. 61 Cbi /13/2012-96 z 18. októbra 2012 bol žalovaný v bode 8 tohto uznesenia poučený o tom,že musí opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do skončenia prvého pojednávania. Opakovane boli poučený pred začatím pojednávania 22. apríla
2014, ktoré bolo odročené. V posudzovanom prípade bolo prvé pojednávanie skončené 3. júna

2013 o 12.35 hod. Žalovaný namietal nedostatok súhlasu mestského zastupiteľstva až v podaní z 8.
augusta 2013, ktoré bolo doručené konkurznému súdu faxovým podaním 9. augusta 2013 a následne
poštou 16. augusta 2013. Navyše však odvolací súd konštatuje, že argumentáciu konkurzného súdu
o platnosti 2. nájomnej zmluvy bez súhlasu mestského zastupiteľstva považuje za správnu. Schválené
citované zásady vyžadovali súhlas s nájmom len vtedy, ak trval dlhšie ako 10 rokov. 2. nájomná zmluva

bola uzatvorená na dobu neurčitú, a preto nepodliehala súhlasu mestského zastupiteľstva. Ako to
správnekonštatovalkonkurznýsúdvnapadnutomrozhodnutítentozáväzkovývzťahbolomožnéukončiť
jednostranným právnym úkonom (výpoveďou) bez uvedenia dôvodov (čl. IV bod 2 nájomnej zmluvy). Z
týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie ohľadne pohľadávok z 2. nájomnej zmluvy potvrdil.

Je len vecou mestského zastupiteľstva ako si v zásadách hospodárenia vymedzí spôsob a rozsah

výkonu svojej právomoci pokiaľ ide o nakladanie majetku obce a teda ja prípady kedy bude udeľovať
súhlas na prenájom majetku. Do tejto autonómnej právomoci orgánu samostatného, územného,
samosprávneho a územného celku (právnickej osoby) nemá súd dôvod a oprávnenie zasahovať.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie ohľadne pohľadávky č. 2. z 2. nájomnej

zmluvy potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.

Odvolací súd navyše k uplatneným pohľadávkam uvádza, že posudzovanie uplatnenej pohľadávky
z iného právneho dôvodu (bezdôvodného obohatenia) neprichádza v incidenčnom konaní do úvahy,
pretože v incidenčnej žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho čo uviedol v prihláške (§ 124 ods. 4

ZoKR).

Pokiaľideotrovykonaniaprávonaichnáhradumážalobca,ktorýbol vkonaníúspešnývcelomrozsahu.
Na výzvu odvolacieho súdu žalobca vyčíslil trovy konania vo výške 15 Eur, ktoré mu boli priznané aj v
napadnutom rozhodnutí. Trovy konania predstavujú trovy zmareného pojednávania 23. júna 2014, ktoré

bolo odročené na základe žiadosti žalovaného, pričom žalobca sa na toto pojednávanie dostavil (§ 147a
ods. 1 O.s.p.). Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti trov konania tak, že
priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 15 eur.

Zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby v plnej výške žalovaným ( žalobca je oslobodený od

platenia súdneho poplatku), je vecou rozhodovania konkurzného súdu ako súdu 1. stupňa, pričom
musí byť zachovaná aj dvojstupňovosti súdneho konania. Zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku
žalovaným nebolo predmetom odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijať pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.