Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232888
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113232888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu R. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. N.
XXX proti žalovanému ŠIBER - A. A., L. XXX, o náhradu mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.6.2014 č. k. 25Cpr/10/2013-92 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu502,37
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 31.5.213 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 30,- Eur.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi

konania existoval pracovnoprávny vzťah. Tento vzťah vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
1.9.2011. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, ako skončil pracovný pomer žalobcu u žalovaného.
Súd prvého stupňa akceptoval prejav vôle žalobcu, ktorý doručil žalovanému oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru ako snahu ukončiť pracovný pomer u žalovaného. Tento prejav vôle
sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý reagoval tým, že dňa 31.5.2013 vydal žalobcovi
potvrdenie o zamestnaní, v ktorom sa uvádza, že ku dňu 31.5.2013 bol skončený pracovný pomer
žalobcu uňho, a to v súlade s § 60 Zákonníka práce, teda dohodou. Žalobca po tom, ako mu bolo

doručené potvrdenie o zamestnaní akceptoval termín ukončenia pracovného pomeru ku dňu 31.5.2013.
Pokiaľ ide o uplatnené nároky žalobcu zdôraznil, že žalovaný potvrdil, že žalobcovi nevyplatil náhradu za
nevyčerpanúdovolenkuzarok2012.Žalovanýpôvodnetvrdiltiežto,ženevyplatilanimzduzadecember
2012,neskôruvádzal,žetátomzdabolauhradená.Vyplatenienárokovžalobcupodmieňovalzaplatením
jednomesačného platu žalobcu podľa pracovnej zmluvy z 1.9.2011 a tiež údajným nárokom na náhradu
škody, ktorý mal voči žalobcovi. Zápočty zamestnávateľa, teda žalovaného, na úkor žalobcu vyhodnotil
súd prvého stupňa ako absolútne nedôvodné a hrubom rozpore so zákonom. Čo sa týka nároku na

nevyplatenú mzdu ako to konštatoval aj inšpektorát práce, žalovaný nevedel preukázať vyplatenie
mzdy za mesiac december žalobcovi zákonným spôsobom. Príslušný doklad o prevzatí finančných
prostriedkov podpísaný žalobcom u žalovaného absentuje. Toto súd považoval za rozhodujúce pre
priznanie nároku žalobcovi. Žalovaný sa snažil preukázať vyplatenie mzdy výpoveďou svedkami B.Y.,
svojho syna, ktorý mu vedie účtovníctvo a personálny agendu a výpoveďou jeho manželky. Výpovede
týchto svedkov však súd nepovažoval za dôveryhodné vzhľadom na blízky vzťah k žalovanému. Bolo nažalovanom, aby náležite preukázal vyplatenie mzdy, toto však neurobil, preto súd prvého stupňa žalobe
ako opodstatnenej vyhovel. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok

zmenil tak, aby žaloby ako nedôvodná bola zamietnutá. V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že
žalobca 14.3.2013 ukončil svoju práceneschopnosť, mal nastúpiť následne do pracovného pomeru,
čo však neurobil. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 30.4.2013 vyzval žalobcu na plnenie ustanovení
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2011, čo však žalobca neakceptoval. Zdôrazňuje, že
náhrada škody spôsobená žalobcom je oprávnené a nespochybniteľná a nie je v rozpore s ustanovenia

pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. V dohode o skončení pracovného pomeru, ktorá bola urobená na
základe ústnej žiadosti žalobcu z dôvodu, že žalobca potrebuje k ďalšiemu zamestnaniu dohodu, resp.
potvrdenie o skončení pracovného pomeru, žalobca neuvádza, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac
december 2012. Žalovaný niekoľkokrát pred podpísaním dohody o skončení pracovnej zmluvy vyzval
žalobcu na vysporiadanie pracovnoprávnych vzťahov a povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy
žalobcu, čo žalobca neakceptoval. Žiadaná náhrada škody z titulu neplatne rozviazaného pracovného

pomeru zo strany žalobcu a spôsobenej škody tak nie je v rozpore s ustanovenia Zákonníka práce. Z
výpovede svedkyne S. A., manželky syna žalovaného, bolo zistené, že žalobcovi sa mzda za mesiac
december 2012 vyplatila, a to v dvoch splátkach po 150,- a 100,- Eur. Iba z dôvodu, že sídlo žalovaného
jeL.XXXavšetkyagendysúvsídležalovaného,nevydalsažalobcovivýdavkovýdoklad,ktorýbysvedčil
o preberaní mzdy žalobcom. Žalobca nevedel vysvetliť ani nepreukázal, že nemal vyplatenú mzdu za

mesiac december 2012 a túto skutočnosť neuviedol ani v dohode o skončení pracovného pomeru podľa
§ 60 Zákonníka práce. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu

s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

Podľa § 101 zákona č. 311/2001 Zb. v znení platnom do 31.12.2012, zamestnanec, ktorý počas
nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu
aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, príp. na jej pomernú

časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, za odpracovaný deň sa
považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované
v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 100 písm. a/ citovaného zákona, zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto
zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť.

