Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Erik Kačmár
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/303/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218233
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113218233.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: F. A., bytom L. nad V., C. I XX/XX, zastúpený
Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Domus Petra, ul. Pod Sokolice 1/B, proti
odporcovi: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad V., ul. B. XXX/XX, tohto času na neznámom
mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Monikou Mituníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Považská Bystrica, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z tejto sumy od 17.07.2013 do zaplatenia.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 309,55 eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.07.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy odo dňa prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody do zaplatenia. V písomnom podaní zo dňa 18.08.2014 špecifikoval
deň uplatnenia úrokov z omeškania, a to od 17.07.2013 do zaplatenia. Tento návrh odôvodnil tým,
že v septembri 2010 si odporca za účelom rozbehnutia vlastnej podnikateľskej činnosti požičal od
navrhovateľa peniaze v sume 3.000 eur. Odporca svoj dlh voči navrhovateľovi písomne uznal dňa
13.02.2012zaprítomnostiadvokátaP..P.X..VtomčasesanachádzalvÚVTOSIlavaazadeňsplatnosti
uznal deň po návrate z výkonu trestu. Keďže odporca bol prepustený z výkonu trestu, dlh odporcu sa
stal splatným. Odporca odmieta dlžnú sumu uhradiť.
V priebehu konania súd na základe návrhu navrhovateľa vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa
odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, v dôsledku čoho ho súd zrušil. V ďalšom priebehu
konania sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu, resp. miesto jeho aktuálneho pobytu. Preto bola odporcovi
ustanovená opatrovníčka. Opatrovníčke odporcu bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 19.03.2015.
Opatrovníčka na doručený návrh reagovala tak, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti
podľa zákona. Právne posúdenie veci ponecháva na súd na základe vykonaných dôkazov. Z dôvodu
opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku. Túto námietku bližšie neodôvodnila skutkovými ani
právnymi okolnosťami.
Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili účastníci
konania, právny zástupca navrhovateľa, ani opatrovníčka odporcu. Na tomto pojednávaní súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: kópiou uznania dlhu a výsledkom lustrácie
ZVJS na č.l. 43. Súd nevykonal iné dokazovanie, nakoľko skutkový stav zistený po oboznámení sa suvedenými listinnými dôkazmi považuje za dostatočne zistený a umožňujúci súdu rozhodnúť o návrhu
navrhovateľa. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu
podstatný skutkový stav:
Z písomného uznania dlhu zo dňa 13.02.2012, ktoré urobil odporca za prítomnosti P.. P. X. má súd za
preukázané, že navrhovateľ požičal odporcovi v bližšie neurčený deň peňažné prostriedky v sume 3.000
eur, za účelom rozbehnutia podnikania odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi požičanú
sumu peňazí po jeho návrate z výkonu väzby, resp. z výkonu trestu. V uznaní dlhu odporca uviedol
nasledovné: „Podpísaný J. L., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom L. nad V., B. XXX, toho času Ústav
na výkon väzby Ilava uznávam dlh voči F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad V., C. I XX/XX, a to vo
výške 3.000 eur (tritisíc euro). Jedná sa o dlh za požičané peniaze, ktoré som si od menovaného požičal
za účelom rozbehnutia podnikania. Dlh vyrovnám po návrate z výkonu väzby, resp. z výkonu trestu.“
Odporca bol dňa 08.06.2012 prepustený z výkonu väzby. Pôžičku navrhovateľovi nevrátil ani čiastočne.
Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z
iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
právne posúdil vec takto:
Uznanie dlhu je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku a jeho zmyslom je zabezpečenie
splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných
náležitostí podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon
dlžníkurobilpísomnouformou,vyjadrilvňomprísľubzaplateniadlhu,uviedoldôvodzáväzku,dlhuajeho
výšku. Je potrebné uviesť, že uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Nemožno ním
teda založiť nový záväzok. Právny dôvod vzniku záväzku nemusí byť v listine obsahujúcej uznanie práva
vždy uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne odvoditeľný. Musí tu byť určitosť prejavu uznať dlh
čo dôvodu a výšky a výška daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Po posúdení obsahu listiny
označenej ako uznanie dlhu, súd konštatuje, že predmetné uznanie dlhu netrpí žiadnymi vadami, nie je
v rozpore s právnymi predpismi, a preto ide o platný právny úkon. Týmto uznaním dlhu, preto nastali
právne následky uvedené vyššie, teda vyvrátiteľná právna domnienka o existencii uznaného dlhu. Ak
bol uznaný neexistujúci dlh, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného dlhu, inak
bude nútený dlh splniť. V opačnom prípade teda, ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci
dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by
znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ
by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku
platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov.
