Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Zita Nagypálová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207326
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312207326.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľky B.
M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX/X, XXX XX N., proti odporcovi Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.
XX, XXX XX A., adresa pre doručovanie: V. XX, XXX XX A., v konaní o určenie výživného na manželku
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/289/2012-806 z 13. 11. 2014,
takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v poradí druhým rozsudkom opätovne zamietol návrh navrhovateľky
na určenie výživného na manželku proti odporcovi. Okresný súd konštatoval,
že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo 21. 06. 2008. Na návrh odporcu
sa na Okresnom súde Brezno vedie konanie o rozvod manželstva s navrhovateľkou a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k ich synovi V. M.,
nar. XX. XX. XXXX, ktoré ku dňu svojho rozhodnutia 13. 11. 2014 nepovažoval za právoplatne
skončené. Prvý rozsudok okresného súdu č. k. 8P/289/2012-219 zo dňa 23. 07. 2013 zrušil na odvolanie
navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17CoP/55/2013-324 zo dňa 24. 09. 2013.
V zmysle záverov tohto rozhodnutia doplnil okresný súd dokazovanie výsluchom účastníkov znaleckými
posudkami, vykonal dôkaz súvisiacimi konaniami týkajúcich sa navrhovateľky, odporcu a ich maloletého
syna V. a účastníkmi predkladanými listinnými dôkazmi a zistil, že účastníci konania sú v rozvodovom
konaní.
Po uzavretí manželstva bývali účastníci určitý čas v A., následne u rodičov navrhovateľky a dňa 27. 04.
2010 si kúpili dom v W.. V tom čase
bola navrhovateľka ešte zamestnaná, ale už v októbri 2011 sa u nej prejavovali psychické problémy, pre
ktoré sa ambulantne liečila u psychiatričky v NsP Brezno, n. o. u MUDr. Snárskej. V období od 04. 11.
2011 do 13. 01. 2012 sa ústavne liečila vo Veľkom Záluží
zo závislosti na alkohole. Už 22. 01. 2012 volal odporca k navrhovateľke záchrannú službu pre
suicidálny pokus. Z Fakultnej nemocnice Trenčín, kde bola navrhovateľka hospitalizovaná po intoxikáciialkoholom a liekmi v suicidálnom úmysle, bola 17. 04. 2012 navrhovateľka prevzatá na psychiatrické
oddelenie Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Hospitalizácia trvala do 11. 07.
2012. Na psychiatrickom oddelení nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici bola navrhovateľka
hospitalizovaná aj v období od 18. 03. 2013 do 19. 04. 2013.
V prepúšťacej správe po hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie v období od 04. 11. 2011
do 13. 01. 2012 je uvedené, že navrhovateľka sa začala u psychiatra liečiť už ako dvadsaťročná, kedy
jej diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu a podľa udania navrhovateľky problémy v manželstve
riešila alkoholom, spôsobom, ktorý sama označila za neúnosný. Diagnóza bipolárna afektívna porucha
a symptomatický abúzus alkoholu sa uvádza aj v prepúšťacej správe z hospitalizácie na psychiatrickom
oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici z obdobia
od 17. 04. 2012 do 11. 07. 2012. Rovnaké ochorenia u navrhovateľky uvádzali vo svojich posudkoch
aj znalci psychiater MUDr. Marek Zelman vo svojom posudku doručenom okresnému súdu dňa 13. 12.
2012 a psychológ Mgr. František Nociar v posudku doručenom Okresnému súdu Brezno dňa 28. 01.
2013. Rozvinutú závislosť na alkohole u navrhovateľky konštatovala aj znalkyňa psychiatrička MUDr.
Mária Martinove, PhD. v posudku č. 33/2013 doručenom Okresnému súdu Brezno dňa 02. 09. 2013.
S obsahom týchto znaleckých posudkov a otázkou, či je požívanie alkoholu navrhovateľkou prejavom
bipolárnej afektívnej poruchy alebo ide o závislosť na alkohole v pravom slova zmysle, ktorá aj pre
znalcov
bola vysoko odborná, sa okresný súd vyporiadal tak, že požívanie alkoholu navrhovateľkou
je obrazom rozvinutej závislosti na alkohole, ako to zistila znalkyňa MUDr. Martinove.