Podľa § 118 ods. 1 - 3 citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady, vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,

príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,

ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi so zisku po zdanení.Akomzdasaposudzujeajplnenieposkytovanézamestnávateľomzamestnancovizaprácupripríležitosti
jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo
sociálneho fondu.

Podľa § 131 ods. 1 -3 citovaného zákona, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne
vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň
alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením

daňovníka na preddavku na daň a dani, vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní zrážok podľa ods. 1, môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a/ preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,

b/ sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c/ peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d/ neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov, starobného, dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e/ nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f/ náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú
zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g/ náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, príp. na ktorú mu nárok nevznikol,

h/ sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 5.

Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v ods. 1a 2, môže zamestnávateľ
vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy alebo ak povinnosť
zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, a to

na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.9.2011. V tejto súvislosti išlo o pracovný pomer
dohodnutý na dobu určitú, avšak po uplynutí dohodnutej doby zamestnávania žalobca a žalovaný
naďalej v tomto pracovnom vzťahu zotrvali, a teda pracovný pomer pokračoval aj ďalej. Súd prvého
stupňavtejtosúvislosti správnezdôraznil,žeZákonníkpráve(zákonč.311/2001Zb. vzneníneskorších
predpisov) vyžaduje pri uzatváraní pracovnej zmluvy písomnú formu, avšak nedostatok tejto písomnej

formy nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy, a to s poukazom na ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce
v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle dohody účastníkov žalobca vykonával prácu vodiča
nákladnej dopravy, strojníka kolesových rýpadiel, vykonával pomocné stavebné práce a opravu a údržbu
motorových vozidiel. Medzi účastníkmi konania napokon nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu bol
ukončený s účinnosťou k 31.5.2013.

Žalobca v tomto konaní žiadal zaplatiť nevyplatenú mzdu za prácu vykonanú v decembri 2012 (259,20
Eur), ako aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2012 v sume 243,17 Eur, čo spolu
predstavuje 502,37 Eur.V súvislosti s takto uplatneným nárokom je právne významná a podstatná výpoveď žalovaného na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 10.4.2014 (č. l. 21), v ktorej žalovaný nepochybne potvrdil,
že žalobcovi nebola vyplatená mzda za mesiac december 2012 a ani náhrada mzdy za nevyčerpanú

dovolenku za obdobie roka 2012. Nevyplatenie týchto nárokov žalobcovi žalovaný odôvodňoval tým,
že žalobca doposiaľ neuhradil škodu, ktorú mal svojmu zamestnávateľovi spôsobiť. Až v ďalšom
priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že mzda mesiac december 2012 bola žalobcovi uhradená,
a to prostredníctvom jeho syna B. A.. Výpoveď svedka B. A. v tejto súvislosti súd prvého stupňa
opodstatnene vyhodnotil ako nedôveryhodnú s poukazom na blízky príbuzenský vzťah k žalovanému,

ale aj v nadväznosti na pôvodnú výpoveď žalovaného, ktorý nepopieral nevyplatenie žiadaných nárokov
žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaný nedisponuje písomným dokladom, ktorý by preukazoval prevzatie
žiadaných finančných prostriedkov žalobcom a napokon nevyplatenie mzdy za december 2012 a
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za kalendárny rok 2012 potvrdil v oznámení o výsledku
prešetrenia podnetu aj Inšpektorát práce Prešov dňa 23.9.2013.

Vychádzajúc z danej dôkaznej situácie tak súd prvého stupňa opodstatnene rozhodol o priznaní nárokov

žalobcu, ktoré pozostávajú z nevyplatenej mzdy za december 2012 a z nevyplatenej náhrady mzdy za
nevyčerpanú dovolenku za kalendárny rok 2012.

Pokiaľ žalovaný v priebehu konania argumentoval tým, že nároky žalobcu zanikli započítaním
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu náhrady škody vyčíslenej z jeho strany rozsahom
581,67 Eur, je potrebné poukázať na ust. § 1 ods. 1, 4 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon

upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre
právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti
neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Ak všeobecné ustanovenia Zákonníka práce uvedené v prvej časti (§ 1 - 40) neustanovujú inak,

na posudzovanie pracovnoprávnych vzťahov upravených Zákonníkom práce sa delegovanie vzťahuje
vecná pôsobnosť Občianskeho zákonníka, a to pokiaľ ide o všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Zákonník práce spôsob zániku práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu v
dôsledku započítania neupravuje a pôsobnosť Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o jeho všeobecné
ustanovenia môže byť daná iba v situácii, ak všeobecné ustanovenia Zákonníka práce uvedené v prvej

časti neustanovujú inak. Pohľadávka z pracovnoprávnych vzťahov o zaplatenie mzdy tak predstavuje
pohľadávku, ktorú nemožno započítať (do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Mcdo
15/2008).

S poukazom na uvádzané dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.