Uznaním dlhu založená domnienka o existencii platného dlhu nebola v konaní odporcom vyvrátená.
Podľa § 133 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka,
ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd konštatuje, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje zmluvný
záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o pôžičke, teda prenechaním sumy 3.000 eur navrhovateľom
odporcovi, pričom odporca sa zaviazal vrátiť požičanú sumu navrhovateľovi bez úrokov. Dôkazom o tejto
právnej skutočnosti je vyššie uvedené uznanie dlhu zo dňa 13.02.2012.
Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci
druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju
uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním.
Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné
nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej
koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním
požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním.
Súd má za preukázané, že odporcovi vznikla v zmluvnom záväzkovom vzťahu s navrhovateľom
povinnosť vrátiť peňažnú pôžičku v deň návratu, resp. prepustenia z výkonu väzby alebo výkonu trestu
odňatia slobody. Z výsledku lustrácie v ZVJS na č.l. 43 má súd za preukázané, že odporca bol dňa
08.06.2012 prepustený z výkonu väzby. Týmto dňom sa stal dlh odporcu vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke
uzavretej s navrhovateľom splatným.
Vzhľadom k tomu, že odporca si túto zmluvnú povinnosť nesplnil riadne, pretože si ju nesplnil ani sčasti,
súd rozhodol o splnení zmluvnej povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľovi pôžičku v sume 3.000 eur.
Odporcasadostaldoomeškaniasosplnenímtohtopeňažnéhodlhudňa09.06.2012,pretožeposledným
dňom riadneho splnenia dlhu bol deň 08.06.2012. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd rozhodol aj o splnení
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania. V deň omeškania bola výška
úrokov z omeškania 9 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rešpektujúc zásadu
iudexneeatultrapetitapartium-sudcanechnejdenadnávrhystrán,vyjadrenúvustanovení§153ods.2
Občianskeho súdneho poriadku, rozhodol súd o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi
úroky z omeškania v navrhovateľom uplatnenej výške 8,75 % ročne, a to od 17.07.2013, ako navrhol
rozhodnúť navrhovateľ.Vzhľadom k námietke premlčania, ktorú vzniesla opatrovníčka odporcu (z opatrnosti), súd záverom
uvádza, že prípadné premlčanie navrhovateľom uplatneného práva posúdil, a dospel k záveru, že
pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Navrhovateľ mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu
vykonať po prvý raz v deň omeškania odporcu (deň nasledujúci po splatnosti dlhu), teda dňa 09.06.2012.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala od tohto dňa plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá
by uplynula dňa 09.06.2015. Navyše v danom prípade je potrebné aplikovať § 110 ods.1 Občianskeho
zákonníka, pretože odporca ako dlžník písomne uznal svoj dlh voči navrhovateľovi. V takom prípade
sa dlh premlčuje za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. V danom prípade za desať rokov od
13.02.2012. Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 22.07.2013 a k
dĺžke premlčacej doby v trvaní desiatich rokov, počnúc dňom 13.02.2013, súd konštatuje, že právo
navrhovateľanažalovanúsumuniejepremlčané.Pretojenámietkapremlčaniavznesenáopatrovníčkou
odporcu nedôvodná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
bol plne úspešný v konaní a uložil odporcovi povinnosť nahradiť účelné trovy konania navrhovateľa,
ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ vyčíslil už v samotnom návrhu. Po vyhlásení rozsudku si
navrhovateľ v zákonnej lehote žiadne iné trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. Účelné trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa, ktoré si uplatnil, pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to
príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 05.06.2013 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej
- návrh na začatie konania zo dňa 16.07.2013. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi
navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej
len „vyhláška“, odmena vo výške 121,17 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 3.000 eur. Ku
každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre
príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 vo výške 781
eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 257,96 eur.
Právny zástupca navrhovateľa je od 01.03.2013 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil
priznanú odmenu a náhrady podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 51,59 eur. Celková suma
odmeny spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 309,55
eur.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.
V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný nahradiť trovy konania zo
zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.