Tento záver podľa názoru okresného súdu odôvodňujú lekárske správy z Psychiatrickej nemocnice vo
Veľkom Záluží, kde bola 04. 11. 2011 navrhovateľka prijatá s diagnózou syndróm závislosti od alkoholu,
pri prijatí javila známky závislosti, mala abstinenčné príznaky. Laboratórne testy potvrdili ,,poctivo
prepitú pečeň“. Aj ošetrujúca lekárka navrhovateľky MUDr. Šajgalíková predpisovala navrhovateľke liek
Campral,
ktorý sa predpisuje výlučne na liečbu závislosti na alkohole. Nadmerné požívanie alkoholu potvrdila
sama navrhovateľka aj v návrhu na rozvod manželstva doručenom Okresnému súdu Brezno dňa 14.
02. 2012, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 8P/85/2012.
K majetkovým pomerom účastníkov okresný súd uviedol, že hospodárili ako manželia spolu len do
novembra 2011, kým navrhovateľka nenastúpila na ústavnú liečbu vo Veľkom Záluží. Po návrate z
liečenia z Veľkého Zálužia už účastníci spoločnú domácnosť neobnovili. Navrhovateľka striedavo bývala
u svojich rodičov alebo v prenajatom byte v Brezne, odporca býval určitý čas v penzióne P. v V. pod V.,
následne v rôznych prenajatých bytoch. Rodinný dom, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi účastníci
boli, bol v júli 2014 exekútorom vydražený. Za trvania manželstva účastníkov vznikli viaceré dlhy, ktoré
splácala aj navrhovateľka, ale všetky vyrovnané neboli. Žiaden z účastníkov nie je držiteľom
ani vlastníkom motorového vozidla.
Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletému V. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol
uznesením Okresného súdu Brezno zo dňa 30. 01. 2012
sp. zn. 8B/48/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
18. 04. 2015 sp. zn. 13Co/29/2012 odovzdaný dočasne do starostlivosti odporcu,
ale navrhovateľke vyživovacia povinnosť týmto rozhodnutím určená nebola. V rokoch 2010 a 2011 bola
navrhovateľka zamestnaná v penzióne P., v V. pod V.. Dňom
02. 02. 2011 vzniklo navrhovateľke na základe živnostenského oprávnenia, oprávnenie podnikať v
ubytovacích službách, v ubytovacích zariadeniach spolu s prevádzkovaním pohostinských činností
v týchto zariadeniach a v predmete kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Zánik oprávnenia podľa výpisu zo
živnostenského registra je datovaný dňom 01. 02. 2012. V období od 28. 01. 2012 do 31. 03. 2012 bolanavrhovateľka zamestnaná v spoločnosti Tatry mountain resorts. Navrhovateľka bola od 03. 04. 2012
práceneschopná. V období od 03. 04. 2012 do 03. 04. 2013 poberala nemocenské dávky v rozmedzí od
161,80 € do 179,10 €. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica v odbornom posudku o invalidite
navrhovateľky zo 17. 10. 2013 uviedla mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú
činnosť údajom 45%. Invalidita navrhovateľky vznikla dňom 02. 04. 2013 v dôsledku choroby dg.: F
31.4. Navrhovateľka podľa tohto posudku môže vykonávať prácu v chránenej dielni, môže byť zaradená
na práce okrem nadmernej psychickej a fyzickej námahy a prác na úkol a hmotnej zodpovednosti a
nočných zmien. Rozhodnutím zo dňa
31.10.2013priznalaSociálnapoisťovňa,ústredieBratislavanavrhovateľkeinvalidnýdôchodokvovýške
152,40 € mesačne s účinnosťou od 02. 04. 2013, ktorý sa už navýšil
na 156,90 € mesačne. V období od 24. 09. 2014 do 30. 11. 2014 sa na základe dohody o vykonaní práce
s dohodnutou hodinovou odmenou 2,05 € navrhovateľka zamestnala
vo wellnes centre, s prísľubom pracovného pomeru na dobu neurčitú so skráteným pracovným úväzkom
od 01. 12. 2014. Navrhovateľka nemá okrem bežných ľudských nijaké špeciálne potreby s výnimkou
výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V priebehu konania o manželské výživné bola navrhovateľka prijatá
na externé vysokoškolské štúdium,
ktoré si platí. V akademickom roku 2013/2014 aj v akademickom roku 2014/2015 vynaložila
navrhovateľka na štúdium po 700 €.
Odporca od roku 2011 žije v spoločnej domácnosti s J.. Q. A. a maloletým V. M.. Okrem maloletého
V. má odporca ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k maloletému V. T., nar. XX. XX. XXXX, určenú
rozhodnutím súdu na 100 € mesačne a k maloletému V. V., nar. XX. XX. XXXX,
na ktorého bolo rozsudkom Okresného súdu Malacky z dňa 03. 02. 2009 určené výživné sumou 66 €
mesačne s prebiehajúcim konaním o zvýšenie výživného na Okresnom súde Piešťany na 80 € mesačne.
Živnostenským oprávnením od roku 2004 disponuje aj odporca. Pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.
08. 2013 do 31. 07. 2014 mal odporca dojednanú so spoločnosťou ISTROCHEM Reality a. s., Bratislava,
ktorá ale bola ukončená už v skúšobnej dobe dňa 17. 09. 2013. Po skončení tohto pracovnoprávneho
vzťahu odporca vykonával príležitostné práce so zárobkom okolo 1.000 € mesačne. Od 04. 04. 2014 má
uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou MARŠEI-RF, s. r. o., Brezno na dobu neurčitú a pracuje
ako vodič taxislužby s dohodnutým zárobkom, 2,33 € za hodinu. V spoločnej domácnosti s odporcom
býva jeho priateľka J.. Q. A..
Maloletý syn účastníkov V. M. navštevuje materskú škôlku. Okresný súd Brezno v konaní sp. zn.
8P/48/2012 uložil navrhovateľke prispievať na výživu maloletého V. výživné v zákonom stanovenom
minimálnom rozsahu.
Tieto skutkové zistenia okresný súd vyhodnotil v zmysle podmienok ustanovených
§ 71 ods. 1 a § 75 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a dospel
k názoru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka nepreukázala, že by sa v
niektorej oblasti, podľa ktorej sa posudzuje jej životná úroveň obmedzovala, alebo že by v dôsledku
oddeleného hospodárenia s odporcom vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Príčinou poklesu príjmu na
strane navrhovateľky je jej zdravotný stav, zapríčinený nadmerným požívaním alkoholických nápojov a
opakované samovražedné pokusy. Práve v dôsledku týchto skutočností bola navrhovateľka dlhodobo
práceneschopná a neskôr uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45%. Keby aj požívanie alkoholu navrhovateľkou bolo prejavom choroby bipolárna afektívna
porucha, zodpovednosť za tento stav nesie navrhovateľka tým, že po zistení
tejtodiagnózyvdvadsiatichrokochjejvekuodmietalaliečbu.Jejproblémysalkoholomviedliajkrozpadu
manželstva. Odporca nadviazal známosť s inou ženou pre alkoholizmus navrhovateľky. Porovnaním
spôsobu života, príjmov a výdavkov navrhovateľky a odporcu súd zistil, že spôsob života navrhovateľky
je menej zodpovedný, než odporcov. Navrhovateľka nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami,
kupuje veci, ktoré nie sú nevyhnutné, dokonca súdu preukazovala výdavky na alkohol, maloletého V.
prihlásila do drahej súkromnej materskej škôlky, prenajala si byt, v ktorom sa nezdržuje a platí si externé
vysokoškolské štúdium. Výdavky odporcu na podnikanie a súkromné účely nebolo možné oddeliť.Životná úroveň navrhovateľky a odporcu je rovnaká, preto vyživovacia povinnosť odporcu podľa § 71
ods. 1 zákona o rodine voči navrhovateľke nevznikla. Keby aj vznikla, jeho priznanie by vzhľadom na
zistenia súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľke uložil súd povinnosť zaplatiť štátu trovy, ktoré namiesto účastníkov vynaložil. Úspešný
odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Rozsudok okresného súdu napadla odvolaním navrhovateľka. Okresnému súdu vytýkala, že na základe
rozsiahleho dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým aj k nesprávnemu právnemu
záveru. Okresný súd rozdielne v napadnutom rozsudku a v rozsudku o rozvode manželstva č. k.
8P/52/2012-252 zo 06. 03. 2014 konštatuje príčiny rozvratu vzťahov medzi účastníkmi vedúce k rozvodu
manželstva. Pri posudzovaní aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky a podmienok pre priznanie
výživného
na manželku vychádzal okresný súd z neobjektívneho a spochybneného znaleckého posudku MUDr.
Martinove, PhD. a nevzal do úvahy jediný objektívny a správny znalecký posudok psychiatra MUDr.
Zelmana, ktorý potvrdil, že navrhovateľka nie je závislá na alkohole,
ale trpí na bipolárnu afektívnu poruchu. Práve v dôsledku tejto diagnózy bol navrhovateľke rozhodnutím
Sociálnej poisťovne z 31. 10. 2013 priznaný invalidný dôchodok. Záver okresného súdu, že za aktuálny
osobný stav si môže navrhovateľka sama pre svoju závislosť na alkohole, suicidálne úmysly, resp.
dlhoročné neliečenie bipolárnej afektívnej poruchy
nie je správny. Jednostranné posúdenie príčin práceneschopnosti navrhovateľky vytkol okresnému súdu
Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení z 24. 09. 2013
sp. zn. 17CoP/55/2013, napriek tom sa prvostupňový súd opätovne zameral
len na vyzdvihovanie alkoholickej závislosti navrhovateľky a neujasnil si dôvody,
pre ktoré si odporca voči navrhovateľke neplnil vyživovaciu povinnosť. Okresný súd navrhovateľku
označil za osobu nezodpovednejšiu v hospodárení s finančnými prostriedkami v porovnaní s odporcom.
Navrhovateľka zastáva názor, že dlhy, ktoré jej vznikli, splácať musí. Výdavky na štúdium nie je možné
hodnotiť ako neúčelné. Vďaka štúdiu na vysokej škole získa navrhovateľka kvalifikáciu na vykonávanie
práce tlmočníka/prekladateľa,
teda profesiu, ktorú bude môcť vykonávať napriek svojmu zdravotnému hendikepu
a popri starostlivosti o maloletého. Povrchný je výrok súdu o potenciálnej schopnosti navrhovateľky nájsť
si primeranú prácu, ak bola schopná pripravovať sa na prijímacie skúšky na vysokoškolské štúdium. Ide
o dve neporovnateľné veci. Prijímacie skúšky skladala z anglického jazyka, ktorý výborne ovláda a za
nedostatok pracovných príležitostí v breznianskom, resp. banskobystrickom okrese, kde je ťažké nájsť
si prácu aj zdravému človeku, navrhovateľka nemôže. Práve vďake trvalej snahe si našla navrhovateľka
prácu v chránenej dielni. Výdavky navrhovateľky na podnájom bytu hodnotí súd ako zarážajúce a
účelové a nerovnako pristupuje k výdavkom vynakladaným na nájom bytu odporcom, ktorý v skutočnosti
tento byt neužíva a aktuálne miesto jeho trvalého pobytu
je na adrese trvalého bydliska jeho milenky J.. Q. A.. I keď krajský súd
už v zrušujúcom uznesení ocenil, že sa navrhovateľka podieľa na výchove maloletého V. a snaží sa mu
vytvoriť priaznivé rodinné prostredie, okresný súd v napadnutom rozsudku opäť vytýka navrhovateľke,
že kupuje veci pre maloletého syna napriek tomu,
že je tento predbežným opatrením zverený do osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľka chcela byť
pripravená na styk s maloletým V., s ktorým sa mohla stretávať
len podľa ľubovôle odporcu. Porovnaním príjmov navrhovateľky a odporcu v uznesení o zrušení
skoršieho rozsudku okresného súdu dospel krajský súd k názoru, že životná úroveň navrhovateľky aodporcu objektívne nemôže byť rovnaká. Navrhovateľka predložila súdu všetky doklady preukazujúce
jej náklady na živobytie. Okresný súd netrval na tom,
aby rovnakým spôsobom postupoval aj odporca. Nie je potom správny záver okresného súdu, že
navrhovateľka nepreukázala rozdiel životnej úrovni účastníkov v dôsledku oddeleného hospodárenia
s odporcom. Súd prvého stupňa nezohľadnil, že náklady na živobytie navrhovateľky zabezpečovali jej
rodičia, keď navrhovateľka dlhodobo nebola schopná
zo zdravotných dôvodov vlastnými silami si zabezpečiť príjmy na pokrytie nákladov
naživobytie.Matkanavrhovateľkytýmnahrádzapovinnosťodporcu.Súdniejespravodlivý,aknetrvalna
preukázaní výdavkov zo strany odporcu a výdavky navrhovateľky následne preveroval u inštitúcií, ktoré
doklady o výdavkoch vyhotovili. Súd kritizuje neúčelnosť nákladov navrhovateľky, ale nepozná štruktúru
výdavkov odporcu na domácnosť, napriek tomu nedôveryhodne konštatuje, že rozdiel v životnej úrovni
účastníkov nezistil. Okresný súd niekoľkokrát v rozsudku zopakoval, že navrhovateľka preukazovala
výdavky aj na nákup alkoholu. Takýto úmysel navrhovateľka nemala. Na bločkoch o nákupe vyčiernila
položky, ktoré v rámci svojich výdavkoch neuplatňuje. Bločky boli za nákupy celej jej rodiny, najčastejšie
hradené matkou Q. A.. Nakúpený alkohol bol použitý pri rodinných oslavách.
