Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713217837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom I. X, XXX XX S., proti odporcovi: W. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX N. A. XXX, o zaplatenie vo výške 1.518,49,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18C/14/2014-61 zo dňa 21. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a o výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Rozsudok okresného súdu v nenapadnutej časti zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 585,09
Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy 579,54 Eur od 21.11.2011 do
zaplatenia,tovšetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku(vporadíI.výrok).Vozvyškunávrhzamietol
(v poradí II. výrok), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (v poradí III.
výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.518,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 1.592,- Eur od 21.11.2011 do zaplatenia. Svoj nárok založil na tvrdení, že jeho právny predchodca

(Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytla odporcovi na základe úverovej zmluvy č. 0352536167 uzavretej
dňa 29.11.2006 (ďalej už len úverová zmluva) spotrebný úver, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok, s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa
20.11.2011. Odporca v rozpore so zmluvnými dojednaniami svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil
v čase určenom v úverovej zmluve, t.j. do 20.11.2011, dostal sa do omeškania s vrátením nesplatnej
časti istiny úveru vo výške 1.592,- Eur, nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 14,58 % a
poplatkov za správu úveru vo výške 2,99 %. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávaní vypovedal,

že zmluvu o úvere skutočne uzatvoril, na jej základe si zobral úver vo výške 50.000,- Sk. Finančné
záležitosti nechal na manželku, ktorá ho ubezpečila, že všetky záležitosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere
riadne plní. Nemá žiadne doklady o tom, ako sa úver splácal, s manželkou spolu nežijú. Podľa jeho
názoru dlh je už premlčaný, nakoľko ide v podstate o veľmi dlhú dobu od uzavretia zmluvy.Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva o úvere uzatvorená dňa
29.11.2006 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. Na otázku premlčania
uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

ktoré ustanovenie má procesný charakter. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že záväzok mal by splnený
v lehote do 20.11.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom, okresný súd
sa s touto argumentáciou nestotožnil, nakoľko ho podľa ust. § 103 veta prvá OZ, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V konaní
bolo preukázané, že nedošlo k zosplatneniu celého dlhu naraz, ani k odstúpeniu od zmluvy. Súd preto

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi tú časť úveru, ktorá predstavuje nepremlčané splátky, t.j.
splátky , ktorých splatnosť nastala po podaní návrhu. Konkrétne ide o dve splátky za mesiace november
a december 2010 a jedenásť splátok za mesiace január až november 2011. Spolu to predstavuje 13
splátok, každá v dohodnutej výške 44,58 Eur, čo predstavuje priznaný nárok 585,09 Eur. Vo zvyšku
návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko pokiaľ došlo k premlčaniu nároku na splátky splatné pred dobou
uplatnenia nároku na súd, došlo k premlčaniu aj nárokov na príslušenstvo zahrnuté v týchto splátkach.

Úroky z omeškania priznal navrhovateľovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na právny názor
Najvyššieho súdu SR v rozsudku 4Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008, okresný súd poznamenal, že
tento právny názor nemožno aplikovať na prejednávaný prípad, v ktorom išlo o iné skutkové okolnosti.
Najvyšší súd SR vo vyššie označenom rozsudku vychádzal zo situácie, keď nastalo odstúpenie od

úverovej zmluvy a premlčacia doba bola počítaná dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy. V
prejednávanej veci však nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, preto bolo dôvodné na premlčanie aplikovať
ust. § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p.

Proti rozsudku v časti II. výroku, ktorým súd jeho návrh čiastočne zamietol a v časti III. výroku o náhrade

trov konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho v napadnutých častiach navrhol zmeniť tak, že jeho
návrhu sa v celom rozsahu vyhovie a prizná i náhrada trov konania.

V dôvodoch odvolania uviedol, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu je nepreskúmateľné, dôvody
rozhodnutia zhrnuté v jednej rozvitej vete si navzájom odporujú. Môže sa len domnievať, že okresný
súd považoval splátky úveru splatné pred 21.11.2010 za premlčané v zmysle ust. § 103 OZ. Aplikáciu

tohto ustanovenia na prejednávanú vec považoval za nesprávnu, úver v predmetnej veci poskytnutý
odporcovi bol splatný dňa 20.11.2011, ktorý deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Navrhovateľ
opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.) vo výroku, ktorým
bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1,2
O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací

súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolacia námietka nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku nie je dôvodná. Z písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva jasný záver okresného súdu, že zanepremlčané splátky považoval dve splátky za mesiace november a december 2010 a 11 splátok
za mesiace január až november 2011 ( str. 5 rozsudku). Pokiaľ na tom istom mieste uviedol, že za
nepremlčanésplátkypovažujetie„ktorýchsplatnosťnastalapopodanínávrhunasúd,t.j.po21.11.2013“,

išlo len o nesprávne slovné spojenie (okresný súd mal zrejme na mysli slovné spojenie : „ktorých
splatnosť nastala v lehote 3 rokov do podania návrhu“), čo nakoniec zreteľne vyplýva z ďalšieho textu,
uvedeného v odôvodnení rozsudku.

Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku navrhovateľa o nesprávnej aplikácii ust. § 103 veta
prvá OZ. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že navrhovateľ v prejednávanej

veci nepreukázal (ani netvrdil), že by on, eventuálne ešte jeho právny predchodca, vyhlásili mimoriadnu
splatnosť úveru podľa bodu 7.6.1. ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu navrhovateľa. Na základe uvedených skutočnosti preto aj podľa odvolacieho súdu išlo v
prípade úverovej zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania, o plnenie v splátkach. Okresný súd
nakoniec správne poukázal v odôvodnení rozsudku, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať
závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008, ktoré

závery sa dotýkali hlavne posúdenia skutočnosti, či dohodu o splácaní úveru v splátkach možno
považovať za právo na čiastkové plnenie v zmysle ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Nakoľko stavu veci a zákonu zodpovedá i rozhodnutie o náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a tiež vo výroku o
trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko sa k odvolaniu nevyjadril a z obsahu
spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že odporcovi nejaké trovy tohto
odvolacieho konania vznikli.

Odvolací súd sa rozsudku okresného súdu v nenapadnutej časti (v poradí I. výrok) nedotkol, nakoľko
proti tejto časti rozsudku odvolanie podané nebolo.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .