Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214367
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713214367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.9.2014 č. k. 12C/199/2013-47, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 12C/199/2013-47 návrh žalobcu zamietol. Náhradu trov konania

účastníkom nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu
Kežmarok, ktorý nerozhodol o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej 15-
dňovej lehote. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného súdu č. 233/1995 Z.z. mal súd rozhodnúť o udelení
povereniasúdnemuexekútoroviv15-dňovejlehote.Nedodržanímlehotynavydaniepovereniasúdnemu
exekútorovi mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda 3.830,81 eur a nemajetková ujma 766,17 eur.
Nároky žalobcu sa týkali dvoch exekučných konaní Okresného súdu Kežmarok proti povinnej Z. Z. a
Z. C.. Podkladom na vedenie exekúcie boli rozhodcovské rozsudky. Nevydanie rozhodnutia v zákonom

stanovenej lehote v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov sa hodnotí ako nesprávny úradný
postup, pričom nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Materiálna škoda predstavuje istinu,
ktorá už nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím súdu založeného zo zmluvného vzťahu
účastníkov (zmluvou o úvere). Nemajetková ujma je uplatnená z dôvodu, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nemajetková ujma vyjadruje 20 % z pôvodnej istiny z exekučného konania.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie nároku na

náhradu škody bola žalobcom podaná žaloba na súd. Takáto žaloba je podaná predčasne v rozpore
s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Samotné
nerozhodnutie o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote ešte neznamená dôvodnosť nároku
žalobcu na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ak pôvodný súdny exekútor mal vykonávať exekúciudo doby rozhodnutia o jeho zmene, nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna škoda. U žalobcu z tvrdených
prieťahov a nesprávneho úradného postupu nemohlo dôjsť k žiadnej materiálnej škode. Podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, 15-dňová lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na prípady, ak súd

nepoverí súdneho exekútora vydaním exekúcie. Preto nie je možné konštatovať ani prieťahy v súdnom
konaní.

Keď žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, musí preukázať výšku škody. Nepostačuje len
poukazovať na paušálne výdavky v súvislosti so správou pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že
nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote mu vznikla nemajetková ujma a túto je možné odčiniť len

poskytnutím peňažnej náhrady. Žiada preto nárok žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.

Z doložených exekučných spisov súd zistil, že Okresný súd Kežmarok vo veci sp. zn. 2Er/1200/2011
viedol exekúciu proti povinnej Z. C.. Tu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola
právoplatne zamietnutá. Obdobne vo veci sp. zn. 2Er/827/2010 bola vedená exekúcia proti povinnej
Miriam Z., kde bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a následne exekúcia
zastavená uznesením zo dňa 7.5.2012.

Žalobca v konaní doložil Znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, v ktorom mala
byť vyčíslená náhrada škody v súvislosti s tvrdenou nečinnosťou a prieťahmi v súdnom konaní.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vedenie exekúcie, tento návrh predloží spolu s exekučným
titulom súdu a požiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom podľa § 44 Exekučného

poriadku, súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Podľa tvrdenia žalobcu, súd porušil jeho práva, ak nerozhodol o vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia návrhu na vydanie poverenia. Žalobca v tejto

súvislosti vychádza zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1 zákona č.
514, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Keď samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 citovaného zákona).

Súd vo veci konštatuje, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu v
prvomradejepotrebnézistiť,akésúvýsledkyvybaveniasťažnostinaprieťahyvsúdnomkonaní.Žalobca
ale musí preukázať predpoklady vzniku náhrady škody, a to existenciu nezákonného rozhodnutia či
postupu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V konaní
nebolo preukázané, že boli prerokované nejaké sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní, či bolo vedené

disciplinárne konanie proti sudcovi. Nie je o tom vydané rozhodnutie ani predsedom súdu či Ústavným
súdom SR. Súd v tejto veci poukazuje na to, že v exekučných konaniach, pokiaľ sa týkajú spotrebiteľov,
takexekučnésúdyvsúladesozákonomč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanísúoprávnenéskúmať
rozhodcovskýrozsudok,činezaväzujeúčastníkanaplnenie,ktoréjeprávomnedovolenéaleboodporuje
dobrým mravom. Preto okresný súd zamietol návrh exekútora na vydanie poverenia, keď zistil takéto

nedostatky v titule na vedenie exekúcie.

Súd v tejto veci poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 476/2012, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní je následkom porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.Či došlo k porušeniu garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rozhoduje
Ústavný súd. Ak sa pred Ústavným súdom neviedlo konanie na porušenie práva žalobcu vo vzťahu
k prerokovanej veci, nie sú splnené predpoklady žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody či

nemajetkovej ujmy.

Súd ďalej poukazuje na to, že nedodržanie 15-dňovej lehoty pri nevydaní poverenia súdnemu
exekútorovi nepatria v prípadoch, ak poverenie nie je vydané podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z..

Žalobca nepreukázal výšku škody, kde žalobca len konštatuje hypotetický nárok na náhradu škody v
dôsledku straty tzv. legitímnych očakávaní členov spoločnosti, že nastane v zákonom stanovenom čase

predpokladaný stav, resp. že došlo k strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci. Takéto tvrdenia
nie sú doložené žiadnymi dôkazmi, nemožno takémuto nároku vyhovieť.

Keď žalobca nepreukázal ani výšku majetkovej škody či nemajetkovej ujmy, pričom žiada len paušálnu
náhradu majetkovej škody vo výške 20 % nevymoženej istiny, tak takéto nároky žalobcu nedoložené
listinnými dôkazmi, nemôžu byť podkladom na vydanie rozhodnutia. Preto súd nárok žalobcu zamietol.

Čo sa týka znaleckého posudku, tak znalecký posudok sa netýka doby, ktorá je špecifikovaná v žalobe,
preto pri tvrdenej nečinnosti nemožno vychádzať z údajov uvedených v znaleckom posudku. Naviac,
žalobca nepreukázal samotný nesprávny úradný postup. Keď žalobca nepreukázal nesprávny úradný
postup a nepreukázal ani škodu, preto súd nárok ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej

nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je
možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočností a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Súd nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vymedzil
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval
túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času,

ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Naviac, štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná

mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti či rozsahom nevybavenej súdnej
agendy. Dohovor však zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavke čl. 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že vykonal dôkaz a neoboznámil sa s obsahom Znaleckého
posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd neprerušil

konanie, aj keď dostal informáciu o tom, že žalobca podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Žaloba
žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na spätné prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a

k tomu dodáva:

Žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku toho, že v exekučných
veciach vedených na Okresnom súde Kežmarok exekučný súd nevydal poverenia súdnemu exekútorovi
v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, ako to vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný
poriadok dáva z úradnej moci súdom povinnosť skúmať žiadosť o udelenie poverenia a limituje 15-

dňovú lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu. V exekučných
veciach konania skončili zamietnutím návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi a exekučné
konaniabolizastavené.Akexekučnésúdysúoprávnenézúradnejmocipreskúmavaťžiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, tak lehota 15 dní platí len v prípadoch vyhovenia návrhu a poverenia
súdneho exekútora vykonať exekúcie. Ak súd nevyhovie žiadosti o udelenie poverenia, tak Exekučný
poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na základe rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských
zmluvách, pričom rozhodcovské doložky boli hodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a boli tak neplatné. Potom vo veci rozhodoval
neprávomocný orgán - rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Neplatné dojednanie rozhodcovskej

doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorá je mu poskytovaná § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a
tiež Smernicou Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi. Keď 15-dňová lehota nie je stanovená v prípadoch, keď súd zistí rozpor v

žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie
rozhodnutia o nevydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je porušením práva
oprávneného, a v prípadoch neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie, nie je zákonom - Exekučným
poriadkom č. 233/1995 Z.z. stanovená lehota. Žalobca sa síce domnieva, že v takýchto prípadoch by
mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu

exekútorovi. Ak takáto lehota v prípadoch zamietnutia žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného
poriadku nevyplýva, nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenia
úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514, štát totiž zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Táto podmienka nároku na náhradu škody nie je osvedčená žalobcom,

potom sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup a rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ
nárok žalobcu zamietol.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ak je takýto nesprávny
úradný postup preukázaný. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia o
neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie

neexistujúcej lehoty, ak nedošlo k porušeniu práva právnej povinnosti súdom.

Nesprávny úradný postup nemôže byť v konaní preukazovaný všeobecným súdom, pričom na určenie
nesprávneho úradného postupu musí byť príslušné rozhodnutie Ústavného súdu, resp. disciplinárne
rozhodnutiepredseduokresnéhosúduvprípadeprieťahuvsúdnomkonaní.KeďniejeÚstavnýmsúdom
konštatované porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu, potom neexistuje

ani zákonný predpoklad na prejednanie žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona
č. 514/2003 Z.z..

Ak kompetentný orgán nezistil nesprávny úradný postup, nie je možné vyvodiť zodpovednosť z
nesprávneho úradného postupu aj vo forme náhrady škody. Naviac, žalobca v konaní uplatnil právo nanáhradu škody, ktorá predstavuje istinu, ktorá už nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom konaní, resp. nemajetková ujma je vyjadrená ako 20 % z uplatnenej
istiny s príslušenstvom. Podľa okresného súdu nestačí samotné tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda

v rozsahu nemožnosti opätovne získať nárok na istinu priznanú rozhodcovskými rozsudkami, kde ani
doložený znalecký posudok nepreukázal konkrétnu výšku majetkovej škody u žalobcu v jednotlivých
uplatnených nárokoch na náhradu škody v tej-ktorej súdnej žalobe, ako aj v tomto prípade. Žalobca
nepreukázal, že v dôsledku pochybenia žalovanej a nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu
legitímnych očakávaní, k ohrozeniu podnikateľských aktivít žalobcu, straty dôvery v súdnictvo, pričom

ide o len o hypotetické úvahy žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Nebolo
preukázané, že žalobca robil ďalšie úkony, ktorými by zvrátil nepriznanie nároku z rozhodcovského
rozsudku a pokračoval vo vymáhaní pohľadávky v súdnom konaní. Ak si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody, tak sám žalobca si zapríčinil neúspech v exekučných konaniach, keď viedol exekúciu
na základe nevykonateľného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom
bez platnej rozhodcovskej doložky. Uplatnená náhrada škody vyjadruje len paušálne náklady. Škoda

je tvrdená len hypoteticky, pričom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom, zatiaľ neosvedčeným, a vznikom konkrétnej škody.

Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva žalobcu, sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré sú
pochybné. Preto nárok na náhradu nemateriálnej ujmy v peniazoch je pochybný. Odvolací súd preto
potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514. Odvolací súd konštatuje,
že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a ods. 2,
účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdom, ktorého
dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré konštatoval Ústavný súd.
Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v sporových veciach, ktoré sú

predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou
na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514 len
bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného
postupujestáleuvedenév§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.účinnéhoajpred1.1.2013.Ajtátonámietka
žalobcu nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko
o nich bolo rozhodnuté správne. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešný účastník konania má právo na
náhradutrovkonaniaprotineúspešnémuúčastníkovi.Keďžežalobcanebolúspešnývkonaní,jepovinný
nahradiť žalovanej trovy konania. Žalovaná ako úspešná účastníčka si náhradu trov konania nežiadala,
preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov konania
nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Ak žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že neprerušil konanie pre položenie prejudiciálnej otázky a vedie
sa konanie o sťažnosti na Ústavnom súde, tak v spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie

konania, resp. upozornenie na podanie ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu. Preto okresný súd nemohol
o takomto nároku žalobcu rozhodovať. Preto ani odvolací súd nevidí dôvod na prerušenie konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.