Rozhodnutie okresného súdu nie je spravodlivé. Je obhajobou nezodpovedného a nemorálneho
správaniasaodporcunekritickýmpreberanímjehotvrdeníbezdôkazov.Nepôsobívýchovne,alenaopak
vyvoláva stav právnej neistoty. Centrum právnej pomoci posúdilo ekonomickú situáciu navrhovateľky
a dospelo k záveru, že sa nachádza v stave materiálnej núdze a spĺňa podmienky pre bezplatné
poskytnutie právnej pomoci. Táto závažná skutočnosť je v úplnom rozpore s rozhodnutím súdu. Keďže
navrhovateľka je vydatá, nemá nárok na poberanie dávok a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.
Navrhovateľka nemá žiadne prostriedky a žije iba vďaka nezištnej pomoci svojich rodičov.
Na pokyn odvolacieho súdu zisťoval okresný súd príčiny zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky, ale
so znaleckými posudkami sa vyporiadal tak, že robil zmätok, nezrozumiteľné a v skutočnosti neefektívne
procesné úkony. Žiadala, aby o návrhu
na výživné rozhodol sám odvolací súd.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na výdavky navrhovateľky v rokoch 2012 a
2014 v rozmedzí od 582,92 € do 1.124 € s komentárom, že na osobu,
ktorá poberá invalidný dôchodok 156,90 € mesačne a príjem na základe dohody o vykonaní práce zo
salónu Z. v Banskej Bystrici, sa má navrhovateľka v porovnaní s invalidnými dôchodcami veľmi dobre.
Rozhodnutie okresného súdu označil za vecne správne a navrhol
ho potvrdiť.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade
s § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd posudzuje vec v dôsledku odvolania navrhovateľky opakovane. Už v uznesení z 24.
09. 2013 sp. zn. 17CoP/55/2013 odvolací súd upozornil, že výživné od manžela ako povinnej osoby
vzniká druhému manželovi ako oprávnenej osobe za podmienok, že oprávnená osoba nie je schopná
si vlastnými silami zabezpečiť také príjmy, aby pokryla svoje náklady na živobytie a životná úroveň
druhého manžela ako povinnej osoby je vyššia a že pre správne rozhodnutie o návrhu navrhovateľky je
potrebnézisťovaťokremprávnejexistenciemanželstvamedziúčastníkmidôvodaspôsobsamostatného
hospodárenia manželov, ich životnú úroveň a že návrh je potrebné posúdiť aj z hľadiska dobrých
mravov. Na základe skutkových zistení prvostupňového súdu ku dňu jeho rozhodnutia rozsudkom
č. k. 8P/289/2012-219 z 23. 07. 2013, že odporca od roku 2011 nežije s manželkou v spoločnej
domácnosti, ale udržiava intímny vzťah s inou ženou, s ktorou žije a vedie jednu domácnosť a
voči navrhovateľke ako manželke si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, porovnanímpríjmov účastníkov v rozhodnom období konštatoval, že záver okresného súdu o rovnakej životnej
úrovni oboch manželov je predčasný a preto nesprávny. Okresnému súdu odvolací súd vytkol, že
správanie sa účastníkov nevyhodnotil z hľadiska ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine a že sa
nezaoberal dôvodom poklesu životnej úrovne navrhovateľky, príčinami jej zlého zdravotného stavu,
keď len jednostranne zdôraznil závislosť navrhovateľky na alkohole a z toho plynúcu jej dlhodobú
práceneschopnosť a neschopnosť zodpovedne nakladať s finančnými prostriedkami. Odvolací súd
upozornil, že z listín doložených navrhovateľkou sa javí, že nadmerná konzumácia alkoholu bola
sprievodným znakom psychického ochorenia navrhovateľky a jej negatívne správanie nebolo výsledkom
chorobnej alkoholovej závislosti, ktorú by si navrhovateľka sama privodila. Práve z dôvodu potreby
zistenia príčin oddeleného hospodárenia účastníkov a ukončenia ich spolužitia uložil odvolací súd
okresnému súdu zisťovať príčiny rozvratu manželstva účastníkov, vytvorenia novej rodiny odporcom a
vyporiadať sa s obsahom znaleckých posudkov, na ktoré poukazovala navrhovateľka v odvolaní proti
skoršiemu rozsudku okresného súdu. Odvolací súd zdôraznil potrebu posúdiť návrh navrhovateľky aj
z hľadiska dobrých mravov.
Okresný súd opätovne zamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku v podstate
z rovnakých dôvodov, ku ktorým dospel už v rozsudku z 23. 07. 2013. Siahodlhý až neprehľadný
rozsudok okresného súdu je výsledkom súčasne prebiehajúceho konania o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému V. M. v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 8P/48/2012
a konania o rozvod manželstva pod sp. zn. 8P/52/2012, ktoré prejednáva tá istá sudkyňa a vo
všetkých troch konaniach sa prelínajú skutkové zistenia rozhodné pre tú ktorú vec a opakujú (kopírujú)
sa aj dôvody, ktoré viedli okresný súd k záverom vysloveným v napadnutom rozsudku a v ďalších
dvoch rozhodnutiach pod sp. zn. 8P/48/2012 a 8P/52/2012, ktoré aktuálne prejednáva Krajský súd
v Banskej Bystrici. Rovnakým spôsobom je napísané aj odvolanie navrhovateľky proti rozsudku č. k.
8P/289/2012-806, v ktorom okresnému súdu vytýka nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
záveryajvoveciachoúpravuvýkonurodičovskýchprávkmaloletémuV.avkonaníorozvodmanželstva.
Podstatou rozhodnutia okresného súdu je záver, že napriek oddelenému spolužitiu s odporcom životná
úroveň navrhovateľky nepoklesla, pretože si dokáže hradiť náklady na svoje živobytie, dokonca aj také,
ktoré nie sú nevyhnutné, že navrhovateľka má vlastný potenciál nájsť si primeranú prácu a pokiaľ
v období práceneschopnosti nebola zabezpečená adekvátnym príjmom, stalo sa tak jej zavinením,
pretože práceneschopnosť bola dôsledkom jej závislosti na alkohole alebo dôsledkom neochoty liečiť
sa na bipolárnu afektívnu poruchu diagnostikovanú u navrhovateľky v 20. roku jej života. Priznanie
výživného od odporcu za takéhoto stavu by bolo podľa názoru okresného súdu v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhovateľka oponuje súdu s tým, že z opakovaných znaleckých posudkov týkajúcich sa jej
zdravotného stavu nemohol okresný súd vyvodiť záver o jej závislosti na alkohole. Potom neobstojí
ani tvrdenie, že za pokles životnej úrovne počas obdobia práceneschopnosti si môže navrhovateľka
sama a vyčíta okresnému súdu, že nielen že neodsúdil nemorálne správanie sa odporcu, ktorý počas
manželstva nadviazal známosť s inou ženou, ale svojím rozhodnutím, ktorým zamietol návrh na určenie
výživného pre manželku, obhajuje nezodpovedné a nemorálne správanie sa odporcu.
Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi upravuje Zákon o rodine v § 71 ods. 1, 2 tak, že manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Kritériá, z akých súd
pri určení výživného vychádza, upravuje § 75 Zákona o rodine, ktorý ukladá súdu prihliadnuť na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a to
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu,prípadneberienasebaneprimeranémajetkovériziká.Zákonorodinezdôrazňuje,ževýživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, len ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi patrí k významným povinnostiam manželov. Vo fungujúcom
manželstve je táto povinnosť plnená automaticky, dobrovoľne a preto je potrebné vždy zisťovať, z akého
dôvodu si prestal niektorý z manželov dobrovoľne zákonnú povinnosť plniť. Okresný súd výsluchom
odporcu zisťoval, prečo ukončil spolužitie s navrhovateľkou a nadviazal intímnu známosť s inou ženou za
trvania manželstva. Odporca na túto otázku podľa názoru odvolacieho súdu podal prijateľné vysvetlenie.Na pojednávaní dňa 30. 09. 2014 uviedol, že o rozvode manželstva s navrhovateľkou začal uvažovať po
tom, keď navrhovateľka začala nad mieru požívať alkoholické nápoje. K tomuto kroku nechcel pristúpiť
hneď, ale až po absolvovaní protialkoholického liečenia navrhovateľkou. S navrhovateľkou už nemohol
ďalej žiť po tom, ako sa mu zhnusila kvôli alkoholu. Vzťah s inou ženou nadviazal až v septembri 2011,
ale navrhovateľka pila už v roku 2010. Na otázku, z akého dôvodu si prestal plniť vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke, odporca súdu odpovedal, že navrhovateľka je podľa neho schopná zamestnať sa
a postarať o seba, keď tvrdí, že je v poriadku.
