Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208026
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714208026.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci mal. V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u

matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa
rodičov: matky Veroniky Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. R. XX, M., toho času J. M. XX, M. a otca I.
E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX, R. W., G X RJ, Z. K., toho času na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníkom JUDr. Martinom Irchom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trebišov, o návrhu
matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého V.r. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Z a v ä z u j e otca platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené
neplnoleté dieťa, ktoré v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. V. podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti, otec maloletého sa zdržiava v zahraničí, na maloletého neprispieva žiadnym výživným.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX. bol otcovi ustanovený
opatrovník na zastupovanie v konaní. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil,
svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
opatrovníka.

Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, predloženými listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Otec maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým, o maloletého neprejavuje

žiadny záujem, na výživu neprispieva a v súčasnosti sa nachádza na neznámom mieste v zahraničí.

Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na podanom návrhu, s otcom maloletého nie je v kontakte, naposledy
to bolo pred dvoma rokmi. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol o výživnom na maloleté dieťa, keďže sipožiadala aj o dávku v hmotnej núdzi a tam musím preukázať aj rozhodnutie súdu. Odkedy nežije v
spoločnej domácnosti s otcom maloletého dieťaťa, na výživné neprispieva, prispel iba dvakrát a to raz
sumou 50 € a raz sumou 100 €. Mimo toho však žiadne výživné na maloletého neplatí a odmieta platiť.

Otec maloletého matke uviedol, že kým maloletý nebude mať 6 rokov, že on sa o neho nevie postarať,
pretože nevie čo má s ním robiť. Telefonicky otec matke oznámil, že bol v Michalovciach, presne vedel,
kedy maloletý nastupuje do škôlky, kedy zo škôlky odchádza a z toho dôvodu matka bola nútená aj
zmeniťškôlku.Zuvedenéhodôvodumatkažiadala,abybolmaloletýzverenýdojejosobnejstarostlivosti,
aby v škôlke mohla uviesť, že si neželá, aby dieťa vydávali nejakej inej osobe. Matka zmenila svoj návrh

ohľadne tej skutočnosti, že žiada, aby bolo rozhodnuté o minimálnom výživnom pre maloletého dieťa,
aby bol otec zaviazaný platením minimálneho výživného.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť podľa
majetkových a zárobkových pomerov otca a styk upraviť neobmedzene.

Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len
O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje
osobnú starostlivosť maloletému. Otec o dieťa neprejavuje záujem. Z toho dôvodu súd zveril maloletého
do osobnej starostlivosti matky.

Keďže súdu sa nepodarilo preukázať, či je otec v súčasnosti zamestnaný a aká je výšku jeho príjmu,

súd zaviazal otca platením minimálneho výživného.

Vzhľadom na to, že otec nejaví o maloletého záujem, zdržiava sa na neznámom mieste, súd neupravil
styk otca s maloletým.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom

poriadku.