Skutočnosť, že navrhovateľka požívala vo zvýšenej miere alkoholické nápoje už v roku 2011, je
preukázaná lekárskymi správami z Psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží a Nemocnice s poliklinikou
F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. V tom čase ani účastníci ani lekári a zariadenia, v ktorých
bola navrhovateľka hospitalizovaná nevedeli, že nadmerné požívanie alkoholu navrhovateľkou môže
byť dôsledkom alebo sprievodným javom iného ochorenia označovaného ako bipolárna afektívna
porucha. Za situácie, keď odporca vnímal iba alkoholizmus navrhovateľky, opakované hospitalizácie
navrhovateľky pre nadmerné požívanie alkoholu a samovražedné pokusy a praktický zánik spoločnej
domácnosti pre tieto problémy výlučne na strane navrhovateľky, nie je možné odporcovi vyčítať, že už
nechcel s navrhovateľkou ďalej žiť a hľadal lásku a šťastie v spoločnosti inej ženy. Keďže účastníci
pracovali na jednom pracovisku v penzióne P. v V. pod V. odporca musel mať vedomosť aj o problémoch
navrhovateľky so spoločnosťou B. C., s. r. o., so sídlom N. D., ktorá v roku 2011 navrhovateľku
zamestnávala na pracovnej pozícii recepčná v penzióne P. v obci V. pod V., aj o okamžitom zrušení
pracovného pomeru v júni 2011 pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Nadmerné
požívanie alkoholu a hrubé porušovanie pracovnej disciplíny u zamestnávateľa v roku 2011 oprávnene u
odporcu vyvolali neochotu plniť si vyživovaciu povinnosť voči manželke - navrhovateľke a stratu záujmu
o ďalší spoločný život s navrhovateľkou. Neodsúdenie odporcu okresným (aj odvolacím) súdom za tento
postoj k manželským povinnostiam neznamená schvaľovanie a podporu jeho konania, iba pochopenie
pohnútok odporcu na základe objektívne zistiteľných skutočností.
Správami ústavných zariadení o dĺžke a dôvodu hospitalizácie navrhovateľky o výške vyplácaných
nemocenských dávok a navrhovateľkiných tvrdení o jej neschopnosti uhrádzať svoje výdavky v čase
rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 17CoP/55/2013 sa javilo, že
navrhovateľka je skutočne odkázaná výživou na odporcu, ale dôkazy vykonané prvostupňovým súdom
po zrušení a vrátení veci odôvodňujú záver okresného súdu, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu
sa výraznejším spôsobom v rozhodnom období nelíšila. Za rozhodné obdobie je potrebné považovať
dátum začatia súdneho konania pod sp. zn. 8P/289/2012, ktorým sa domáha navrhovateľka určenia
výživného na manželku od odporcu (dňa 27. 08. 2012) do právoplatnosti konania o rozvode manželstva
vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 8P/52/2012. Okresný súd i navrhovateľka nesprávne
uvádzajú, že rozvodové konanie nie je doteraz ukončené. Spis 8P/52/2012 sa nachádza na Krajskom
súde v Banskej Bystrici a pod sp. zn. 14CoP/34/2014 sa prejednáva len s rozvodom manželstva
zo zákona spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému V. M., keďže
navrhovateľka odvolanie proti prvému výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/52/2012 zo
06. 03. 2014 nepodala a teda rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 22. 03. 2014.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine by mohol navrhovateľke vzniknúť nárok na výživné na manželku len
za obdobie od 27. 08. 2012 do 22. 03. 2014. Zánikom manželstva zaniká aj nárok na výživné medzi
manželmi v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine.
Pracovný pomer navrhovateľky u spoločnosti B. C., s. r. o., N. D. zanikol v dôsledku okamžitého
zrušenia pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny v lete roku 2011. Od 04. 11. 2011
do 13. 01. 2012 bola navrhovateľka v Psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží na protialkoholickom
liečení. Dňa 22. 01. 2012 po intoxikácii alkoholom a liekmi v siucidálnom úmysle je navrhovateľka
hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, hospitalizácia pokračuje vo Fakultnej nemocnici s
poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica v období od 17. 04. 2012 do 11. 07. 2012. Od 03. 04. 2012
do 02. 04. 2013 je navrhovateľka zabezpečená nemocenskými dávkami a od 02. 04. 2013 čiastočným
invalidným dôchodkom, ku ktorému od 24. 09. 2014 pristupuje príjem z dohody o vykonaní práce. V
čase začatia súdneho konania 8P/289/2012 ku dňu 27. 08. 2012 je teda navrhovateľka práceneschopná
s nemocenskými dávkami, po ukončení podporného obdobia zabezpečená čiastočným invalidným
dôchodkom, ktorý je navrhovateľke vyplácaný aj ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva 22. 03. 2014.Navrhovateľka tvrdí, že mala príjem iba z nemocenských dávok a čiastočného invalidného dôchodku, ale
ňou predkladané doklady o nákupoch a uvádzané výdaje na štúdium, spoločné dieťa a vlastné živobytie
nesvedčia o strádaní navrhovateľky a neschopnosti hradiť si náklady na svoje živobytie. Pri posudzovaní
životnej úrovne oprávnenej alebo povinnej osoby pre účely určenia výživného nie je možné prihliadať iba
na fakticky dosahované príjmy, ale je potrebné prihliadnuť aj na iné požitky získané výživou oprávnenej
alebo povinnej osoby, napr. aj na finančné prostriedky, ktoré ten ktorý posudzovaný subjekt obdrží od
svojich rodičov, pretože takto získané finančné prostriedky navyšujú fakticky životnú úroveň, majetkové
pomery a možnosti posudzovanej osoby (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
4239/2012 z 10. 06. 2013). Ak bola navrhovateľka aj za finančnej pomoci svojich rodičov - aktuálne
len matky po úmrtí otca schopná uspokojovať svoje životné potreby, robiť si nákupy podľa vlastného
uváženia, platiť si vysokoškolské štúdium a v konaní nebolo preukázané, že by odporca dosahoval
vyššiu životnú úroveň než navrhovateľka, dospel okresný súd k správnemu záveru, že nárok na výživné
na manželku navrhovateľke nevznikol z dôvodu, že životná úroveň oboch manželov je rovnaká. Práve
dokladmi o vynaložených výdavkoch navrhovateľka preukázala, že jej možnosti nie sú obmedzené na
nákup absolútne základných potravín alebo oblečenia. Záver Centra právnej pomoci o hmotnej núdzi
navrhovateľky nie je pre súd smerodajný ani záväzný, keďže Centrum právnej pomoci zrejme prihliadlo
len na navrhovateľkou poukazované príjmy a nie na celkovú majetkovú situáciu, ktorú musí súd pri
určení výživného zohľadniť. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že ak je navrhovateľka
schopná študovať na vysokej škole, má navrhovateľka rovnaký potenciál ako odporca ovplyvniť svoju
životnú úroveň a to aj pri znížení pracovnej schopnosti, ktorá je kompenzovaná čiastočným invalidným
dôchodkom. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi za tejto skutkovej situácie odporcovi ukladať povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky. Výživným od manžela nie je možné kompenzovať ani nedostatok
príležitostí na trhu práce.
Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľky, že pre záver, či je u navrhovateľky rozvinutá závislosť
na alkohole alebo je požívanie alkoholických nápojov navrhovateľkou prejavom bipolárnej afektívnej
poruchy, nemal okresný súd dostatok odborných vedomostí. Znalci ustanovení súdom v konaniach o
úprave výkonu rodičovských práv sa k odpovedi na túto otázku rozchádzali. Ak ale nebol preukázaný
základnárokunamanželskévýživnézdôvodu rovnakejživotnejúrovneobochmanželov,niejeodpoveď
na túto otázku pre správne rozhodnutie vo veci v tomto štádiu konania smerodajná. Keď preukázateľné
a zistiteľné príjmy odporcu nenasvedčujú o jeho vyššom životnom štandarde, nebolo potrebné žiadať
od odporcu, aby preukázal, ktoré z výdavkov na domácnosť, seba a maloleté dieťa zahrnul do výdavkov
na podnikanie.
Skutkový stav ustálený okresným súdom po doplnení dokazovania postačoval pre správne zistenie
skutkového stavu a rozhodnutie vo veci. Odvolací súd považujúc rozhodnutie okresného súdu za vecne
správnevovýroku ačiastočne(okremnázoruokresnéhosúdu,žeunavrhovateľkybolazistenározvinutá
závislosť na alkohole a nejde len o symptomatický abúzus alkoholu ako dôsledok bipolárnej afektívnej
poruchy) aj v dôvodoch, rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil
v celom rozsahu vrátane výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov a výroku o
povinnosti navrhovateľky zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré sú v súlade s § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 a § 148 ods. 1 O. s. p.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.